KOŠICE. Spoluzakladateľ Československej republiky, významný diplomat a politik, vedec a vysoký vojenský predstaviteľ. Milan Rastislav Štefánik patrí medzi najvýraznejšie osobnosti novodobých slovenských dejín.
Súvisiaci článok Projekt Štefánikovej sochy zapadol prachom. Do centra Košíc sa nevráti Čítajte Tlačová správa Filozofickej fakulty Univerzity P. J. Šafárika ho nazýva „prototypom chlapca zo Slovenska, ktorý odišiel do veľkého sveta, kde sa napriek mnohým úskaliam dokázal presadiť.
Paríž, Praha, Zürich, Mont Blanc, Petrohrad, neskôr Alžírsko, Atlas, Sahara, Tunisko, Kartágo, Brazília či Tahiti. Štefánika by sme v dnešnom svete charakterizovali ako náruživého cestovateľa.
Väčšina jeho ciest sa spájala so štúdiom alebo s jeho vedeckým bádaním, keďže vyštudoval astronómiu.
Neskôr lietal po svete kvôli jeho politickému pôsobeniu.
Inšpirácia
Štefánik sa narodil v Košariskách v rodine evanjelického farára Pavla Štefánika a jeho manželky Albertiny. Pár vychoval deväť detí, Milan Rastislav bol šiestym v poradí.
„Štefánikov životný príbeh je mimoriadne inšpiratívny a je veľká škoda, že sa s ním nepracuje viac,“ hovorí historik profesor Martin Pekár, vedúci Katedry histórie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, prorektor pre vysokoškolské vzdelávanie, akademické tradície a obrady a člen Správnej rady Ústavu pamäti národa.
Medzinárodne akceptovaný
Profesor pokračuje, že Štefánik sa z chudobných pomerov rodiny slovenského evanjelického farára vypracoval na známu, medzinárodne akceptovanú osobnosť vo viacerých sférach života.
„Základom jeho úspechu bola určite domáca výchova a potom dobrí učitelia a nadobudnuté vzdelanie, ktoré rozvinulo Štefánikovo nadanie a osobnostný potenciál. Vďaka svojej aktivite sa často ocitol v blízkosti významných osobností a v centre spoločensko-politického diania, do ktorého neváhal aktívne vstupovať a formovať ho, neraz aj napriek hroziacim konfliktom. Žil v dobe, ktorá mu umožnila nebývalo vyniknúť vo vede, diplomacii, politike i armáde, čo si dnes sotva vieme v takom rozsahu predstaviť. Pritom zomrel mladý vo veku nedožitých 39 rokov a svoj potenciál nemal možnosť ďalej rozvíjať.“
Národný symbol
Profesor Pekár zdôrazňuje, že Štefánika najčastejšie vidíme vyobrazeného ako vojaka, ale „z historického hľadiska je jeho hlavným prínosom aktívna a stále nedocenená úloha v zápase o spoločný štát Slovákov a Čechov, najmä na poli diplomacie. Podceniť nemožno ani skutočnosť, že Štefánik sa po svojej smrti stal pre slovenskú spoločnosť jedným z národných symbolov.“
Vlani zorganizoval Rozhlas a televízia Slovenska celonárodnú anketu Najväčší Slovák. Štefánik v nej s náskokom vyše 30-tisíc hlasov porazil favorita súťaže Ľudovíta Štúra.
Veľký význam jeho osobnosti
Podľa profesora Pekára je potrebné privítať každú možnosť, ako popularizovať dejiny a historické osobnosti.
„Spomínaná anketa a s ňou súvisiace relácie sa o to pokúšali, pričom sa čiastočne opierali aj o spoluprácu s odborníkmi. V žiadnom prípade nešlo o formát, ktorý by mohol nahradiť fundovaný sociologický či iný vedecký výskum. Zároveň sa však ukázalo, aký veľký význam má osobnosť M. R. Štefánika pre súčasnú spoločnosť, že je výrazne prítomná v historickom vedomí slovenskej spoločnosti, že má vplyv na formovanie našej kolektívnej identity, že meno Štefánik rezonuje 140 rokov od narodenia a vyše 100 rokov po smrti ako značka, s ktorou sa dnes dá operovať napríklad v politike,“ uzatvoril historik.
Štefánik zomrel 4. mája 1919 pri havárii lietadla. To sa zrútilo neďaleko Ivanky pri Dunaji počas letu z Talianska na Slovensko. Štefánik a všetci členovia posádky boli na mieste mŕtvi.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
