Blažice sa vďaka svojmu behu stali pútnickým miestom vytrvalcov

Peter Polák (vpravo) nemôže v Blažiciach nikdy chýbať. I keď má už 71 rokov.
Peter Polák (vpravo) nemôže v Blažiciach nikdy chýbať. I keď má už 71 rokov. (Autor: J. Šivec)
Vladimír Mezencev|28. mar 2020 o 00:00

Zápolili tu víťazi košického maratónu, navštívil ich aj zlatý olympionik.

Zimný beh Olšavskou dolinou: fotogaléria

27.3.2020

BLAŽICE. Okolie Košíc bolo až do novembra 1989 na športovej mape Československa známe predovšetkým účinkovaním stolných tenistov Ruskova v najvyššej čs. súťaži i futbalistami Čane, ktorí hrávali vo vtedajšej II. národnej lige.

Za najvýznamnejšie a tradičné podujatie sa však v okrese Košice-vidiek (teraz Košice-okolie) považoval cestný beh na 16 600 metrov – Beh Februárového víťazstva v Blažiciach.

Z dnešného pohľadu slávny cestný beh v Blažiciach sa zrodil z iniciatívy vtedajšieho Socialistického zväzu mládeže. Bolo to v roku 1970, keď teda založili Beh Februárového víťazstva o Pohár OV SZM Košice-vidiek.

Dlhý, zložitý a ideológiou obsiahnutý názov, poplatný dobe.

Za realizáciou samotných pretekov však stáli aktívni športovci, predovšetkým atléti z bežeckých disciplín a chôdze.

V tejto súvislosti nemožno nespomenúť blažického rodáka Emila Ruščáka, dlhoročného pretekára Slávie VŠT Košice, čs. reprezentanta v chôdzi na 5, 10 a 20 km.

Aj jedna z najlepších svetových maratónkyň

Do 10. ročníka podujatia na ňom štartovali predovšetkým neorganizovaní bežci a deti základných škôl.

Až potom jeho príťažlivosť objavili najmä poprední košickí vytrvalci a vďaka nim sa tento beh dostal do povedomia atlétov východoslovenského regiónu. Neskôr sa oň začali zaujímať aj bežci z Prahy.

Kronika podujatia, ktorá má dôstojné miesto v kancelárii starostu obce Juraja Gmitra, má zaujímavý obsah. Sú v nej aj mená atlétov svetového cvengu, ktorí štartovali na bežeckom okruhu Blažice – Ďurkov – Vyšný Čaj – Nižný Čaj – Bohdanovce – Blažice, alebo sa na preteky prišli pozrieť a besedovať s ich účastníkmi.

Tak napríklad kde sú Blažice vie aj jedna z najlepších svetových maratónkyň v minulom storočí, Nemka Christa Vahlensiecková z nemeckého Wuppertalu. Tá vyhrala Medzinárodný maratón mieru (MMM) v rokoch 1981, 1984, 1986, 1987 a 1988, teda dohromady päťkrát, čo dodnes zostal absolútny rekord. V Blažiciach sa však musela uspokojiť iba s 3. miestom. Bolo to v roku 1989.

Preteky v Blažiciach pritiahli aj ďalších víťazov košického maratónu.

Košičana Františka Višnického, ktorý vyhral MMM dokonca dvakrát – 1983 a 1986, ale na tomto cestnom behu sa mu to podarilo až na druhý pokus. Pri svojej premiére v roku 1982 skončil druhý a víťazom sa stal až o štyri roky neskôr.

Petr Pipa, víťaz MMM 1994 nenašiel premožiteľa na olšavskom okruhu dvakrát, majster Československa v maratónskom behu 1984 vyhral v Blažiciach v roku 1991 a nechýbal ani teraz, teda o 29 rokov neskôr.

Jednoducho, kto vtedy medzi bežeckými vytrvalcami niečo znamenal, tak nemohol chýbať, či už to bol Zdeněk Mezulianik z Prahy, alebo tí z bližšia – Martin Vrábeľ, Marcel Matanin, Vlastimil Lipovský, Milan Vanko...

Do dejín pretekov sa výrazne zapísal aj 20. ročník vo februári 1989.

