KOŠICE. „Keď sa povie domov, nepredstavím si nikdy košický dóm, divadlo, Hlavnú ulicu. Domov, to je pre mňa ten prízemný dom na košickej periférii, kde nás po návrate z Ameriky priviezol Majkovič báči, ten starý dom pri Hornáde, s dreveným záchodom na dvore a so starými vŕbami pred oblokmi,“ hovorí Július Jakoby v rozhovore so scenáristom Albertom Marenčinom, ktorý vznikol na konci 70. rokov.
Bol to výnimočný rozhovor, introvertný umelec ich dal za svoj život len niekoľko.
Zažil zmeny mesta
To, čo nazýva Jakoby perifériou je dnes širším centrom mesta. S rodinou býval pri Ťahanovských riadkoch blízko reštaurácie Rokoko, v dome mal svoj prvý pivničný ateliér.
„Ostala mi len biela smaltovaná tabuľka s modrou šestnástkou, ktorú som si odniesol na pamiatku. Všetko ostatné padlo za obeť asanácii, zanikol ešte aj Hornád, ktorý nám tiekol popod okná, aj staré vŕby na jeho brehu.“
Postavil sa tam hotel Hutník, dnes vynovený Yasmin.
Výhľady na ulicu sa objavujú aj na mnohých obrazoch z Jakobyho príbytku. Maliar zachytával intímne pohľady na Košice. V súčasnosti je tu ulica nesúca jeho meno.
„Jakobyho prirodzený talent je badateľný už pri jeho detských prácach. Konštatoval to aj jeho priateľ Juraj Bartusz pri jednej z prác 13-ročného umelca. Jakoby by však s týmto tvrdením polemizoval. Tvrdil, že umelec sa nerodí, ale že je utváraný svojím prostredím,“ hovorí Daniel Liška, ktorý stojí za novou knihou Jakoby Retrospektíva.
Hovorí sa, že Július Jakoby je maliar, o ktorom sa nič nevie.
Nová kniha to sčasti napráva, prináša až 231 reprodukcií z diela života košického výtvarníka, ktorý sa narodil v roku 1903.
Americká skúsenosť
Keď mal tri roky, rodina sa vybrala hľadať nový domov v Amerike. Jeho mama čakala dieťa a k tomu dostala morskú chorobu, väčšinu času preto strávila v kajute.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
