Korzár logo Korzár Košice
Pondelok, 23. november, 2020 | Meniny má KlementKrížovkyKrížovky
ROZHOVOR

Lucia Šprinc: Kuchynský bioodpad by sme mali minimalizovať a zhodnotiť

Od nového roka by mali samosprávy zabezpečiť jeho separovaný zber.

Lucia Šprinc - riaditeľka pre obchod a rozvoj spoločnosti Kosit.

Lucia Šprinc - riaditeľka pre obchod a rozvoj spoločnosti Kosit. (Zdroj: Kosit)

Od budúceho roka by mali obce a mestá zaviesť a zabezpečiť pre občanov triedený zber kuchynského biologického odpadu (KBO). Tento odpad, na prevažnej časti územia Slovenska stále končiaci na skládkach, produkuje tzv. skládkový plyn (LFG) zložený z metánu, oxidov dusíka a sírovodíka a je veľkým rizikom aj pre podzemné vodné zdroje. Napriek tomu, že obce majú zavedenie povinnosti ešte niekoľko mesiacov, mali by sa na zmeny pripravovať už dnes a spolu so zberovými spoločnosťami hľadať efektívne riešenia. O tom, čo zmena v praxi prinesie, sme sa rozprávali s Luciou Šprinc, riaditeľkou pre obchod a rozvoj spoločnosti Kosit, a. s., ktorá obciam a mestám poskytuje komplexné služby v oblasti odpadového hospodárstva.

Skryť Vypnúť reklamu

Podľa analytičky Evy Sadovskej bežný obyvateľ Slovenska vyhodí ročne až 100 kg potravinového odpadu. Čo hovoríte na tieto čísla?

- Žiaľ, naše každodenné skúsenosti opodstatnenosť týchto dát iba potvrdzujú. Ak tieto čísla prerátame na počet obyvateľov Slovenska, je to viac ako pol miliardy kilogramov, resp. 500-tisíc ton potravinového odpadu ročne. Aktuálne končí v čiernych kontajneroch určených na zmesový komunálny odpad. Následne putuje buď sa skládku alebo do zariadenia ZEVO (zariadenie na energetické využitie odpadu, pozn. red).

Kde tento odpad momentálne končí?

- Tam, kde ho ľudia nepoužijú ako krmivo pre domáce zvieratá, končí v čiernych kontajneroch určených na zmesový komunálny odpad. Následne putuje buď na skládku alebo do zariadenia ZEVO (Zariadenie na energetické využitie odpadu, pozn. red).

Skryť Vypnúť reklamu

Ktorá z týchto dvoch možností je lepšia?

- Nech zoberieme do úvahy akýkoľvek faktor, tak jednoznačne ZEVO. Zatiaľčo pri uložení na skládku zvyšky z potravín hnijú a významne prispievajú k tvorbe nebezpečných emisií, v zariadení ZEVO sa ekologickým spôsobom zhodnotia premenou na elektrinu a teplo. Bohužiaľ, zariadenia ZEVO máme na Slovensku iba dve (v Bratislave a v Košiciach), takže na takmer 80 % zvyšného územia Slovenska sme odkázaní na skládky.

Obyvateľom v týchto častiach krajiny je veľmi dobre známy typický „sladkastý“ skládkový pach. To sú hnijúce zvyšky potravín, teda kuchynský bioodpad, o ktorom sa práve rozprávame.

Dnes sa veľa hovorí o bioplynových staniciach. Mohol by kuchynský bioodpad končiť tam?

- Teoreticky mohol, ale je tam hneď niekoľko ale...