Nielen tým, že bol jubilejný, ale predovšetkým prítomnosťou dvoch osobností svetovej atletiky – olympijského víťaza v hode diskom z OH 1972 v Mníchove Ludvíka Daněka a košického rodáka, bežca na stredné trate Jozefa Plachého, neskôr vyhláseného za najlepšieho slovenského bežca 20. storočia.

Na šesť rokov sa vytratil

Po zmene politických a spoločenských pomerov sa v základoch otriaslo aj blažické podujatie.

Napriek tomu, že stratil štedré dotácie, si však zachoval patričnú športovú i spoločenskú úroveň.

Samozrejme, už pod novým názvom – Zimný beh Olšavskou dolinou.

Tí, ktorí sem chodili do februára 1989, tak prišli aj o rok. Konkrétne Pavol Madár, bývalý úspešný čs. reprezentant v maratónskom behu, zvíťazil v Blažiciach v rokoch 1990 a 1991.

Ďalšie dva ročníky vyhral Petr Pipa, zhodou okolností prvý vytrvalec v Československu, ktorý v ďalších rokoch oficiálne žil iba z toho, čo si zarobil na maratónskych tratiach.

Napriek všetkým snaženiam po roku 1993 nasledovalo šesťročné prerušenie tohto obľúbeného behu. Chýbali nielen peniaze, ale akosi sa vytratili aj obetaví usporiadatelia.

Rok 1999 znamenal obnovenie pretekov. Pre víťaza v hlavnej kategórii mužov sa dokonca našla aj finančná cena 5000 korún (v prepočte 166 eur). Peniaze skončili v rukách Vladislava Lipovského z Obal servisu Košice.

Ani Keňan nezlomil rekord

Čo všetko sa zmenilo? Tí, ktorí chodili do Blažíc od roku 1980 a sú živí a zdraví, chodia tam dodnes. Napríklad Peter Polák či Pavol Madár.

Samozrejme, tak trochu sa zmenilo aj zloženie účastníkov. Kúzlo Blažíc prilákalo aj množstvo kvalitných maďarských, poľských a ukrajinských atlétov.

Do „novodobej“ kapitoly dejín Zimného behu Olšavskou dolinou sa zapísali aj účastníci olympijských hier - Henrych Szoth z Poľska vyhral v Blažiciach dvakrát a aj Katarína Berešová, vtedy ešte Košičanka, má na svojom konte víťazstvo.

Pravidelným účastníkom býva aj v súčasnosti najlepší slovenský maratónec Tibor Sahajda z Košíc.

Organizátori na čele s Dušanom Štefánim, tiež Košičanom, majú radosť aj z neustáleho rastu počtu štartujúcich.

V roku 1984 ich počet po prvýkrát prekročil číslo 400. Vtedy však nemalú časť súťažiacich tvorili žiaci základných škôl z Blažíc a okolia.

Teraz sa len dospelých postaví na štart aj vyše 400.

Tak to bolo aj pred niekoľkými dňami na 45. ročníku behu. Tento rok bol zaujímavý aj tým, že sa ho zúčastnili aj bežci z Kene. Pricestovali však nie zo svojej africkej domoviny, ale z Budapešti, kde žijú a pretekajú za jeden tamojší klub. Podľa očakávania sa celkovým víťazom stal jeden z rýchlonohých Afričanov Hillary Kimaiyo.

Traťový rekord však nepadol. Čech Mezulianik v roku 1989 zabehol 16 600 metrov za 47:10 min. a tento čas sa zatiaľ nikomu nepodarilo prekonať. Tohtoročnému víťazovi Kimaiyoovi v cieli namerali čas o 18 sekúnd horší.

Zo Slovákov sa najlepšie umiestnil Ludvik Herich z Medzeva na 6. priečke.

Nechýbal ani známy bežec z útulku

Z množstva účastníkov zaujal jeden, ktorý mal za menom namiesto názvu klubu napísané Pomôžte chudobným. V tomto prípade naozaj nejde o názov klubu, ale o slovné logo. Za ním sa skrýva občianske združenie Oáza – nádej pre život, na čele ktorého stojí katolícky kňaz Peter Gombita.

Pod strechou tohto útulku našli svoj domov aj mnohí alkoholici či gambleri, ale aj ľudia, ktorí rôznymi spôsobmi prišli o svoje byty a to i napriek svojmu aj vysokoškolskému vzdelaniu či solídnemu spoločenskému postaveniu.

Peter Gombita sa rôznymi spôsobmi snaží riešiť problémy chudoby a bezdomovectva, jeho „ovečky“ venujú nemálo času pracovnej terapii, ale mnohé z nich priviedol aj k aktívnemu behu.

Od roku 2017 ide o podujatie Bež, kto môžeš, niekoľko rokov zorganizoval štafetový beh Košice – Rím – Vatikán. Sám bol vždy jedným členom tejto štafety.

Azda najznámejším bežcom z tohto útulku je 60-ročný Ladislav Bodnár, ktorý má už za sebou aj štarty na známych maratónoch v Košiciach, Prahe i Bratislave. Samozrejme, nemohol chýbať ani v Blažiciach. Na preňho prikrátkej trati obsadil síce až 282. miesto, ale za ním skončili bežci mladší aj o 20 rokov i viac.

Polák má pred sebou neuveriteľnú métu

Už sme spomenuli, že od roku 1980 pravidelne chodí otvárať bežeckú sezónu aj Peter Polák. Ten, ktorý už pred štyridsiatimi rokmi prebehol maratónsku trať za 2:15:20 hod. a patril medzi našu vytrvalostnú elitu.

Vo veku 71 rokov už od neho takéto výkony nikto nemôže čakať, ale mrzelo ho, že sa tento rok v Blažiciach nedostal na stupeň víťazov. Skončil na nepopulárnom 4. mieste. Darmo, aj veková kategória nad 70 rokov sa neustále rozširuje a je v nej teda stále väčšia konkurencia.

Peter Polák je však známy aj tým, že si vedie presnú evidenciu prebehnutých kilometrov, či už na každodenných tréningoch, alebo pretekoch. Po 45. ročníku Zimného behu Olšavskou dolinou ich mal na svojom konte 376 335. Veď len MMM absolvoval 43-krát.

Toto číslo už, samozrejme, neplatí. Peter každodenne prebehne v priemere 24 km a tak sa dá zrátať, koľko ich prebehol od 8. marca, kedy zápolil na okruhu v Blažiciach.

„Mojím cieľom je prekonať hranicu 400-tisíc kilometrov a ešte niečo navyše. Počul som, že túto hranicu už prekonal jeden 73-ročný Francúz, ale ten už vraj s behom skončil. Takže mám pred sebou jasný cieľ a o rok sa vynasnažím stáť v Blažiciach na stupni víťazov. Za tie roky som si na to zvykol, veľakrát som bol medzi tromi najúspešnejšími, tak čo, už po sedemdesiatke na to nemám právo?“ vraví s úsmevom.

Po Blažiciach behy stopol koronavírus

Beh Olšavskou dolinou, ktorý odštartoval slávny Jozef Plachý, mal otvoriť kalendár s množstvom podujatí v ďalších týždňoch a mesiacoch po celom východnom Slovensku.

Síce otvoril, ale pre koronavírus aj ihneď zavrel.

Podujatia, ktoré mali nasledovať po Blažiciach, preniesli na jeseň. Niektoré sa vtesnajú do tohtoročného bežeckého kalendára, iné nie.

„Po Blažiciach mal nasledovať beh na 15 km v Sačurove, ale ten bol presunutý na 13. septembra,“ vysvetľuje Peter Buc, hlavný rozhodca Zimného behu Olšavskou dolinou.

„Týždeň po Zimnom behu bola na programe Laborecká desiatka v Strážskom. Organizátori museli aj toto podujatie preložiť na neskorší termín. Zatiaľ sú však optimisti, presunuli ho na 23. mája. Verme, že im tento druhý termín už vyjde, ale... Polmaratón v Čečehove sa uskutoční poslednú septembrovú nedeľu. Organizátori ďalších pretekov, ktoré sú súčasťou celoslovenského kalendára, musia pouvažovať o zmene termínov. Konkrétne ide o behy, naplánované na apríl a máj.“

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Sportnet na východe»Blažice sa vďaka svojmu behu stali pútnickým miestom vytrvalcov