Prekáža mu zahusťovanie Starého Mesta novostavbami, ktorými vzniká prílišná záťaž na úzke uličky i parkovanie. Podľa zástupcu riaditeľa Krajského pamiatkového úradu v Košiciach Radoslava Mokriša by malo mesto myslieť na tisíce IT pracovníkov, tak ako v minulosti na zamestnancov železiarní. Košice podľa neho potrebujú chytré riešenia s efektom snehovej gule. Odpovedal na otázky Korzára.
Ľudí mesto zaujíma, no nové mestské centrum, po ktorom voláte, si skôr predstavujú ako tiché centrum, a nie ako koncentráciu úradov a biznisu.
V Košiciach sa zažilo, že pre historické jadro sa používa termín „mesto“ alebo „centrum“. A ľudia ho milujú, dokonca návštevníci, ktorí sem prídu, sú nefalšovane ohúrení tým, že vyzerá pekne. Košice sú druhé najväčšie mesto na Slovensku a majú významnú strategickú polohu. Boli celé storočia metropolou Horného Uhorska a až potom sila Košíc zanikla. A teraz sa začína prejavovať znovu. Sme silnejší ako Miskolc, Užhorod, Prešov, a to pôvodné líderstvo, ktoré sme mali, by sa malo obnoviť. Ale zatiaľ sme pre to neurobili nič. Uverili sme, že sme iba provinčné mesto.
A nie sme?
Máme významné dopravné napojenia aj polohu. Košice by mohli pritiahnuť vzdelanú pracovnú silu. Keď sa pozerám pri Cassovare na autá s púchovskou, žilinskou či sobranskou značkou, vidím, že prichádzajú sem do Košíc a prinášajú so sebou aj svoje rodiny: máme desaťtisíc IT-čkárov, sú to noví „železiarenskí“ pracovníci. A mesto na to zatiaľ nijak nezareagovalo.
Čo najviac škodí Košiciam?
Že nemajú administratívne centrum, kde by sme vítali investorov s otvorenou náručou. Na pamiatkovom úrade to bolestivo vnímame, lebo trojpodlažné meštianske domčeky to kapacitne neutiahnu.
Nové mestské centrum Košíc by mohlo vyrásť pri Hornáde Čítajte Nestačia tie administratívne budovy, ktoré sa vybudovali za ostatné roky, je tu stále dopyt po kanceláriách?
Mestské centrá majú a budú mať veľký význam, aj najväčšie IT centrum na svete v Silicon Valley je vlastne „administratívna budova“. Nové budovy na rozličných miestach Košíc vznikli z núdze o administratívne centrum. Keďže ale podnikatelia musia neustále komunikovať s mestom, štátnymi úradmi a inými podnikateľmi, strávia polovicu svojho aktívneho času zbytočnými presunmi.
Pôvodne malo byť nové mestské centrum v asanačnom pásme, prečo došlo k zmene?
Urbanisti si v 50. rokoch, keď vznikal smerný územný plán Košíc, uvedomili, že kľúčovým bodom Košíc je železničná stanica a hlavná urbanistická os mesta je orientovaná v smere sever - juh. Preto urobili kolmicu na túto hlavnú os a vďaka nej mohlo mesto získať nový rozmer. Tak vznikla Terasa a mesto sa mohlo rozvíjať ďalej. Na novej kompozičnej osi vyznačili tzv. asanačné pásmo, kde sa kvôli územnej rezerve nesmelo stavať, a čakalo sa na to, kým spadne posledný domček, aby v jadre Terasy mohlo vyrásť nové obvodové centrum. Ale tá kolmica má pätu v železničnej stanici. Je historickou nespravodlivosťou, že vlastníci pozemkov v asanačnom pásme nemohli 50 rokov stavať, a keď už odišiel posledný starousadlík, tak dnes tam stavajú honosné vily. A to je obrovskou chybou územného plánovania. Je to kolektívny Alzheimer.
Stále ostáva problém pozemkov, ktoré sú v súkromných rukách.
Nikto nepozná to, čo je 300 metrov na východ od železničnej stanice. Je tam plocha, ktorá je dvojnásobne väčšia ako Staré Mesto, sú to nevyužívané pozemky s burinou a plechovými skladmi.
Patria však nielen železnici.
Nádherné je, že je tam absolútne minimum vlastníkov. Časť vlastní štát, časť kraj, časť mesto, časť patrí mestskej časti, plus traja súkromní vlastníci. Ak by sa dozvedeli, ako sa môže zhodnotiť ich majetok vytvorením nového mestského centra, tak by im bolo treba poskytnúť psychologickú pomoc, aby to zvládli.
Na to, o čom hovoríte, treba ale odvahu i investície, ktoré bude teraz mesto asi ťažko hľadať.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
