Zobudil ma o polnoci, spomína Galis na Bobbyho Polláka

KOŠICE. V piatok 26. júna 2020 zomrel vo veku nedožitých 73 rokov Jaroslav Pollák, dlhoročný futbalista VSS a ZŤS Košice, Dukly Banská Bystrica, Sparty Praha a Austrie Viedeň.

Zároveň 49-násobný reprezentant Československa a majster Európy z roku 1976.

Posledná rozlúčka so zosnulým sa uskutoční v piatok 3. júla o 14.00 hod v košickom krematóriu.

Na ihrisku bol najväčším pánom

Futbalistu Jaroslava Polláka (11. 7. 1947 - 26. 6. 2020) v čase úspechov milovali takmer všetci fanúšikovia najpopulárnejšieho športu v časoch federácie Čechov a Slovákov.

Úderná záložná formácia dávnych čias VSS Košice Daňko - Pollák - Štafura bavila ľudí v hľadiskách celej spoločnej republiky.

Bolo to v časoch, keď sa tribúny vypredávali do posledného miesta a zavše i niečo navyše.

Vtedajšia zostava žlto-modrých bola nabitá skvelými menami, no na ihrisku bol najväčším pánom „Bobby“ Jaroslav Pollák.

Ten Bobby, čo účesom i štýlom hry pripomínal svetovú hviezdu Sira Bobbyho Charltona, skvelého anglického reprezentanta a hráča Manchestru United.

Medaily i podiel na tituloch

Pollák bol jedným z protagonistov najväčšej futbalovej slávy Košíc.

Písal aj jednu z najkrajších kapitol československého a slovenského futbalu, keď mu v roku 1976 v Belehrade pristála na hrudi zlatá medaila majstra Európy a v roku 1980, keď si z ME v Taliansku pribalil bronzovú medailu, hoci v tom čase už bol hráčom pražskej Sparty.

Akokoľvek sa potom jeho život uberal, v pamäti fanúšikov ostal ako jeden z najlepších futbalistov svojej doby.

Z pozície funkcionára mal aj nemalú zásluhu na jediných dvoch majstrovských tituloch pre futbalové Košice v rokoch 1997 a 1998.

Kabína prijala chlapca z dediny aj vďaka nemu

I keď kamarátov navonok postupne ubúdalo, mnohým zostal v srdciach.

Za všetkých spomenieme aspoň Dušana Galisa, jeho futbalového súpútnika, neskôr i úspešného klubového a reprezentačného trénera.

„S veľkým zármutkom som prijal túto smutnú správu o Bobbyho skone. Bol mojím blízkym človekom. Nie iba v kabíne či na ihrisku. On bol mojou oporou od čias, keď som prišiel v roku 1972 ako neskúsené ucho do Košíc. Šatňa plná skvelých hráčov ma ako chlapca z dediny prijala aj jeho zásluhou. Bol mojím tútorom, ochrancom i radcom. Prijal ma i do svojej rodiny, medzi svojich najbližších a priateľov,“ spomína Galis.

Pollák bol aj jeho spolubývajúcim na reprezentačných zrazoch.

„Mnohému ma naučil. Dodnes spomínam na jednu z príhod, keď sme na zraze v bratislavskom Rapide pred medzištátnym zápasom s Maďarskom po večierke už spali a on ma okolo polnoci prebudil so slovami - Počúvaj, Koma (tak ma volal jedine on), pamätaj si, že vtedy, keď si myslíš, že si najsilnejší si vlastne najslabší. A opäť zaspal. Taký rozospatý som ani poriadne nechápal, čo mi to chcel povedať. Neskôr som však túto veľkú pravdu pochopil. Zažili sme spolu aj s celou partiou nádherné obdobie. Prinášali sme desiatkam tisícov fanúšikov radostné chvíle šťastia a eufórie a mňa len mrzí, že mnohí z nás napokon odchádzajú skoro zabudnutí. V mojom srdci však Bobby ostane navždy,” ukončil svoju spomienku na futbalového velikána Jaroslava Polláka Dušan Galis.