Korzár logo Korzár Košice
Pondelok, 30. november, 2020 | Meniny má Ondrej, AndrejKrížovkyKrížovky
ROZHOVOR

Lucia Šprinc: Kuchynský bioodpad by sme mali minimalizovať a zhodnotiť

Od nového roka by mali samosprávy zabezpečiť jeho separovaný zber.

Lucia Šprinc - riaditeľka pre obchod a rozvoj spoločnosti Kosit.

Lucia Šprinc - riaditeľka pre obchod a rozvoj spoločnosti Kosit. (Zdroj: Kosit)

Od budúceho roka by mali obce a mestá zaviesť a zabezpečiť pre občanov triedený zber kuchynského biologického odpadu (KBO). Tento odpad, na prevažnej časti územia Slovenska stále končiaci na skládkach, produkuje tzv. skládkový plyn (LFG) zložený z metánu, oxidov dusíka a sírovodíka a je veľkým rizikom aj pre podzemné vodné zdroje. Napriek tomu, že obce majú zavedenie povinnosti ešte niekoľko mesiacov, mali by sa na zmeny pripravovať už dnes a spolu so zberovými spoločnosťami hľadať efektívne riešenia. O tom, čo zmena v praxi prinesie, sme sa rozprávali s Luciou Šprinc, riaditeľkou pre obchod a rozvoj spoločnosti Kosit, a. s., ktorá obciam a mestám poskytuje komplexné služby v oblasti odpadového hospodárstva.

Skryť Vypnúť reklamu

Podľa analytičky Evy Sadovskej bežný obyvateľ Slovenska vyhodí ročne až 100 kg potravinového odpadu. Čo hovoríte na tieto čísla?

- Žiaľ, naše každodenné skúsenosti opodstatnenosť týchto dát iba potvrdzujú. Ak tieto čísla prerátame na počet obyvateľov Slovenska, je to viac ako pol miliardy kilogramov, resp. 500-tisíc ton potravinového odpadu ročne. Aktuálne končí v čiernych kontajneroch určených na zmesový komunálny odpad. Následne putuje buď sa skládku alebo do zariadenia ZEVO (zariadenie na energetické využitie odpadu, pozn. red).

Kde tento odpad momentálne končí?

- Tam, kde ho ľudia nepoužijú ako krmivo pre domáce zvieratá, končí v čiernych kontajneroch určených na zmesový komunálny odpad. Následne putuje buď na skládku alebo do zariadenia ZEVO (Zariadenie na energetické využitie odpadu, pozn. red).

Skryť Vypnúť reklamu

Ktorá z týchto dvoch možností je lepšia?

- Nech zoberieme do úvahy akýkoľvek faktor, tak jednoznačne ZEVO. Zatiaľčo pri uložení na skládku zvyšky z potravín hnijú a významne prispievajú k tvorbe nebezpečných emisií, v zariadení ZEVO sa ekologickým spôsobom zhodnotia premenou na elektrinu a teplo. Bohužiaľ, zariadenia ZEVO máme na Slovensku iba dve (v Bratislave a v Košiciach), takže na takmer 80 % zvyšného územia Slovenska sme odkázaní na skládky.

Obyvateľom v týchto častiach krajiny je veľmi dobre známy typický „sladkastý“ skládkový pach. To sú hnijúce zvyšky potravín, teda kuchynský bioodpad, o ktorom sa práve rozprávame.

Dnes sa veľa hovorí o bioplynových staniciach. Mohol by kuchynský bioodpad končiť tam?

- Teoreticky mohol, ale je tam hneď niekoľko ale...

Skryť Vypnúť reklamu

Bioplynových staníc schopných spracovať kuchynský bioodpad je na Slovensku deväť, z toho je 6 v západnej časti krajiny, 2 v strednej a len jedna vo východoslovenskom regióne. A to je z hľadiska ekonomiky i logistiky problém. Tieto „bioplynky“ sa zároveň prioritne orientujú na bioodpad z potravinárskych prevádzok a reštaurácií, keďže tu majú istotu o jeho zložení. Pri odpade z bežných kuchýň je to riziko. Akákoľvek zložka, ktorá do kuchynského bioodpadu nepatrí a napriek tomu sa v ňom ocitne, môže znehodnotiť celý proces fermentácie (výroby plynu v bioplynovej stanici). A s tým sa samozrejme spájajú nemalé finančné škody.

Čo by sa teda malo s kuchynským bioodpadom diať v ideálnom stave?

- Prioritne by sme mali minimalizovať jeho vznik. Toto by mala byť naša absolútna priorita bez ohľadu na to, či bývame v obci alebo v meste. Pokiaľ to nie je možné, prichádza na rad separovaný zber.

A tu sa dostávame k téme separovaného zberu kuchynského bioodpadu, ktorý by mal byť pre obce a mestá záväzný od 1.januára 2021.

- Presne tak. Cieľom vyhlášky (č. 460/2019 Z. z., dopĺňajúca zákon o odpadoch) je eliminovať, ideálne odstrániť kuchynský bioodpad zo zmesového komunálneho odpadu. Vyhláška ráta s tromi výnimkami. Povinnosť by sa zatiaľ nemala týkať obcí a miest, v ktorých zmesový komunálny odpad končí v ZEVO, v ktorých domácnosti všetkom kuchynský bioodpad kompostujú alebo v ktorých to nie je technicky možné. Pri poslednej výnimke ide o napríklad o ťažko prístupné historické centrá miest.

No ako teda môžu samosprávy, na ktoré sa výnimka nevzťahuje, vyriešiť túto povinnosť vyplývajúcu z vyhlášky?

