KOŠICE. V Slovenskom technickom múzeu otvorili výstavu 100 rokov lodiarstva v Československu s podtitulom Storočnica stavby lodí na Slovensku.
Po Bratislave a Komárne sa teraz usídlila v Košiciach.
Výstava, ktorá v roku 2018 získala cenu časopisu Pamiatky a múzeá, udeľovanú Pamiatkovým úradom Slovenskej republiky a Slovenským národným múzeom, ponúka prechádzku históriou výstavby lodí najmä v komárňanských lodeniciach od roku 1918 po súčasnosť.
Slovenské lodiarstvo malo a má dobré meno
„Značka komárňanských lodeníc je známa v celej Európe. Stavali sme lode pred rokom 1989 pre východných partnerov, najmä pre vtedajší Sovietsky zväz, potom aj pre západných, ako Nemecko a Holandsko. A stále sa stavajú, ale v menšej miere,“ potvrdil autor výstavy Martin Goduš.
Lode ho zaujímali od malička. A keďže vždy chcel pracovať v múzeu, splnil si sen – dnes je kurátorom lodných zbierok Múzea dopravy STM v Bratislave.
Do Košíc prišiel predstaviť expozíciu, ktorá má ukázať dobové technické úspechy i svojské lodiarske rekordy.
Ponúka množstvo originálnej technickej dokumentácie, ale aj fotografie i modely nákladných, osobných lodí aj plávajúcich bagrov.
Dokumentuje viacero zmien, ktorými lode za tých sto rokov prešli.
„Napríklad v 30. rokoch u nás postavili bočnokolesový remorkér Prezident T. G. Masaryk, ktorý bol na Dunaji prvý motorový remorkér, dovtedy sa stavali len parné. Z nich sa prešlo na dieselové. Do 30. rokov sa lode nitovali, potom sa začali zvárať,“ vysvetlil Martin Goduš.
Zmeny boli aj v spôsobe pohonu.
Z bočnokolesového pohonu na prešlo na vrtuľový.
Najmodernejšia na Dunaji bola Princess Elizabeth
História stavby lodí má históriu dlhšiu ako je storočnica.
Už v roku 1898 ešte v uhorskom Komárne postavili najprv opravárenskú dielňu, začiatkom 20. storočia ju ďalšou modernizáciou prerobili na prvú modernú slovenskú lodenicu.
Nerobili sa v nej už len opravárenské práce, ale aj stavali vlečné člny, parníky i železné mostné konštrukcie.
V roku 1919, keď ju prevzalo ministerstvo verejných prác, sa lodenica stala súčasťou priemyselného potenciálu Slovenska.
Počas prvej Československej republiky postavila lode napríklad pre Čínu, Anglicko i Južnú Afriku.
V roku 1921 vznikla myšlienka vybudovať lodenicu aj v Bratislave. Ministerstvo verejných prác s tým však nesúhlasilo a komárňanskú lodenicu ponúklo do prenájmu Škodovým závodom v Plzni.
Prvou objednávkou pre komárňanskú lodenicu bola v roku 1923 stavba vlečného remorkéra, pomenovaného Bratislava.
Na prelome 20. a 30. rokov minulého storočia postavili v Komárne štyri vlečné kolesové lode pre čínskych podnikateľov.
Dlhé boli 60 metrov. Aby ich dopravili na miesto, museli ich rozmontované cez Terst, prípadne Hamburg, prepraviť do čínskeho prístavu Dairen a opäť zmontovať.
Po Veľkej hospodárskej kríze výroba v Komárne ožila v závere roka 1933.
Vtedy pre anglickú dunajskú plavebnú spoločnosť Anglo-Danubian začali stavať trojvrtuľový motorový remorkér Princess Elizabeth.
Dokončili ho v roku 1937 a bol v tom čase najmodernejšou loďou na Dunaji.
Prezident Masaryk na krste
Prvou nákladnou loďou z piatich, ktoré si v lodenici v Komárne objednala Československá dunajplavba, bola v roku 1925 parná loď M-I, v roku 1945 premenovaná na Topľu.
Nasledovala Kysuca. Pravdepodobne dve ďalšie sa potopili a jednu zničil výbuch míny na Dunaji.
V roku 1928 postavili dve, už motorové lode, Žitava a Ressel.
O rok neskôr začali stavať známe lode Generál Štefánik a spomínaný remorkér Prezident T. G. Masaryk.
Považovali ich za revolučnú stavbu, pretože skúsenosti s motorovým pohonom pre bočnokolesové remorkéry nemali vtedy ani renomované lodenice.
Loď pomenovanú po prezidentovi odovzdali v roku 1932 a na jej krst prišiel aj sám Masaryk.
Štúr, Vajanský a Štefan Moyses – to sú zas mená troch motorových tankových lodí na prepravu minerálnych olejov z Rumunska do Československa a 11. septembra 1937 ich slávnostne pokrstil predseda vlády Milan Hodža.
Zvukom sirén ich pozdravili všetky plavidlá, kotviace v prístave.
Lodiarenské naj
Dovedna v Komárne postavili za sto rokov viac ako dvetisíc lodí.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
