Letáky maďarskej propagandy
Naši maďarskí spoluobčania či v ich žurnáloch, či už osobne, ustavične chlácholia nás, že v Maďarsku nepadne teraz už ani slovo o Slovensku, akoby sa Maďari boli už spriatelili s tou myšlienkou, že Slovensko stratili na večné veky. No my badáme zo dňa na deň, že čert veru nespí a nám treba byt na stráži.
I dnes sa nám dostali do rúk letáky napísané šarištinou, z ktorých prvý s nápisom „Víchodoslovenske Bratca“, dementuje správy o zločinoch bieleho teroru v Maďarsku, tvrdiac, že v terajšom Maďarsku súdia nad švihákmi a hriešnikmi na základe trestného zákona platného už pred vojnou pre všetkých bez spoločenského a náboženského rozdielu; také zvestí sú vraj len vylhané cigánstva, spôsobné iba na to, aby zatarasili cestu maďarsko-slovenskému zblíženiu v spoločnej vlasti uhorskej.
Druhý letáčik povzbudzuje „milého brata“, aby vytrval a neupadol do pokušenia, lebo Uhorsko sa vráti, Uhorskú krajinu znivočiť nemožno, ba bude ona zanedlho ešte väčšia, slávnejšia. Za krátky čas len ešte „vytrimať“: nepriatelia (t. j. Čechoslováci) „vybíjajú svoju poslednú kartu“ a v boľševizme „sa bavia s ohňom“, „vojsko sa im zo dňa na deň väčšmi rozdrúzga“, oni neúprosne padnú.
„Nepraceľoch našich ňe šlebodno nam zastavic na tej draže, chtora ich do zatraceňa privedze, a natim mame bic, žebi našo dobre praceľe zas šlobodne mohli učinkovac. To ňe zapomeňme! Hore zos hlavu a šmelo na predek ! Ne zapomeňme aňi na jedno okamžeňe, že mi pišne uherske slovjaci, chtorich možu potrapic, sužovac, ale zňižic ľen sami še možeme, ked zufame, a ked še podame. Aľe to ňe zrobime! Práve zato sme uherske slovjaci vnučatka herdinoch braňikovskich! I tote zostaneme ! Tak nam veliki Bože dopomahaj!“
Tretí leták s oslovením ,,Bratca Verchouherské !“ je tónu ohnivého, bojovného, ako by ho bol písal nejaký Tyrteus, podľa neho maďarská vláda podpísala mierovú zmluvu z prinútenosti a nechcela, aby na nás zas nahuckali „našich hladných susedov, ktorí nás už raz poriadne vykradli“. Najmä teraz pred žatvou nemohla to táže vláda dopustiť, veď „vihudzene žebráci“ len na to rátali. Bez prikrytia Národ. zhromaždenia mierová zmluva je vraj neplatná.
„Uherski narod pod ňijakim spusobem ne odrekňe še od tišic ročnej svojej krajinskej chraňici. Ňe odrekňe še nichda od svojich miľion brátoch, chtoré teraz pod cudzim jarmom cerjpu. Nadobudzeme nazad našu drahu krajinu. Teraz každí ňech še richtuje na nove bojovaňe!“
Upozornili sme na spôsob tejto štvavej, nízko špatnej propagandy maďarskej, ktorú konajú maďarské pohraničné stráže. Balík týchto agitačných letáčikov s adresou: „A m. pénzügyi szakasznak, Felsőregmecz“ a s poštovým razítkom, našli v poli pri železničnej dráhe medzi Legíňou a Michaľanmi. Podľa nám došlých správ nazdávame sa, že takýchto letáčikov sa rozhádzalo po východnom Slovensku už hodné množstvo.
(Slovenský východ, 30. 7. 1920)
Napadli ju na ulici
V minulú sobotu o 8. hodine večer šla pani Kubelová s 10 ročným chlapcom okolo židovskej krčmy, na Bethlenovej okružnej č. 5, z ktorej začula krik židovky: „tu vražedkyňa“. Nato sa vyhrnulo s kríkom niekoľko ľudí a jeden z nich ju chytil za krk. Keď sa mu vytrhla a počala utekať domov v domnienke, že má dočinenia s pijakmi z roboty, skríknul z nich jeden: „Postoj, lebo ťa zastrelím.“ Na počkajúcu ženu sa potom vrhli ako divosi a zrazili ju k zemi za kriku židovky, aby ju položili dnu. Na krik spôsobený chlapcom vybehol manžel neohrozene manželke na pomoc, pričom však bol ranený. Na volanie kolom stojacích vojakov o pomoc bol oslobodený a vyšlo najavo, že sú to detektívi. Dohra bude pred súdom. Prosíme tých, čo stáli okolo, aby mňa, zvlášť vojakov, ktorí ma vyslobodili, o ich adresu, ktorú potrebujem. Anton Kubela, Bethlenova okružná č. 5.
(Slovenský východ, 29. 7. 1920)
Knihovnícky kurz
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