- Záleží to od viacerých faktorov. Tým prvým je typ výstavby. V prípade obcí, kde prevláda bývanie v rodinných domoch je momentálne najefektívnejší tzv. vedierkový zber. To znamená, že zberové spoločnosti zabezpečia pre občanov plastové, ľahko umývateľné vedierká a vrecká. Je dôležité povedať, že kuchynský bioodpad bude musieť byť umiestnený do kompostovateľného vrecka dodaného zberovou spoločnosťou, aby sa zabezpečila jeho maximálna kompostovateľnosť. Takto naplnené vrecká ľudia umiestnia pred dom, odkiaľ budú v dohodnutej frekvencii opätovne odvážané zberovou spoločnosťou.

Ale ako sa bude riešiť otázka objemu odpadu? Jedna domácnosť ho vyprodukuje menej, iná viac...

- Z tohto dôvodu budú zberové spoločnosti do domácností ponúkať vrecká v objeme 7 - 25 litrov. Je to dôležité aj vo vzťahu ku frekvencii zberu – niekde to bude 1-krát za týždeň, niekde 1-krát za dva týždne. Zberové spoločnosti by mali byť schopné ponúknuť obidve varianty.

A čo v prípade miest, kde ľudia bývajú v bytovkách a panelákoch?

- Tam je situácia trochu odlišná. V prípade bytovej výstavby týkajúcej sa nielen miest, ale aj niektorých obcí, zabezpečí zberová spoločnosť hnedé zberové nádoby v objeme 120 l, 240 l alebo 660 l, ktoré budú umiestnené pri štandardnom zberovom mieste. Ľudia rovnako ako v prípade obcí dostanú od zberovej spoločnosti kompostovateľné vrecká na kuchynský bioodpad. Frekvencia zberu bude taktiež buď týždenná alebo dvojtýždenná.

Čo sa s obsahom kontajnerov na kuchynský bioodpad stane následne?

- Aj vzhľadom na spomínané hygienické a technické komplikácie pri jeho spracovaní v bioplynových staniciach zastávajú odborníci na odpadové hospodárstvo prevažne názor, že kuchynský bioodpad z bežných domácností je momentálne najlepšie kompostovať. S týmto názorom sa stotožňujem.

Ako táto premena kuchynského bioodpadu na kompost prebieha?

- Na začiatku procesu sa kuchynský bioodpad podrví a zmieša s rastlinným odpadom zo záhrad, sadov, či parkov. Zmes sa následne prirodzene zahreje na teplotu 70 stupňov, čo zabezpečí jeho hygienizáciu. Na záver materiál putuje do kompostárne, kde z neho vzniká kompost použiteľný pri úpravách parkov a verejných zelených plôch.

V uplynulých dňoch zaznela v médiách informácia, že Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) požaduje od ministerstva životného prostredia, aby povinnosť zabezpečenia zberu kuchynského bioodpadu odsunulo. Čo si o tom myslíte?

- Osobne som podobnú iniciatívu očakávala. ZMOS argumentuje tým, že samosprávy v čase pandémie Covid-19 riešili iné priority a zároveň majú málo času na verejné obstarávania súvisiace so zabezpečením zberu. Nech to dopadne akokoľvek, my sme na zber kuchynského bioodpadu pripravení.

Najčítanejšie na Košice Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zodpovedné podnikanie je témou aj pre slovenské spoločnosti
  2. Maturuješ? Vyber si oblasť uplatnenia a študuj čo ťa baví!
  3. Máte problémy s trávením? Známy gastroenterológ radí ako na ne
  4. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny
  5. Nástrahy online vyučovania, o ktorých sa nehovorí
  6. Vyšperkujte Vianoce - tipy na vianočné darčeky
  7. Manažér, Redaktor, Psychológ či Vedec? MY sme READY – a TY?
  8. Slovensko spoznalo najlepšie farmy minulého roka
  9. Štúdium ekológie, dizajnu či tech-inovácií je životný štýl
  10. Zdravé varenie: zábava pre celú rodinu
  1. Novinka medzi prefabrikátmi
  2. Virtuálne prechádzky ako pomoc turistom pri orientácií
  3. 3D virtuálne prechádzky pozdĺž maďarsko-slovenských hraníc
  4. METROPOLIS prináša mestské bývanie vo vysokom štandarde
  5. The future of M&A in Europe
  6. Prvé zamestnanie: 3 veci, na ktoré by ste nemali zabudnúť
  7. ADLO sa presťahovalo bližšie k zákazníkom
  8. Changes to the System of Remedies under the Amendment to the PPL
  9. Ako inovácie menia naše návyky? Čo už dnes môžete robiť inak
  10. Máte problémy s trávením? Známy gastroenterológ radí ako na ne
  1. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 33 474
  2. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 15 338
  3. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári 14 183
  4. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 10 148
  5. Aká je chémia vôní 9 975
  6. Mercedes-Benz opäť nadizajnoval budúcnosť 9 461
  7. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 784
  8. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 8 721
  9. Bývanie v meste predlžuje život 8 137
  10. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 7 703
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Košický Kosit

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Zoroslav Kollár prichádza na výsluch.
Minister školstva Branislav Gröhling a minister hospodárstva, prvý podpredseda vlády pre ekonomiku Richard Sulík (obaja SaS).
Ilustračné foto.

Koronavírus na Slovensku: Vakcína od Moderny fungovala pri ťažkom Covide na sto percent (minúta po minúte)

PCR testy na Slovensku odhalili celkovo viac ako 105-tisíc nakazených. Pandémia Covid-19 si doteraz vyžiadala 839 obetí.

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop