Divadlo uvedie mimoriadne predstavenie k výročiu popravy Milady Horákovej

KOŠICE. Mimoriadnym predstavením Milada Horáková si Štátne divadlo Košice (ŠDKE) v sobotu 27. júna o 19.00 pripomenie 70. výročie justičnej vraždy českej právničky a političky.

Horáková sa stala symbolom najväčšieho z vykonštruovaných politických procesov 50. rokov 20. storočia v komunistickom Československu.

Informoval o tom Svjatoslav Dohovič zo ŠDKE.

Venované jej dcére

Multižánrové tanečné divadlo Milada Horáková režiséra a choreografa Ondreja Šotha malo v Štátnom divadle Košice svetovú premiéru v polovici februára tohto roka a bolo predposlednou inscenáciou, ktorá pribudla do repertoáru divadla pred vypuknutím koronavírusovej pandémie.

V deň výročia justičnej vraždy tak Štátne divadlo Košice s hlbokou úctou venuje predstavenie pani Jane Kánskej, dcére Milady Horákovej.

List, ktorý jej napísala mama v cele smrti, sa k vtedy šestnásťročnej dcére dostal po neuveriteľných štyridsiatich rokoch.

Jeden z najväčších dramatických príbehov 20. storočia

Súvisiaci článok

Súvisiaci článok Na Horákovú donášala žena, ktorá spala s najvyššími komunistickými papalášmi Čítajte

Režisér a choreograf Ondrej Šoth o spracovaní príbehu Milady Horákovej spred siedmich desiatok rokov uvažoval už dávnejšie.

„Odkedy som sa dozvedel o jej osude, mám pocit, že je to jeden z najväčších dramatických príbehov 20. storočia. Asi pred piatimi rokmi som začal vážne uvažovať o jeho spracovaní v inscenácii. Napokon som sa skôr dostal k Denníku Anny Frankovej. Ale keď som dostal otázku, akej téme by som sa chcel vo svojej 'jubilejnej' sezóne venovať, moja odpoveď bola jasná,“ povedal Ondrej Šoth pred februárovou premiérou.

Obeť komunizmu

Desať trestov smrti, takmer 50 doživotných trestov a ďalšie tresty v dĺžke viac ako 7800 rokov priniesli monsterprocesy, ktorými sa komunistický režim „zbavoval ľudí“ s iným názorom.

Najznámejšou obeťou bola Milada Horáková, ktorú na príkaz komunistického prezidenta Klementa Gottwalda obesili 27. júna 1950 na nádvorí známeho väzenia na pražskom Pankráci.

Stalo sa tak napriek mnohým žiadostiam o milosť a naliehaniu svetových osobností ako Einstein, Churchill, kardinál Griffin, Russel a mnohých ďalších.

„V dnešnej dobe je tak dôležité hovoriť o ľuďoch, ktorí ctili základné hodnoty. Ktorí nimi riadili svoj život a ktorí ho boli za svoje presvedčenie ochotní obetovať,“ dodáva Šoth.