Košický Bobby Charlton už kope za nebeskú jedenástku

KOŠICE. Hoci sa vytratil z futbalového aj spoločenského života, jeho meno v košických futbalových kruhoch vždy rezonovalo.

Jaroslav „Bobby“ Pollák, legendárny záložník a tvorca hry VSS, Dukly Banská Bystrica, Sparty Praha, Austrie Salzburg, majster Európy z roku 1976 a bronzový medailista z ME 1980, vyše dvadsať rokov privádzal do nadšenia fanúšikov predovšetkým v Košiciach.

Pred týždňom, vo veku 72 rokov, prehral boj s ťažkou chorobou. Futbalové Slovensko sa s ním rozlúči dnes, 3. júla, o 14.00 v košickom krematóriu.

„Keď zomrie dobrý priateľ, tak sú to ťažké chvíle. S Jarom som toho veľa prežil od úplného detstva. Zažil som s ním veľa dobrých vecí v žiakoch, v doraste aj neskôr. Až potom prišla doba, keď sa naše cesty rozišli. Žil potom trochu zvláštnym spôsobom. Ale vždy je to ťažká situácia, keď odíde dobrý priateľ, je to akoby odišlo kus niečoho z vás,“ smutným hlasom spomína jeden z najlepších priateľov zosnulého futbalistu a šéf internacionálov VSS František Králka.

Futbal bol jeho život

Rodák z Medzeva začínal s futbalom v košickej mestskej časti Šaca. A už od začiatku bolo každému jasné, že na ihrisku naháňa loptu budúci výnimočný hráč. „Od úplného detstva som vedel, že to bude veľký hráč. V Šaci, v žiackych kategóriách vynikal o triedu nad všetkými, takisto v doraste, v sedemnástich išiel do áčka a už v osemnástich hrali ligu. Z vtedajšej liahne VSS a trénera Matyaša bol najlepší,“ hovorí Králka.

Ako dodáva, ich mladé roky boli výlučne o futbale. „Chodili sme v Šaci na rôzne zbojstvá, ale celá naša mladosť bol futbal. Patril medzi takých fanatikov, ktorí po skončení tréningu hrali ešte futbal ďalšie štyri hodiny. Futbal bol jeho život,“ spomína Králka, ktorý bol v mladosti najlepším a najbližším kamarátom Polláka.

Na prvý ligový zápas nastúpil ako 18-ročný v roku 1965. V tom istom roku zaujal aj na medzinárodnej scéne, keď bol členom bronzového mužstva z neoficiálnych ME juniorov v Nemecku.

Postupne sa stal ozdobou československých trávnikov a v 70. rokoch platilo, že odpoveď na otázku najlepšia záloha v lige znela – Pollák – Daňko – Štafura.

Pollák napokon v najvyššej československej súťaži v drese VSS Košice, Dukly Banská Bystrica a Sparty Praha odohral 418 zápasov, tretí najvyšší počet v histórii po Přemyslovi Bičovskom a Ladislavovi Kunovi.

Na klubovej úrovni sa v roku 1971 s VSS Košice stal vicemajstrom Československa, o dva roky neskôr získal s Košicami Slovenský pohár a v roku 1980 so Spartou Praha aj Český a Československý.

V roku 1971 bol vyhlásený za tretieho najlepšieho futbalistu Československa a bol v Jedenástke roka 1976, keď bol členom zlatého belehradského reprezentačného výberu. O jeho láske k futbalu svedčí najlepšie to, že kariéru po dvojročnom pôsobení v Rakúsku ukončil v materskom, vtedy už ZŤS Košice, a na posledný ligový zápas nastúpil v 1. Slovenskej národnej futbalovej lige v roku 1988 vo veku 41 rokov.

Jednoducho „Bobby“

Vo futbalových kruhoch Polláka všetci volali Bobby, podľa slávneho anglického reprezentanta Bobbyho Charltona. Kedy prezývka vznikla už nie je presne známe, ale sprevádzala Polláka celý život.

„Podobal sa štýlom hry, aj vizážou, aj prehadzovačkou. Prischlo mu to veľmi dávno, možno po nejakom zápase proti Anglicku. To už presne neviem. Neviem, kto z nich bol lepší, ale náš Bobby patril medzi najlepších hráčov, ktorí kedy v Košiciach aj v Československu hrali,“ myslí si Králka.

Možno to bolo po zápase Majstrovstiev sveta 1970 v Mexiku, kedy slovenský Bobby zvádzal s tým anglickým súboje v strede ihriska.

Lopta bola milenkou

Na Polláka sa na futbal chodilo ako na hercov do kina či divadla.

Loptu miloval a dokázal s ňou fantastické veci. Oddeliť ho od nej bolo takmer nemožné. „Mal šťastie, že som ja naňho nikdy nehral. Ale lopta bola naozaj jeho najväčšia milenka,“ pousmial sa Králka.

Ak by pôsobil vo futbale v súčasnosti, možno by patril medzi najväčšie hviezdy v Európe. „Určite by hral v nejakom top európskom klube, ale vtedy bola iná doba. Myslím si, že by aj tam bol platným hráčom. Vtedy musel dovŕšiť 28 rokov, mať reprezentačné štarty a v takom veku sa presadiť v top tíme by už bolo ťažké. Ale verím, že by sa uplatnil. A nielen on, ale veľa hráčov z tej slávnej éry majstrov Európy 1976,“ myslí si Králka.

Pollák síce strelil v lige len chudobných 25 gólov, ale jeho geniálne prihrávky boli vyše dve desaťročia na začiatku mnohých gólových akcií v ligách aj reprezentácii. Na jednu si zaspomínal v roku 2016 v knihe Zlatý Belehrad aj samotný Pollák. Na jej konci bol víťazný gól nezabudnuteľného opakovaného zápasu s Anglickom, po ktorom Československo po víťazstve 2:1 postúpilo na belehradské ME 1976.

„Nezabudnuteľnou zostala rozhodujúca akcia, keď som dlhým pasom našiel Bélu Masného, ten poslal center do pokutového územia a tam sa do lopty v celej svojej dĺžke oprel v rybičke hlavou hádam z hranice pokutového územia Dušan Galis,“ spomínal Pollák, keď prerušil dlhoročné mlčanie a prispel svojimi spomienkami autorom knihy.

Žil vo vlastnom svete

Aj po skončení hráčskej kariéry ostal vyštudovaný právnik verný futbalu. Ako funkcionár. Bol viceprezidentom aj prezidentom klubu v slávnej ére 1. FC Košice, ale aj športovým riaditeľom Sparty Praha, s ktorou získal v tejto funkcii dva majstrovské tituly.

Zaujímavosťou tejto éry jeho života bolo opätovné stretnutie s anglickým náprotivkom Bobbym Charltonom, keď sa v roku 1997 skrížili cesty 1. FC Košice a Manchestru United v skupine Ligy majstrov. Obaja boli vtedy viceprezidentmi svojich klubov. Funkcionárske úspechy s 1. FC Košice a Spartou Praha boli aj bodkou za jeho futbalovým životom.

Po nich sa úplne vytratil z futbalového aj spoločenského života. Neprišiel si ani osobne prevziať ocenenie Športová osobnosť Košíc 2015 v kategórii Legenda.

„Mal svoj vlastný svet. Volali sme ho x-krát a mrzí ma, že nereagoval ani na naše pozvánky. Stále som ho však vnímal ako priateľa a spomienky naňho v každom z nás ostanú natrvalo,“ uzavrel spomínanie Králka.