Od vyhlásenia Košického vládneho programu uplynulo 75 rokov

KOŠICE, BRATISLAVA. Na konci druhej svetovej vojny bola obnovená Československá republika (ČSR), ktorá vlastne de iure neprestala nikdy existovať, pretože Mníchovská dohoda z roku 1938 bola anulovaná.

Prvá československá povojnová vláda sa zišla na sklonku vojny v Košiciach, aby na východe obnoveného štátu prijala program vlády Národného frontu Čechov a Slovákov.

Dokument dostal názov podľa miesta schválenia Košický vládny program.

Od jeho vyhlásenia uplynie v nedeľu (5. 4.) 75 rokov.

Vláda

Košický vládny program bol programový dokument prvej vlády Národného frontu Čechov a Slovákov, ktorý slávnostne vyhlásili 5. apríla 1945 na spoločnom zasadaní prvej československej povojnovej vlády a Slovenskej národnej rady.

Jeho prijatiu predchádzali rokovania zástupcov londýnskeho exilu a moskovského komunistického exilu za prítomnosti prezidenta Edvarda Beneša, ktoré sa konali od 22. do 29. marca 1945 na veľvyslanectve ČSR v Moskve.

Prezident Beneš sa vrátil do vlasti po šesťapolročnom exile 3. apríla 1945, keď s členmi exilovej vlády prekročil vo vlaku východnú hranicu postupne oslobodzovaného Československa.

O deň neskôr, 4. apríla, bola v Košiciach vymenovaná nová vláda. Na jej čele stál bývalý československý veľvyslanec v Moskve Zdeněk Fierlinger, sociálny demokrat s veľmi silnými väzbami na komunistov.

Vláda mala 25 členov - 16 Čechov a 9 Slovákov. Kabinet tvorili zástupcovia štyroch českých a dvoch slovenských politických strán (Demokratickej strany Slovenska a Komunistickej strany Slovenska).

Jednotný štát dvoch rovnoprávnych národov

Nová vláda schválila 5. apríla na svojom prvom zasadnutí v Košiciach vládny program dohodnutý krátko predtým v Moskve.

Obsahoval 16 kapitol, ktoré určovali budúce smerovanie Československa, zásadne odlišné od toho, aké bolo v časoch Masarykovej prvej Československej republiky.

Košický vládny program charakterizoval vládu ako vládu ľudovodemokratického štátu, budovanú na základe širokého Národného frontu Čechov a Slovákov. V ňom však mali od začiatku hlavný vplyv komunisti.

Československo malo byť obnovené ako jednotný štát dvoch rovnoprávnych národov, pričom predstaviteľom štátnej moci na Slovensku bola Slovenská národná rada (SNR).

Posun doľava

V oblasti vnútornej politiky program určoval napríklad, ktoré strany môžu pôsobiť a ktoré budú zakázané.

Nová štátna správa sa mala budovať na základe národných výborov, ďalej hovoril o potrestaní zradcov a kolaborantov a v dokumente boli zakotvené princípy kolektívnej viny Nemcov a Maďarov s tým, že im bude zrušené štátne občianstvo.

Napriek tomu, že Československo bolo počas dvoch desaťročí od svojho vzniku v októbri 1918 prozápadne orientovaným štátom, tvorba novej zahraničnopolitickej koncepcie vlády sa orientovala na Sovietsky zväz v duchu Benešovej teórie „Československa ako mosta medzi Východom a Západom", ktorá sa ukázala napokon ako prejav jeho veľkého naivizmu.

Košický vládny program fakticky znamenal výrazný politický posun doľava a právne ukotvil zbližovanie so Sovietskym zväzom, čím vlastne nasmeroval cestu k nastoleniu komunistického režimu v Československu.