Pozn. pre zachovanie autenticity sme ponechali články v pôvodnom znení.
Skaza Herlian
Vedúci politickí činitelia pri vzniku Československej republiky vydali mnoho cenných a zaujímavých programov. Napríklad o reorganizácii kúpeľov, o ich výstavbe. Veľa sa o tom rozprávalo, vznikal jeden plán za druhým: „postavíme železnicu, zmodernizujeme...“ Zvlášť veľmi pozitívne plány boli s kúpeľami v Herľanoch neďaleko Košíc. Úprimne sme sa tešili, že sa konečne pohnú veci dopredu. Hovorilo sa o rýchlej výstavbe novej železničnej trate medzi Košicami a Herľanmi, o budovaní nových obytných domov s moderným vybavením.
Dnes dostávame z tejto turisticky atraktívnej lokality iba samé smutné správy. V čase prevratu si okolité obyvateľstvo odnieslo z kúpeľov takmer všetko s čím bolo možné pohnúť. Vilové i kúpeľné budovy boli vylámané, odniesli si dokonca aj okná.
Po krátkom čase boli na území kúpeľov ubytovaní vojaci.
(Na tomto mieste cenzúra vymazala 16 riadkov)
Herľany sú v súčasnosti nadobro stratené. Kúpele, ktoré svojou blahodarnou liečivou vodou lákali ľudí z ďalekých krajov, sa dostali do nenapraviteľného stavu. Obytné stavby sú vyrabované a rozbité. V súčasných podmienkach nemôžu ich majitelia ani uvažovať o doplnení vnútorného vybavenia.
Po nekonečných naliehaniach sa miestne četníctvo konečne podujalo k ráznejšiemu kroku. Pod hrozbou domových prehliadok sa začali v susedstve kúpeľov objavovať v priekopách a pri cestách odcudzené stoličky, obrazy, bielizeň... No úrady zatiaľ nepohli prstom, aby splnili aspoň časť svojich sľubov.
(Kassai Napló, 17. 6. 1920)
Zvláštny jav na nebi
V našom meste bolo vidieť dňa 16. júna okolo jednej hodiny popoludní slnko obrúbené dúhou, ako keď na mesiac povieme, že má dvor. Dúha však nehrala všetkými známymi farbami, ako pozorujeme vše na dúhe, ktorá sa utvorí na protivnej polovici nebeskej oblohy a jej zoči-voči stojí slnko.
(Slovenský východ, 17. 6. 1920)
Košickí policajti trčia v bráne
Sdeľuje sa nám, že niektoré kofy - najmä na Legionárskom námestí (dnes Námestie osloboditeľov) predávajú čerešne Slovákom, čo hovoria spisovnou rečou - po 3 koruny, tým, čo hútoria, merajú po 5 koruny, ale s maďarskou odpoveďou a Maďarom merajú tiež po 5 koruny. Náš spravodajca vysvetľuje nám toto distingvovanie tak, že tie kofy považujú Slováka, užívajúceho literárnu reč, za Čecha a toho sa vraj boja. Policajti mestskí aj pri iných prechmatoch, keď by ich človek potreboval, nie sú naporúdzi, ale v bránach (kapurách) si pokojne, veselo besedujú neviem o čom, len nie o tom, čo je vecou ich povolania a úradu.
(Slovenský východ, 17. 6. 1920)
Ako možno žiť u nás bez práce?
Na túto otázku je veľmi ľahká odpoveď: staň sa zamestnancom Košicko-Bohumínskej železnice, odopri zloženie sľubu vernosti, poťažne vojenskej prísahy, suspendujú ťa a budeš dostávať plat i naďalej bez toho, že by si čo len krížom slamu preložiť musel.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
