Profesor František Sabol (12 fotografií)

Vyše 50 profesorov v prezidentskom paláci v utorok prijala a odovzdala im menovacie dekréty prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová. Stál medzi nimi aj Košičan FRANTIŠEK SABOL, generálny riaditeľ Východoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb, ktorý je tiež prednostom jedinej kliniky srdcovej chirurgie na Slovensku. Sabol sa vo veku 53 rokov stal prvým slovenským kardiochirurgom s titulom profesor. Je zároveň najstarším kardiochirurgom na klinike, nad čím jeho zahraniční kolegovia často neveriacky krútia hlavou, pretože na ich klinikách sú v takomto veku najmladší odborníci. Klinika srdcovej chirurgie patrí medzi najväčšie pracoviská svojho druhu v celom bývalom Československu. Ročne na nej vykonajú 900 až 1 000 operácií srdca. Čerstvý profesor v rozhovore pre Korzár opísal, aký to bol pre neho pocit, čo si za tie roky musel pre pracovný úspech odriekať a prečo dáva svojim podriadeným písať testy. Ozrejmil tiež, prečo je v telefóne vždy strohý, aký je recept na úspešnú nemocnicu a ako rád trávi čas v Tatrách.

V utorok ste si prevzali menovací dekrét od prezidentky, aké to bolo?

- Vymenovaní profesori boli rôzneho veku, ale v zásade boli starší ako ja. Keďže ešte stále platia koronavírusové opatrenia, ceremoniál trval kratšie ako zvyčajne. Mali sme rúška, dostali sme čierne rukavice a bolo nás viac ako bežne, keďže sa dekréty odovzdávali po dlhšom čase. Pre mňa bola pocta prevziať si od pani prezidentky dekrét a odfotiť sa s ňou. Inauguračný proces som ukončil už vlani v novembri, ale titul profesor môžem používať oficiálne až teraz.

Ste jediný profesor z kardiochirurgov na Slovensku, ale nie ste aj jeden z tých mladších slovenských profesorov?

- V chirurgických odboroch môj vek nie je bežný, skôr je tento titul typický pre starších.

Tak trochu ste predbehli dobu?

- Nie. To by som nepovedal, ale zúročili sa roky mojej práce tak, že mi to vyšlo už po päťdesiatke.

Ak by ste mali zhodnotiť čas, odkedy ste sa začali venovať svojej špecializácii, až po svoj čerstvý profesorský titul, bola to dlhá cesta?

- Pre mňa to bola veľmi rýchla a dynamická cesta, pretože som sa popri svojej profesii kardiochirurga zároveň od vzniku Východoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb stal jeho riaditeľom. Profesorský titul je pre mňa obrovským míľnikom, keďže je to najvyšší titul, aký možno v akademickej obci získať.

Som pyšný na to, že som profesorom, a je to zároveň veľký darček pre môjho otca (otcom Františka Sabola je profesor Ján Sabol, významný slovenský jazykovedec a vysokoškolský pedagóg - pozn. red.), ktorý od začiatku roka bojuje s ťažkou chorobou. Viem, že je z môjho titulu veľmi šťastný.

Váš titul je aj akýmsi PR pre kardioústav, pri ktorého počiatkoch ste stáli a stále stojíte.

- VÚSCH je jedna veľká rodina, čiže všetky úspechy beriem tak nejako vcelku a prelínajú sa: operatíva srdca, akademická obec, jeden čas som tiež bol prodekanom Lekárskej fakulty UPJŠ. Získať titul profesora nebolo jednoduché, je potrebné splniť veľmi prísne kritériá. Nie som vo VÚSCH-u jediný, čo sa presadil na akademickej pôde.

Môj zástupca je docent a opäť je jediným kardiochirurgom docentom na Slovensku, zároveň máme veľké množstvo kolegov, ktorí obhájili titul PhD. alebo sú v príprave na PhD. Klinika srdcovej chirurgie nie je len o mojej osobe, ale o celom kolektíve a každom jednom zamestnancovi, ktorý má chuť pracovať na sebe a uspieť aj na akademickej pôde.

Čím si vysvetľujete, že na Slovensku chýbajú vo vašej špecializácii akademické tituly a vy ste sa tak stali de facto priebojníkom?

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári