KOŠICE. Mnohí Košičania si v poslednom čase všimli nový nápadnejší vizuál kalvínskeho kostola na Hrnčiarskej ulici.
Svetlú fasádu nahradila výraznejšia a tmavšia farba, pripomínať má terakotu.
Rekonštrukcia je výsledkom spolupráce Krajského pamiatkového úradu Košice, vlastníka a reštaurátorského tímu vedeného Ľubomírom Kucom.
Rozporuplné reakcie
Historička umenia, architektúry a dizajnu Zuzana Labudová hovorí, že na novú farbu sa niektorí sťažujú, iní ju ale kvitujú.
„My, ako pamiatkari, si nemôžeme vymýšľať nejakú farebnosť. Koľkokrát musíme presviedčať, keď sa niečo navrhne, aby sa to v tom duchu aj zrealizovalo. Vždy preto pri serióznej obnove oslovujeme reštaurátora, ktorý spracuje návrh na reštaurovanie na základe výskumu na mieste. Preskúma jednotlivé historické vrstvy fasády a určí staršiu alebo pôvodnú farebnosť a jednotlivé štýlové fázy. Napríklad k tejto úprave fasády, v takom romantizujúcom historizujúcom stredovekom inšpirovanom tvarosloví, bola nájdená presne táto farebná vrstva, ktorá bola ale tvorená veľmi špecifickým materiálom, ktorý má svoju typickú farebnosť.“
Kalvínsky kostol v Starom Meste v tesnej blízkosti Miklušovej väznice stavali už od roku 1805.
Dnešný vzhľad dostal až v roku 1895, keď získal novú úpravu fasády s vežou a na jeho štít nasadili kovového kohúta z roku 1689, ktorý bol počas reformácie umiestnený na severnej veži košického Dómu sv. Alžbety.
Ilúzia terakotovej stavby
„Omietkové vrstvy na veži obsahujú takzvaný románsky (nazývaný aj rímsky) cement, to je vlastne technológia z antiky. A románsky cement má ružovkastú farebnosť. Je to zahladená omietka a na tom je už len hydroskopická vrstva olejového náteru. Ten vlastne vytvára ilúziu terakoty. Túto úpravu odhalili sondy. Teraz je to zrekonštruované síce farebnými vrstvami, ale vychádza to z pôvodnej farebnosti, z pocitu tehly. Má to vytvárať ilúziu hlineného črepu, pálenej hliny,“ vysvetľuje reštaurátor Ľubomír Kuc.
Toto riešenie bolo v minulosti obvyklé len pri fasádach, kde bol použitý tento cement. Vyrábali ho vo fabrike pri Prešove a potom ho na niektorých budovách využili ako exkluzívnu povrchovú omietkovú úpravu.
„Bola to drahšia technológia, ktorou sa upravovali významnejšie fasády či stavby. Nie je ich veľa, po čase sa možno nájdu výskumom aj iné, a bude viac reprezentantov s rímskym cementom,“ myslí si Kuc.
Podľa jeho polročného výskumu fasády kostola ide asi o 98-percentnú exaktnú rekonštrukciu z obdobia od roku 1895 až do konca prvej svetovej vojny, pokiaľ nebol chrám poškodený.
Dôležitý nie je vkus, ale pravda
Po vojne bol kostol asi trikrát premaľovaný rôznou svetlou farbou.
Fasádu na Hlavnej opravili ukážkovo Čítajte Kuc hovorí, že keď novú farbu najprv vyskúšali na malej časti kostola ako ukážku toho, ako bude vyzerať, nestretlo sa to u ľudí s nadšením.
„Stále dookola sa na to pýtali. Všetci sme museli presviedčať, že táto farba a že dokonca aj čierna farba. Boli na to rôzne názory.“
Pamiatkari zdôrazňujú, že kritici sa opierajú o vlastný vkus, ale im ide o pravdu, teda o to, ako vyzeral kostol v minulosti.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
