KOŠICE. Veľké podujatie, sála plná ľudí. Hneď na prvý pohľad však zaujme a prekvapí, aké je tam na to množstvo ľudí ticho. Nazrieme dnu a vidíme potlesk. Naozaj vidíme, lebo potlesk nepočujúcich sa nedá počuť. Len totiž držali ruky zdvihnuté a otáčali dlaňami.
Na túto situáciu som si spomenula pri stretnutí s tlmočníčkou posunkovej reči Renátou Milkovičovou v Krajskom centre Asociácie nepočujúcich Slovenska (ANEPS) na Kováčskej ulici.
Prekvapujúco, je jediná pre Košický kraj. Najbližšiu kolegyňu má síce v Spišskej Novej Vsi, ale tá je zase jediná pre Prešovský kraj.
Aj keď popularita sprostredkovateľov informácií pre nepočujúcich v posledných týždňoch vzrástla najmä vďaka tlačovým besedám o koronavíruse, ona vraj na svojej práci nepociťuje žiadne zmeny.
No víta zvýšený záujem vlády o služby tlmočníkov. Mohlo by to totiž upriamiť viac pozornosti aj na problémy, s ktorými sa stretávajú.
Málo ľudí, nízke mzdy
Na Slovensku žije asi 200-tisíc nepočujúcich. V dvoch krajoch na východe krajiny sú na tlmočenie pre nich skutočne len dve ženy.
Nepočujúci ich potrebujú pri vybavovaní na úradoch, na polícii či na súdoch, pri ošetrení u lekára, v bankách, niekedy v obchodoch.
No ich služby sú nevyhnutné aj pri rôznych podujatiach – vystúpeniach, konferenciách, športových olympiádach, festivaloch záujmovej činnosti pre deti.
A tak vôbec neprekvapuje, že nestíhajú. Pre ne to znamená byť 24 hodín k dispozícii. Ich finančné ohodnotenie je však na úrovni minimálnej mzdy. Nemožno sa preto čudovať, že počet tlmočníkov posunkovej reči nerastie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
