KOŠICE. Prvý polrok tohto roka si väčšina z nás predstavovala úplne inak. Pandémia koronavírusu Slovensko spomalila.
Školáci zostali doma a z domu zostalo robiť aj množstvo profesií. Zrazu boli rodiny spolu, rodiny, ktoré sa inokedy vidia spolu len pri raňajkách a večeri.
Košická psychologička Lucia Vargová Ištvaniková pripúšťa, že pandémia zatriasla stabilitou mnohých rodín.
A hoci sa problémami doma nikto nerád chváli, okrem narušených vzťahov je prirodzeným výsledkom ostatných mesiacov aj únava rodičov.
Deti strávili v škole sotva mesiac a opäť prišli dva mesiace, počas ktorých sú doma.
Navyše situácia okolo koronavírusu sa neustále mení a informácie o druhej vlne nikomu na pohode nepridávajú.
Zo sto na nulu
Lucia Vargová Ištvaniková je mamou prváka a manželkou. Pandémia jej rodinu zasiahla rovnako ako tisícky ďalších.
Ona sama konštatuje, že zo dňa na deň spomalila zo stovky na nulu, manžel zostal pracovať z domu a z nej sa stala mama, učiteľka, kuchárka aj animátorka voľného času v jednej osobe.
Tváriť sa hrdinsky, že pandémia koronavírusu so všetkými opatreniami bola prechádzka ružovou záhradou, nemieni.
„Áno aj u nás doma boli lepšie a horšie dni, tak ako aj v ostatných rodinách. Aj môjmu synovi bývalo nad učením dlho. Aj ja som musela prepínať z pozície mamy do pozície učiteľky. Veľmi nám pomáhal spoločný plán dňa, do ktorého sme si zaznačili povinnosti, ktoré bolo potrebné zvládnuť a tiež oddychové úseky,“ hovorí psychologička.
„Keď u nás bolo zle, keď sa už synovi nechcelo sedieť a učiť sa, dali sme si vankúšovú vojnu alebo hru na skrývačku. Po dobrej vankúšovej bitke bol ochotnejší spolupracovať a opäť plniť školské povinnosti.“
Únava je normálna
V marci sa zdalo, že školy a obmedzenia nebudú trvať dlho, no napokon sa deti do lavíc mohli vrátiť na začiatku júna, aj to nie všetky.
„Syn šiel do školy až v polovici júna a myslím, že to urobilo všetkým dobre. Viacero rodičov už začalo pociťovať únavu,“ hovorí skúsenosti zo svojej praxe, ale aj z pozície mamy.
„Hoci máte pocit, že to zvládate, s pribúdajúcim časom stráveným prevažne v domácom prostredí, pomaličky zisťujete, že to nemusí byť celkom pravda. Napríklad zvyšujete hlas na dieťa, vznikajú zbytočné konflikty. Zrazu vám vadia veci, ktoré by ste štandardne tolerovali, partneri na seba vybiehajú za maličkosti. Keď je človek vnímavý voči takýmto signálom, má šancu zaradiť spiatočku. Je vtedy dobré zmeniť režim, nájsť si chvíľu pre seba a najmä si uvedomiť, že je to prirodzený dôsledok neštandardnej situácie.“
Egosprcha na sociálnych sieťach
Podľa Vargovej Ištvanikovej robia rodičia sami pre seba jednu veľmi zlú vec, a to, že sa porovnávajú s druhými.
„Do mojej praxe dostávajú klientov najmä porovnávania s inými a ich občas nereálne očakávania. Nie je dobré si sadnúť na sociálne siete a každý deň si nadeliť egosprchu. Prídu výčitky, čo som mal urobiť inak, tí rodičia to zvládajú lepšie ako ja, lebo zverejňujú vysmiate fotky a je im super,“ konštatuje realitu mnohých rodičov.
„Porovnávanie môže byť efektívne, len ak je so zámerom, že s konkrétnym problémom chceme niečo urobiť, nie sa sústredili len na výčitky voči partnerovi alebo deťom, že tamto to funguje tak a u nás nie.“
Ak nadobudneme pocit, že s nejakou situáciou si nevieme rady alebo je vyčerpanie priveľké, podľa psychologičky je najdôležitejšie požiadať o pomoc odborníka.
„Nie je hanbou požiadať o pomoc, nemusí to byť psychológ, niekomu môže pomôcť porozprávať sa s koučom, kňazom, špeciálnym pedagógom. Keď človek žiada, pomoci sa mu dostane.“
O pocitoch je potrebné hovoriť
Pandémia preverila rodinné, ale aj partnerské vzťahy.
„Všetky veci, ktoré fungovali, sa prejavili a ešte viac sa zrazu ukázali veci, ktoré nefungovali. Niektoré rodiny hľadanie riešenia problému stmelilo a niektoré sa dostali do problémov. Celá táto situácia nám priniesla obraz o tom, ako v živote zvládame dlhšie trvajúcu záťaž a ako k nej pristupujú naši blízki,“ konštatuje Vargová Ištvaniková.
Trecie plochy vznikali aj preto, že rodiny štandardne trávia menej času spolu.
„Mnohí neboli navyknutí tráviť toľko času doma. Navyše k rolám, ktoré zastávame bežne, pribudli ďalšie. Napríklad je úplné iné, keď je mama v úlohe učiteľa polhodinu denne, kým dieťa napíše úlohy, ale teraz museli rodičia nahradiť učiteľov na oveľa dlhší čas. Nie je hanbou priznať, že vám v nejakej role nie je komfortne,“ dodáva a apeluje na väčšiu komunikáciu aj v rodinách, kde na to neboli zvyknutí.
Veľkú váhu prikladá komunikácii o pocitoch a nie len tých pozitívnych.
Kto to povie prvý
Zvýšená nervozita vyhnala aj démonov v podobe otázok či rodičovstvo zvládame.
„Myslím si, že neexistuje zlý rodič alebo zlé dieťa. A opäť sme pri tendencii porovnávať naše dieťa s ďalšími, našu rodinu s inými. Namiesto porovnávania radšej zdieľajme. Rozprávaním o svojich problémoch sa nám uľaví a možno zistíme, že rovnaké problémy alebo pocity majú viacerí, len vždy niekto čaká, kto to povie prvý. A pritom, keby sme viac hovorili, čo riešime a ako to riešime, mohli by sme byť inšpiráciou alebo dodať odvahu k prvému kroku niekomu, kto otáľa.“
Čas pre seba
Hoci sa už letné prázdniny prehupli do druhej polovice, psychologička nabáda rodičov, aby popri starostlivosti o všetko naokolo mysleli aj na seba.
„Je to jednoduché, vyhraďte si čas, ktorý bude výlučne váš. Hoci len pol hodina počas dňa, keď vás nikto nebude rušiť. Je to váš čas na oddych, vaša príprava na nový štart v septembri. Pokúste sa neživiť pri tom v sebe výčitky, že ste za tú polhodinu mohli vyžehliť alebo umyť riad,“ upozorňuje a dobre vie, že žonglovanie s časom počas dňa je náročné.
„Berte to tak, že to robíte pre svoju rodinu. Vy, váš partner, aj váš vzťah potrebuje údržbu, vaša polhodinka, ktorú strávite len tak v tichu, s knihou alebo zájdete s manželom do kina, je nutná, aby všetko mohlo fungovať.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