Skryť Vypnúť reklamu

Bioplynových staníc schopných spracovať kuchynský bioodpad je na Slovensku deväť, z toho je 6 v západnej časti krajiny, 2 v strednej a len jedna vo východoslovenskom regióne. A to je z hľadiska ekonomiky i logistiky problém. Tieto „bioplynky“ sa zároveň prioritne orientujú na bioodpad z potravinárskych prevádzok a reštaurácií, keďže tu majú istotu o jeho zložení. Pri odpade z bežných kuchýň je to riziko. Akákoľvek zložka, ktorá do kuchynského bioodpadu nepatrí a napriek tomu sa v ňom ocitne, môže znehodnotiť celý proces fermentácie (výroby plynu v bioplynovej stanici). A s tým sa samozrejme spájajú nemalé finančné škody.

Čo by sa teda malo s kuchynským bioodpadom diať v ideálnom stave?

- Prioritne by sme mali minimalizovať jeho vznik. Toto by mala byť naša absolútna priorita bez ohľadu na to, či bývame v obci alebo v meste. Pokiaľ to nie je možné, prichádza na rad separovaný zber.

A tu sa dostávame k téme separovaného zberu kuchynského bioodpadu, ktorý by mal byť pre obce a mestá záväzný od 1.januára 2021.

- Presne tak. Cieľom vyhlášky (č. 460/2019 Z. z., dopĺňajúca zákon o odpadoch) je eliminovať, ideálne odstrániť kuchynský bioodpad zo zmesového komunálneho odpadu. Vyhláška ráta s tromi výnimkami. Povinnosť by sa zatiaľ nemala týkať obcí a miest, v ktorých zmesový komunálny odpad končí v ZEVO, v ktorých domácnosti všetkom kuchynský bioodpad kompostujú alebo v ktorých to nie je technicky možné. Pri poslednej výnimke ide o napríklad o ťažko prístupné historické centrá miest.

No ako teda môžu samosprávy, na ktoré sa výnimka nevzťahuje, vyriešiť túto povinnosť vyplývajúcu z vyhlášky?

- Záleží to od viacerých faktorov. Tým prvým je typ výstavby. V prípade obcí, kde prevláda bývanie v rodinných domoch je momentálne najefektívnejší tzv. vedierkový zber. To znamená, že zberové spoločnosti zabezpečia pre občanov plastové, ľahko umývateľné vedierká a vrecká. Je dôležité povedať, že kuchynský bioodpad bude musieť byť umiestnený do kompostovateľného vrecka dodaného zberovou spoločnosťou, aby sa zabezpečila jeho maximálna kompostovateľnosť. Takto naplnené vrecká ľudia umiestnia pred dom, odkiaľ budú v dohodnutej frekvencii opätovne odvážané zberovou spoločnosťou.

Ale ako sa bude riešiť otázka objemu odpadu? Jedna domácnosť ho vyprodukuje menej, iná viac...

- Z tohto dôvodu budú zberové spoločnosti do domácností ponúkať vrecká v objeme 7 - 25 litrov. Je to dôležité aj vo vzťahu ku frekvencii zberu – niekde to bude 1-krát za týždeň, niekde 1-krát za dva týždne. Zberové spoločnosti by mali byť schopné ponúknuť obidve varianty.

A čo v prípade miest, kde ľudia bývajú v bytovkách a panelákoch?

- Tam je situácia trochu odlišná. V prípade bytovej výstavby týkajúcej sa nielen miest, ale aj niektorých obcí, zabezpečí zberová spoločnosť hnedé zberové nádoby v objeme 120 l, 240 l alebo 660 l, ktoré budú umiestnené pri štandardnom zberovom mieste. Ľudia rovnako ako v prípade obcí dostanú od zberovej spoločnosti kompostovateľné vrecká na kuchynský bioodpad. Frekvencia zberu bude taktiež buď týždenná alebo dvojtýždenná.

Čo sa s obsahom kontajnerov na kuchynský bioodpad stane následne?

- Aj vzhľadom na spomínané hygienické a technické komplikácie pri jeho spracovaní v bioplynových staniciach zastávajú odborníci na odpadové hospodárstvo prevažne názor, že kuchynský bioodpad z bežných domácností je momentálne najlepšie kompostovať. S týmto názorom sa stotožňujem.

