Korzár logo Korzár Košice
Štvrtok, 15. apríl, 2021 | Meniny má FedorKrížovkyKrížovky

Košice pred sto rokmi: Rozmohol sa zlý obyčaj, z každého podbránia a ulice boli toalety

Čo písali noviny.

Pre zachovanie autentickosti nechávame text z dobových novín v pôvodnom znení.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Z košických verejných nápisov

Na ukážku vyberáme niekoľko aktuálnych nápisov z nášho mesta:

„Sensaciova šakková zápas! Julius Breyer madarsky velkomajster v kaviarne Slavia 27 a 28 marca odpoledne o ½ 4 simultánavá hra zápasi sa s ohlasujucíma. 27ho marca bez obzreta tabule bude sučasne 16 hry viest.“

„Sklad rovoňovatých článkov.“

„Kancellária kinových ceduliek za uhlom.“

„Sklad obrazových rámó.“

„Ženský káderník a manicűr.“

Skryť Vypnúť reklamu

„Čerstvý kvasnice dostaniu vo veľkým a malým.“

„Obchodni Dom – na hračky a košarom.“

„Blunberg, muški krajčir.“

Atď. atď. atď.

(Slovenský východ, 1. 4. 1920)

Česká pomoc Slovensku

Netreba nám spomínať žalostný stav inteligentnej triedy medzi Slovákmi, je to dobre známe aj našemu pospolitému ľudu. Mali sme niekoľkých kňazov, advokátov a lekárov, ale v technickom obore vzdelaných ľudí sme mali tak malý počet, že tých bolo možno na prstoch jednej ruky spočítať.

Keď sa stal prevrat na Slovensku a našemu národu daná bola od tisíc rokov očakávaná sloboda, ocitnul sa v takom položení, ako keď strojvodič vlaku rušeň zanechá. Národ ostal bez mašinérie verejného poriadku, lebo zločinní maďarskí úradníci poutekali, bojac sa pomsty ľudu, ktorý na mnohých by svoju žlč vylial, keby sa zavčasu neboli stratili. Kto bol povinný Slovákom v takej úzkostlivej chvíli pomáhať? Kto iný ako bratia Česi. A oni prišli, pomohli, uviedli bezpečnosť života a majetku na celom území, za ktorú prácu každý poctivý Slovák bude im navždy vďakou zaviazaný.

Skryť Vypnúť reklamu

Keď sa Slováci trochu zriadili, pomysleli najsamprv na najpotrebnejšiu nutnosť: zriadenie škôl. Zriadili ich, ale pri pomoci Čechov. Na Slovensku nemali sme žiadnych profesorov pre stredné a vyššie školy, zase prišli Česi a vyplnili medzeru, ktorú Slováci zaplniť nemohli. Dnes má Slovensko v druhom roku svojej slobody stá a stá škôl, ale v školách vyučuje sa po slovensky velikou väčšinou českými profesormi, ktorí skorej naučili sa slovenskej mluve a pravopisu jako mnohí prominentní Slováci.

Slovensko bolo, ba aj dnes je hospodárskou krajinou. Ale kde ľud žije jedine zo zemedelstva, z hospodárstva, ten nikdy nezbohatnul. K zemedelstvu potrebné sú aj rôzne továrne, ktoré obyčajne sú tam postavené, kde ľud žije kompaktne v masách, teda vo väčších mestách alebo v takovom okolí, kde je pôda chudobná, z ktorej roľník za svoju úmornú prácu nedostáva dostatočnej odmeny od prírody. Takejto chudobnej pôdy jesto na Slovensku v mnohých župách. Ľud tam biedil za stá rokov, biedi aj dnes. Kto príde pomôcť továrne stavať, kto donesie kapitál, kto u nás priemysel zriadi? Zase len Česi lebo my nemáme k tomu odborne vzdelaných ľudí.

Skryť Vypnúť reklamu

Slovensko pod Maďarmi bolo chudobné na železnice. Projektované sú tam viaceré nové čiary, na niektorých už sa s prácou započalo. A poneváč Slovensko je bohaté na drevo, kov a minerálie, zase budú to Česi, ktorí toto bohatstvo na povrch vynesú a ľudu pomôžu z nich prísť ku grošu.

Sporiadajme sa už raz s faktom, že Česi sú naši priatelia. Dokázali nám to nesčíselnekrát, chcú to dokázať aj v budúcnosti. Veď čo za náš národ urobili za posledných 11 mesiacov, to neurobili pre nás Maďari za tisíc rokov. Česi nechcú mať z nás lopotiacich otrokov, ale vzdelaných, blud nenávidiacich, do sveta súcich ľudí. Znajú z vlastných skúseností, že vzdelaný človek nedá so sebou zachádzať ako vôl v pluhu. Oni chcú Slovákov priviesť na cestu sebapoznania, aby národ sám za seba myslel a sám pre seba určil to, čo uzná za najlepšie. Česi nám hovoria, že zo Slovenska urobia malú Ameriku. Môžeme im veriť lebo vedia, čo hovoria. V celej Európe niet takej časti zeme, kde by sa to tak ľahko uskutočniť dalo, ako na Slovensku. Pravda, pomôžu aj sebe, ale hlavná pomoc, najväčšie dobrodenie z toho predsa ostane Slovákom. Oplan je, kto chce nenávisť vzbudiť proti tým, ktorí nám len dobre chcú a ktorí pracujú za blahobyt nášho ľudu. Česi sú naši bratia, naši zastánci, ba naši osloboditelia, majme k nim dôveru a lásku a uvidíme, že sa v nich nesklameme.

(Slovenský východ, 1. 4. 1920)

Hrozí výbuch sopky

Z Ríma sa stále množia správy o reálnom výbuchu známej sopky Vezuv. K erupcii dôjde podľa doterajších prírodných predzvestí už v najbližších dňoch.

(Kassai Hirlap, 2. 4. 1920)

Všetko hore nohami

Neporiadok na uliciach.

Žiadame rozhodné opatrenia.

Naša verejnosť neprijala s obzvlášť veľkým nadšením správu, že vývoz smetia sa obmedzí, kým bude konská sila využívaná k poľnohospodárskym prácam. Ani doteraz nebol vývoz smetia dostačujúci, ale k čomu dôjde teraz, keď sú kone zapojené inde? Uvedomujeme si, že poľnohospodárstvo predstavuje dôležitý sektor našej spoločnosti, no ani verejné zdravie nemožno takýmto spôsobom ohroziť. Žiadame preto kompetentné úrady, aby v budúcnosti nevyužívali kone k dôležitejším úlohám, než k akým sú pôvodne určené.

V súvislosti s otázkami verejnej hygieny by sme chceli spomenúť istý zlý obyčaj, ktorý sa v našom meste za posledné obdobie čoraz viac rozmohol. Dokonca aj tie najzákladnejšie pravidlá slušného správania sa míňajú účinku, keď naši vojaci a civilisti, dospelí i deti, robia z každého podbránia a ulice verejné toalety. Tento zlozvyk nielenže je urážlivý a neslušný, ale priamo ohrozuje zdravie nás všetkých. Prím hrajú predovšetkým školáci, čo je priamym dôsledkom vojnových rokov a nedostatočného vyučovania. Pol roka trvajúce vakácie a iba 2-3 hodiny vyučovania v školách sú nedostačujúce k tomu, aby sa účinne odstránili zo správania našich detí nezbednosti nadobudnuté tienistou výchovou ulíc. Aj ich vzájomná konverzácia vyzerá ako keby vyrastali za múrmi vojenských kasární. Chlapci a dievčatá sa medzi sebou rozprávajú úplne otvorene. V prípade ak ich na to upozornia dospelí, ich ústa opúšťajú slová, ktoré by sme si nevedeli predstaviť ani vo sne.

Školáci sťažujú život mesta aj tým, že skoro na každom rohu si zriaďujú vlastný hrací grunt. Kopú do lôpt ušitých zo starých pančúch nehladiac pritom na okoloidúcich ľudí. V zápale hry dostanú niekoľko striel aj oni, ba aj mnohé okná, čím vznikajú majiteľom domov a bytov škody v hodnote 30 až 40 korún. Nehovoriac pritom aký blahodarný účinok má táto hra na ich draho kúpenú obuv.

Naše ponosy nie sú bezpredmetné, veď ich počúvame na každom rohu. Košická verejnosť už dlhšie buráca na brány novinových redakcií, aby sa tieto neudržateľné pomery napravili. V mene týchto sťažností sa preto obraciame na príslušné úrady a políciu, aby urobili konečne ráznejšie kroky v udržaní poriadku a čistoty ulíc, v inakšom prípade nás čoskoro pohltí špina a smrad a budeme na tom ešte horšie ako Konštantínopol. Obraciame sa aj na učiteľov, aby venovali viac pozornosti svojim žiakom. Veď kto iní ako práve oni majú najväčší dosah na výchovu detí.

(Kassai Hirlap, 2. 4. 1920)

Krvavá revolta?

Maďarom sa sníva o krvavej revolte v Košiciach... Dostali sme tento telegram: Zástupca ČTK vo Viedni je zmocnený ku prehláseniu, že vývody štátneho tajomníka Kuttka-Falbyho o udalostiach na Slovensku a o krvavej revolte v Košiciach, ktoré boli učinené ku spravodajcovi „Uj Nemzedék“ spočívajú na vymyslených informáciách a menovite v Košiciach, kde vraj bolo usmrtených 12 osôb a mnoho osôb ranených, je úplný pokoj a poriadok. Tiež na ostatných tvrdeniach tejto správy neni ani slova pravdy.

(Slovenský východ, 4. 4. 1920)

Najčítanejšie na Košice Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Telefóny čaká zásadná zmena. Z dnešných nezostane takmer nič
  2. Po celý rok ako na dovolenke. Tak sa žije v Čerešniach
  3. Kia prechádza transformáciou, vo vrecku má aj Guinnessov rekord
  4. Kedysi rádio, dnes mozog auta. Poznáte históriu infotainmentu?
  5. Korporátne dlhopisy s fixným ročným výnosom od 7 do 8 %
  6. Chceli by ste televízor alebo práčku k nákupu ako bonus?
  7. Vyskúšajte newslettre denníka SME
  8. Festival pre dušu prináša návod, ako si zachovať duševnú pohodu
  9. Slováci sú rekordéri, majú aj 20 vernostných programov súčasne
  10. Bolesti kĺbov po Corone? Zbystrite pozornosť!
  1. Reverzné inžinierstvo na FVT
  2. Chceli by ste televízor alebo práčku k nákupu ako bonus?
  3. Korporátne dlhopisy s fixným ročným výnosom od 7 do 8 %
  4. Vyskúšajte newslettre denníka SME
  5. Lesné plody - Sila zo samotného srdca prírody
  6. Festival pre dušu prináša návod, ako si zachovať duševnú pohodu
  7. Slovník investora 05: Obchodovanie na burze
  8. Slováci sú rekordéri, majú aj 20 vernostných programov súčasne
  9. Po celý rok ako na dovolenke. Tak sa žije v Čerešniach
  10. Bolesti kĺbov po Corone? Zbystrite pozornosť!
  1. Telefóny čaká zásadná zmena. Z dnešných nezostane takmer nič 49 866
  2. Zo žraloka rybka. Ako sa rozpadlo impérium Maria Hoffmanna? 20 239
  3. Slovákom hrozia malé dôchodky. V čom je problém? 16 852
  4. Leto na ostrove Malta: desať najkrajších miest 15 861
  5. Krvou a železom: Ako Bismarck pred 150 rokmi zjednotil Nemecko 11 849
  6. Výber žiarovky môže mať vplyv na celkové zdravie 9 154
  7. Veľkonočné inšpirácie, rozhovor so Zuzanou Šebovou 8 440
  8. Pomoc z prírody pri infekcii covid-19 8 335
  9. Plánujete dovolenku na leto? Toto sú najkrajšie pláže Turecka 7 926
  10. Pán Králiček: Aj keď predávate „len“ kávu, musíte inovovať 5 791
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: História

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Článok je zaradený aj do ďalších tém
história, Košice pred 100 rokmi
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Koronavírus na Slovensku: Návštevníci si prezerajú tovar v obchodnom dome Ikea.

Plavárne ešte zvažujú, či sa im oplatí otvoriť.

14 h

Ako funguje vektorová vakcína a či mi spôsobí krvné zrazeniny.

9 h

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop