Michal Kravčík: Letné teploty máme o desať stupňov vyššie kvôli vysušeniu krajiny

KOŠICE. Krajský poslanec Michal Kravčík (DS) mal za vlády Ivety Radičovej na starosti niekoľkomiliónový projekt, v ktorom budovali aj hrádzky, aby chránili pred povodňami a veľkou vodou.

V roku 1999 získal Goldmanovu cenu, známu ako Nobelova cena za ochranu životného prostredia.

Jeho prácu oceňujú v zahraničí, na domácej scéne čelí roky kritike.

Kontroverzný environmentalista vysvetľuje vznik povodní i extrémneho sucha.

Žijeme podľa neho v spoločnosti, ktorá nechce rozumieť súvislostiam a kde názor mimo oficiálnych prúdov je kriminalizovaný.

Varuje pred premenou východného Slovenska na púšť.

Župa preto chystá megaprojekt za 300 miliónov eur, začať by sa mal tento rok, prvé kroky sú však otázne.

Kravčík odpovedal na otázky Korzára.

V týchto dňoch je desiate výročie povodní, keď storočná voda zatopila domy, o život prišlo päť ľudí. Kde vidíte hlavnú príčinu tej ničivej povodne?

Hlavné príčiny vidím dve, ktoré navzájom súvisia. Prvou je rýchly odtok dažďovej vody z lesopoľnohospodárskej i urbanizovanej krajiny. Druhou príčinou sú zmeny vo vodnom cykle. Oproti minulosti sa vyleje na jedno miesto veľa vody a inde málo. Prvú príčinu spôsobuje spoločnosť zlými zákonmi na hospodárenie s dažďovou vodou v krajine, ktorá je postavená na princípe, že dážď je niečo nepríjemné a preto sa ho potrebujeme čo najrýchlejšie zbaviť. Preto sme vo vonkajšej krajine rozorali medze, zlikvidovali remízky, odvodnili sme státisíce hektárov poľnohospodárskej pôdy, nechávame po lesných a poľných cestách stekať dažďovú vodu do údolí, z čoho sú povodne. Výsledok poznáme. Častejšie a extrémnejšie povodne a menej vody v krajine. Menej vody z agro-urbanizovanej krajiny sa vyparí a logicky sa menej rodí zrážok v malých vodných cykloch. Narušenie kolobehu vody v malých vodných cykloch prináša so sebou napríklad stratu produkčného potenciálu krajiny. V horách sa rýchlejšie vylejú zrážky, ktoré po poškodenej krajine rýchlo stekajú do údolí a sú povodne. Tak vznikajú bleskové povodne, ktoré sú z prietrží mračien. Potom dlho neprší, lebo sme vyprázdnili malé vodné cykly. Voda v malých vodných cykloch sa vymieňa medzi nebom a zemou v priemere za osem dní a voda vo veľkom vodnom cykle sa točí v priemere raz za tri mesiace. Preto sa predlžujú obdobia bez dažďa, hlavne v jarnom období, ktoré sú prerušované extrémnymi prívalmi dažďa. Rozsiahlejšie povodne, ktoré v letnom období zasahujú aj územie Slovenska, sú z veľkého vodného cyklu.

V povodí Hornádu sa vtedy vyskytli až 50-ročné prietoky a v povodí Torysy dokonca až 100-ročné prietoky. Môže za to len faktor extrémnych zrážok za krátky čas alebo sú či boli aj iné faktory, ktoré k povodniam prispeli?

V roku 2010 pravdepodobne ovplyvňoval formovanie dažďových mrakov aj ďalší faktor, ktorý súvisí s kondenzačnými jadrami v atmosfére. So zvyšovaním množstva kondenzačných jadier sa totiž urýchľuje tvorba zrážok. Na jar 2010 vybuchla sopka na Islande. Do atmosféry sa vychrlili ohromné kvantá prachu. Tento mrak prachu smeroval na juhovýchod do Európy cez Taliansko a potom sa zatočil cez Balkán a Karpaty do oblasti Slovenska. Práve najväčšie povodne v roku 2010 zasiahli Slovensko a nie napríklad Čechy či Rakúsko. Zväčša je to naopak. Atmosférické prúdy sú nevyspytateľné a ten chaos môže byť viacrozmerný. Faktom však je, že dochádza k časovej a priestorovej zmene rozdelenia zrážok, a to súvisí s poškodzovaním krajiny. Aj v roku 2010 by neboli také poškodzujúce záplavy, ak by bola krajina menej poškodená. Na to som upozornil už v roku 2000 v knihe „Voda pre tretie tisícročie – Neubližujme vode, aby ona neubližovala nám“. No vedecká obec to neakceptovala. Žiaľ, žijeme v spoločnosti, ktorá je istým spôsobom čierno-bielo nastavená bez snahy rozumieť súvislostiam, ktoré sa okolo nás dejú. Ak sa objaví názor mimo oficiálnych názorových prúdov, je doslova kriminalizovaný.

Vy ste sa pred desiatimi rokmi vybrali zistiť, ako sa rodí povodeň v povodí riečky Roňava. V blogu ste napísali, že za povodne, ktoré postihujú takmer polovicu Slovenska, sú zodpovední lesníci, poľnohospodári, uzemní plánovači, dopravní inžinieri i vodohospodári. S akou reakciou sa toto vaše tvrdenie stretlo?