KOŠICE. Siene slávy jednotlivých športových zväzov sa stali azda najvyššími uznaniami pre športovcov, ktorí už skončili s aktívnou činnosťou.
Medzi tie najprestížnejšie patrí Sieň slávy Medzinárodnej federácie ľadového hokeja (IIHF), v ktorej sa prvé meno slovenského hokejistu, brankára Vladimíra Dzurillu, objavilo už v roku 1998.
Dnes v nej má svoje miesto desiatka našincov.
V minulom roku sa do Siene slávy IIHF dostali čerstvo 48-ročný Žigmund Pálffy a 45-ročný Miroslav Šatan.
Niektorí hokejisti z východoslovenského regiónu, o generáciu starší, ktorí tiež prešli NHL, ale aj československými reprezentáciami, si myslia, že táto dvojica ešte vekom „nedorástla“ na takéto ocenenie.
Nuž, to je vec názoru.
Každý piaty je spojený s košickou atletikou
Svoje čaro má aj sieň slávy kráľovnej športu u nás, ktorá sa zrodila v roku 2013.
Už pri svojej premiére mala 13 laureátov, ale od roku 2015 do nej každoročne pribúdajú mená troch, alebo najviac štyroch osobností slovenskej atletiky.
V Sieni slávy slovenskej atletiky je doteraz 35 bývalých športovcov alebo funkcionárov, pričom takmer každý rok pribúdajú aj tí, ktorí sú spojení s východoslovenskou, ale predovšetkým košickou atletikou.
Doteraz je ich sedem, teda každý piaty.
Kuriózne je však to, že na tejto „tabuli cti“, ktorá vznikla v 21. storočí, sú aj mená atlétov a funkcionárov, narodených pred viac ako 140 rokmi.
Tak napríklad Alojz Sokol (nar. 1871) štartoval už na prvých novodobých olympijských hrách v roku 1896 v Aténach a získal na nich bronzovú medailu v behu na 100 m.