Dnes už legendárnym svedectvom doby, vojny a holokaustu je Denník Anny Frankovej. Trinásťročná Annelies Marie Franková v ňom priblížila skutočný príbeh židovskej rodiny, ktorá sa počas druhej svetovej vojny dva roky skrývala v zadnej časti fabriky v Amsterdame.
Tesne pred koncom vojny však padla za obeť nacistickému vyvražďovaniu. Anna si zapisovala udalosti od 12. júna 1942 do 1. augusta 1944 a zaznamenala všetko, čo sa okolo nej dialo v jednotlivé dni v úkryte. Zápisky po vojne vydal jej otec Otto Frank a stali sa jednou z najznámejších kníh na svete.
Denník Anny Frankovej sa dočkal mnohých spracovaní v rôznych žánroch. Do podoby experimentálneho tanečného divadla ho spracoval režisér a choreograf Ondrej Šoth a jeho inscenácia mala svetovú premiéru v Štátnom divadle Košice v marci 2017.
Titulnú postavu Anny v inscenácii ocenenej cenou Dosky za mimoriadny počin v oblasti tanečného divadla stvárnila populárna TÁŇA PAUHOFOVÁ, s ktorou sme sa porozprávali nielen o Anninom denníku.
Ste vášnivou čitateľkou rôznej literatúry, a tak predpokladám, že ste čítali aj Denník Anny Frankovej. Aké pocity vo vás vyvolalo toto svedectvo o temnej dobe ľudských dejín?
- Knihu som čítala v rôznych obdobiach svojho života a vždy som ju vnímala podľa svojej momentálnej dispozície. Inak som ju vnímala, keď som mala desať, keď som mala pätnásť či dvadsať.
Čítala som ju niekoľkokrát a čítala som ju veľmi pozorne, keď sme s Ondrom Šothom a Zuzkou Mistríkovou pripravovali našu inscenáciu s košickým baletom.
Zakaždým som mala z knihy úplne iný vnem, zakaždým bola moja pozornosť či najsilnejšie emócie upriamené na niečo iné. Raz to bol pocit dospievania, izolácie, téma druhej svetovej vojny či pocit tej veľkej duše uzavretej v malom tele, ktoré je odtrhnuté od normálneho dospievania, alebo téma obrovskej nádeje a ľudskosti, ktorý v Anninom príbehu je.
Naposledy som sa snažila Annin denník vnímať čo najkomplexnejšie, aby sme to najdôležitejšie dokázali divákom odovzdať. Nie je možné na to zabudnúť, aby sme už nikdy nedopustili, aby sa takáto hrôza zopakovala.
Anna Franková začala písať denník ako trinásťročná, ale vzhľadom na obdobie a okolnosti, v ktorých sa zrodil, ho už zrejme nemožno považovať za dielo dieťaťa či tínedžera. Aká bola podľa vás Anna Franková – vystrašené dieťa alebo mladá žena, ktorá chcela svetu zanechať svoj odkaz?
- Nemyslím si, že jej ambíciou pri písaní denníka bolo zanechať odkaz, skôr to bola potreba usporiadať si myšlienky, upratať si v sebe, vyrozprávať sa… a túžba stať sa časom spisovateľkou. Okrem denníka písala poviedky, zdokonaľovala sa.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
