KOŠICE. „On tu už nerobí,“ dostala som odpoveď, keď som sa pokúšala dostať do, samozrejme, zavretého Slovenského technického múzea.
Mala som dohodnuté stretnutie s dnes už bývalým generálnym riaditeľom Eugenom Labaničom.
A aj keď vo funkcii skončil 29. februára, spolupracovať s ním bude aj naďalej.
„Aj veľa dobrého škodí,“ povedal na margo svojho odchodu muž, ktorý nadsluhoval už pekných pár rôčkov, a tak sa chvíľami cítil byť vyčerpaný.
Vlani v novembri po dlhej úvahe teda požiadal o odchod do dôchodku.
„Nehanbím sa za svoju prácu,“ skonštatoval.
Keď začínal, malo múzeum v správe šesť budov, teraz ich je 34. Len v Košiciach zrealizoval osem expozícií.
Pribudli aj Múzeum letectva, Múzeum dopravy v Bratislave, Múzeum kinematografie rodiny Schusterovej v Medzeve, kaštieľ s Múzeom hodín v Budimíre, expozícia História baníctva na Spiši v Spišskej Novej Vsi, expozícia Solivar pri Prešove, spravuje nehnuteľné technické pamiatky - vysokú pec Karol pri Vlachove i hámor v Medzeve.
Najdôležitejšie osoby sú riaditeľ a vrátnik
V roku 1991 sa Eugen Labanič, ktorý pracoval v Inžiniersko-projektovej organizácii, prihlásil do konkurzu.
O miesto riaditeľa Technického múzea sa uchádzalo osem záujemcov.
On presne vedel, čo by vo funkcii robil.
„S múzeom som bol veľmi spätý, ale skôr očami ako skutkami,“ smeje sa nad svojím vtedajším konaním.
„Vždy, keď som išiel okolo, som si v duchu premietal, čo by som tu vedel urobiť.“
Z konkurzu napokon vyšiel víťazne a 1. apríla mu zavolali z ministerstva kultúry, aby prišiel do múzea na stretnutie s vtedajším ministrom Ladislavom Snopkom.
Tušil, o čo ide.
„Vrátnička ma privítala a hneď ma upozornila: ´Pamätajte, že najdôležitejší ľudia sú vrátnik a riaditeľ.´ Keď som potom prechádzal cez dvor, otvárali sa okná a ľudia sa zvedavo pozerali, čo som zač. Vtedy ma minister vymenoval. Keď som si pripil s pracovníkmi, vypočul som si veľa negatívneho – čo ma čaká, ako to zvládnem. Ale všetci boli veľmi ústretoví. Mal som aj tú výhodu, že som prišiel z ulice, nebol som ničím zaťažený, ale mal som dobrú víziu, vedel som, čo chcem. A pri mojom príhovore som zdôraznil, aby sme nezabúdali ani na medziľudské vzťahy,“ spomína si riaditeľ na svoj prvý deň na novom pôsobisku.
Svoj úspech pred 13-člennou komisiou pripisuje aj jazykovej vybavenosti.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