Ako táto premena kuchynského bioodpadu na kompost prebieha?

- Na začiatku procesu sa kuchynský bioodpad podrví a zmieša s rastlinným odpadom zo záhrad, sadov, či parkov. Zmes sa následne prirodzene zahreje na teplotu 70 stupňov, čo zabezpečí jeho hygienizáciu. Na záver materiál putuje do kompostárne, kde z neho vzniká kompost použiteľný pri úpravách parkov a verejných zelených plôch.

V uplynulých dňoch zaznela v médiách informácia, že Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) požaduje od ministerstva životného prostredia, aby povinnosť zabezpečenia zberu kuchynského bioodpadu odsunulo. Čo si o tom myslíte?

- Osobne som podobnú iniciatívu očakávala. ZMOS argumentuje tým, že samosprávy v čase pandémie Covid-19 riešili iné priority a zároveň majú málo času na verejné obstarávania súvisiace so zabezpečením zberu. Nech to dopadne akokoľvek, my sme na zber kuchynského bioodpadu pripravení.

Najčítanejšie na Košice Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Investície s fixným ročným výnosom 5,5 % - 8 %
  2. Vianočnú edíciu kávy Starbucks tento rok kúpite už aj v obchode
  3. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny
  4. Vyšperkujte Vianoce - tipy na vianočné darčeky
  5. Rozbiehať biznis v čase korony? Ide to
  6. Neberieme štúdium športovo, ale športujeme
  7. Nástrahy online vyučovania, o ktorých sa nehovorí
  8. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe
  9. Predplatená telefónna karta s kreditom 10 € v denníku SME
  10. Mercedes-Benz EQV je elektrické riešenie všestranného vozidla
  1. Imunitnú bombu do tela dostanete vďaka Vitaglucanu
  2. Get our subscription and support the Online Charity Auction
  3. Ako overiť či máte aktívny druhý pilier?
  4. Kurzarbeit – then, now and tomorrow
  5. Fanshop HC Košice prichádza s novinkami
  6. Nástrahy online vyučovania, o ktorých sa nehovorí
  7. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe
  8. Rozbiehať biznis v čase korony? Ide to
  9. Vianočnú edíciu kávy Starbucks tento rok kúpite už aj v obchode
  10. Predplatená telefónna karta s kreditom 10 € v denníku SME
  1. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 29 559
  2. Príbehy vyhorených, tandem okolo Bödöra a nová trať v Bratislave 10 375
  3. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 10 306
  4. Oslávte nový rok v teple: Cestujte na Zanzibar úplne bezpečne 9 689
  5. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 9 439
  6. Učiteľka roka 2018: Koľko času by malo dieťa tráviť za počítačom 9 275
  7. Čo ovplyvňuje chuť kačacieho mäsa? Tieto dve veci 9 199
  8. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 8 922
  9. Ako nahradiť fosílne palivá geotermálnou energiou? 8 773
  10. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci 8 461
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Košický Kosit

Prečítajte si aj ďalšie články k téme

Neprehliadnite tiež

Ilustračné foto.
Víkendové testovanie vo Valalikoch.
Róbert na krajskom súde.
Ilustračné foto.
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Premiér Matovič (OĽaNO) a vľavo minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO) prichádzajú na zasadnutie Ústredného krízového štábu.
KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Sulík zasa berie Matovičovi hračku

Premiér sa vyhráža zatváraním a otvára maturitné ročníky.

Peter Tkačenko

OĽaNO pripúšťa pri voľbe generálneho prokurátora aj odchod z koalície

Remišová by chcela, aby sa koalícia dohodla na jednom mene.

Premiér Igor Matovič.
KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Ak Sulík nedostane silnú podporu, Matovič ho prejde ako tank

Sulík určite neobjavuje Ameriku.

Peter Schutz

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop