S Kunzom si štrngneme na diaľku, vraví zlatý olympionik Seman

KOŠICE. V týchto dňoch uplynulo 40 rokov od Hier XXII. olympády 1980 v Moskve.

Tie sa výrazne líšili od všetkých tých predchádzajúcich.

Predovšetkým tým, že ich usporiadala krajina, v ktorej od roku 1918 bola pri moci jediná politická strana s absolútnou mocou, ktorú jej zabezpečovala socialistická ústava.

Hry ovplyvnil bojkot

Mnohé organizácie vyjadrovali svoju nespokojnosť s rozhodnutím MOV prideliť Moskve usporiadanie Hier v roku 1980 už dávno predtým, než v decembri 1979 sovietske vojská vstúpili do Afganistanu, čo bol pre viacero krajín oficiálny dôvod na vyhlásenie bojkotu olympiády v hlavnom meste ZSSR.

V dejisku olympiády, ktorá trvala od 19. júla do 3. augusta 1980, bolo cítiť neúčasť športovcov takých krajín ako USA, SRN, Japonska, Číny, Kanady, Nórska, Kene, Južnej Kórey i ďalších.

Sovietsky zväz si však vedel vytvoriť olympijský poriadok po svojom.

Napríklad pred 16. júlom načas vysťahovali z Moskvy všetkých evidovaných kriminálnikov, ktorí sa špecializovali na vreckové krádeže peňaženiek a osobných vecí, násilníkov, ktorí mali záznamy za agresívne napádanie ľudí na uliciach a v hromadnej doprave, ako aj všetky prostitútky.

Navyše, Moskva bola pre občanov ZSSR prakticky uzavretá.

Moskovčania mali v podstate zakázané používať aj svoje osobné autá, aby nevznikali dopravné zápchy.

Kunzo si vo finále nezahral

Z celkového počtu 211 československých olympionikov bolo 57 zo Slovenska.

O dve zlaté medaily pre ČSSR sa postarali vzpierač Oto Zaremba a kolektív futbalistov, vedený trénerom Františkom Havránkom.

Jeho súčasťou boli aj dvaja z kvinteta rodených východniarov, ktorí zápolili v Moskve.