Štátne divadlo Košice oslavuje 75. narodeniny, uviedlo takmer tisíc premiér

KOŠICE. Štátne divadlo Košice (ŠDKE) oslavuje 75. narodeniny.

Počas 75 divadelných sezón uviedlo takmer tisíc premiérových titulov.

Výročie založenia divadla spadá do rámca Roka slovenského divadla 2020, ktorý bol vyhlásený pri príležitosti 100. výročia vzniku profesionálneho slovenského divadla.

Informoval o tom Svjatoslav Dohovič zo ŠDKE.

Osobnosť - Ján Borodáč

Zakladajúcim riaditeľom a človekom, ktorý divadlo budoval od základov, nielen personálne, bol Ján Borodáč, jedna z najvýraznejších osobností slovenskej divadelnej histórie.

„Druhý deň poobzerali sme si divadlo. Jediný výraz, ktorý je správny: vydrancované do základov. Len niekoľko žiaroviek ostalo vo veľkom lustri, inde nič. Všetky kulisy odviezli do Miškovca,“ spomína na prvé dni po príchode do Košíc v auguste 1945 Borodáč, ktorý aj v medzivojnovom období ako herec, režisér a umelecký šéf činohry SND pravidelne hosťoval v košickom divadle.

Základom vznikajúcich súborov sa stali niekoľkí dovtedajší profesionálni umelci zo Slovenského divadla v Prešove, ale aj bratislavského Slovenského národného divadla (SND), priebežne doplňovaní činohernými ochotníkmi a spevákmi hudobníkmi z amatérskeho a školského prostredia.

Prvá premiéra: Marína Havranová

Ako svoju prvú premiéru uviedlo novovzniknuté divadlo 15. septembra 1945 hru Ivana Stodolu Marína Havranová v réžii vtedajšieho šéfa činohry Andreja Chmelka.

„Prišiel deň, vlastne večer pätnásteho septembra. Je sobota, ráno ešte posledná generálka, popoludní krátky odpočinok, a poďme odkliať tú košickú Táliu! Tréma, slávnostný prejav má povereník Laco Novomeský. Nepochybujem, že sa toto divadlo otvára už definitívne, navždy a nezdarené pokusy z predmníchovskej republiky sa nezopakujú!“ spomínal na prvú premiéru Chmelko, ktorý sa po odchode Jána Borodáča z Košíc v roku 1953 stal druhým riaditeľom divadla.

Chýbalo drevo, uhlie aj byty

Ako píšu Šutaj a Heldáková, na výborne zvládnuté predstavenie sa pozrel aj Andrej Bagar, ktorý sa vtedy presvedčil o finančných a materiálnych problémoch, ktoré VND aj napriek veľkému a rýchlemu rozletu zažívalo, keď sa za dva mesiace rozšírilo zo 4-členného súboru na 90-členný.

„Divadlu chýbalo drevo, uhlie, ale aj byty pre členov divadla. Bagar musel podľa informácií z tlače prespať v kancelárii divadla na stoličke a aj riaditeľ VND Borodáč sa vo svojom byte podelil o miesto s inými uchádzačmi o byt. Finančné ťažkosti pretrvávali aj naďalej. Peňažný balíček na rok 1946 pre celé slovenské divadelníctvo bol 24 mil. korún a z rozhovoru s Jankom Borodáčom zo 17. apríla 1946 je zrejmé, že sa financie prerozdeľovali nerovnomerne. Z troch štátnych divadiel bratislavské divadlo dostalo 16 miliónov, košické 6 mil. korún a zvyšné 2 milióny putovali do Martina. Platy košického divadelného personálu boli na začiatku 2000 Kčs. Aj napriek finančným, personálnym a materiálnym problémom sa podarilo rozbehnúť všetky tri časti košického divadla. Košice tak v roku 1945 získali fungujúce divadlo, ako jednu z najdôležitejších kultúrno-osvetových inštitúcií košickej spoločnosti. Počas prvej divadelnej sezóny divadlo odohralo 227 predstavení,“ uvádzajú Šutaj a Heldáková.

Takmer tisíc premiér

Prvou premiérou operného súboru bola 6. októbra 1945 opereta Oskara Nedbala Poľská krv v réžii Vladimíra Vránu a hudobnom naštudovaní Radovana Fest-Spišiaka a prvou operou bola 1. decembra 1945 La Traviata Giuseppe Verdiho v réžii Alberta V. Pagáča a hudobnom naštudovaní Radovana Fest-Spišiaka.

Balet mal svoju prvú premiéru v roku 1947, keď v réžii Stanislava Remara uviedol balety Sylfidy, Morská Panna a Polovecké tance.

Počas 75 sezón uviedlo Štátne divadlo Košice 987 premiér rôznych divadelných žánrov, z toho opera 311, činohra 552, vrátane viacerých muzikálových titulov a balet 124 premiér.

Rôzne názvy divadla

Východoslovenské národné divadlo so sídlom v Košiciach vzniklo necelé dva mesiace po oficiálnom skončení druhej svetovej vojny nariadením Slovenskej národnej rady z 3. júla 1945.

V rokoch 1946 – 1955 nieslo názov Národné divadlo v Košiciach a od roku 1955 sa etablovalo ako Štátne divadlo Košice.

Pod týmto názvom, s výnimkou trojročného obdobia experimentu so zlúčením košického a prešovského divadla v rokoch 1996 – 1999, pôsobí dodnes ako jedno z dvoch trojsúborových divadiel na Slovensku.