V decembri tohto roka naplní herečka HENRIETA KECEROVÁ tridsať rokov svojho pôsobenia v Štátnom divadle Košice. Aj jej v čase koronavírusovej pandémie chýbajú najmä stretnutia s kolegami, priateľmi, ale aj jej drevenica v tokajskej oblasti v Maďarsku. Ale je optimistka a riadi sa heslom: „Neopúšťať sa!“
„Divadelné prázdniny" prišli vďaka koronavírusu takmer o tri mesiace skôr. Ako sa má herečka Henrieta Kecerová v nútenej karanténe?
- Mám sa dobre. Som doma s celou rodinou, spolu jeme, trávime čas, hráme Aktivity, karty, pečiem vlastný chlieb, varím – čo je vzácne, pretože inak nemám komu a sama sa stravujem mimo alebo rýchlo. Netvrdím, že je to ideálny život... vôbec nie. Chýba mi môj stres, práca, príroda, šport, cestovanie a hlavne posedenia s priateľmi, ale musím sa prispôsobiť, len sa snažím celú situáciu vnímať pozitívne.
S kolegami sa divákom pripomínate aspoň vo virtuálnom svete formou domácich videí. Mali ste aj spoločné online teambuildingy, vraj mali byť každý deň. Uchovala sa táto tradícia a je aspoň malou náplasťou na abstinenčné príznaky a chýbajúce javisko a hľadisko?
- Myslím, že najviac nám chýba kolektív. V našej práci je samozrejmosťou byť súčasťou väčšieho celku a takto sme aspoň v kontakte. Nie je to nútené. A samozrejme, čo by to boli za herci, keby nevymýšľali a netvorili... takto sa držíme trochu vo forme... alebo aspoň v dobrej nálade. Heslo znie: „Neopúšťať sa!“
Je o tebe známe, že si vášnivá chalupárka. Máš nejaké vychytávky, ktoré sa možno aj vďaka núteným prázdninám chystáš realizovať?
- Teraz ma srdce zabolelo. Milujem našu drevenicu. Smola – je v Maďarsku, v tokajskom kraji. Nemôžem tam ujsť. A chýbajú mi aj ich vínne pivnice – najmä teraz! Ale... keby som tam byť mohla... kosím, natieram, sadím, pílim, kúrim v krbe... a kochám sa hviezdami.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
