Detský mobilný hospic drasticky zasiahla koronakríza. Štát naň zabudol

Svetielko pomoci počas koronakrízy (9 fotografií)

KOŠICE. V auguste 2020 košická nezisková organizácia Svetielko pomoci zavŕšila štrnásty rok svojho pôsobenia.

Jeho zakladateľka Miroslava Hunčíková priznáva, že pre koronavírusovú pandémiu bol práve tento rok doteraz najkomplikovanejší.

Súvisiaci článok

Súvisiaci článok Miroslava Hunčíková: Najviac si želám, aby detský hospic nemusel existovať Čítajte

Svetielko pomoci vzniklo ako mobilný hospic, jediný na východnom Slovensku, ktorý sa stará o deti v terminálnom štádiu ochorenia.

Zabezpečuje, aby posledné chvíle mohli stráviť so svojou rodinou v domácom prostredí.

Ako roky pribúdali, tak k hospicu priberali ďalšie činnosti, aby rodičom ťažko chorých detí uľahčili náročnú situáciu.

„Prácu v našej organizácii som venovala Gabikinej pamiatke. Je poďakovaním za jej statočnosť, s akou bojovala s chorobou. Napriek tomu som ju stratila. Ale akoby mi z neba ukázala cestu, ako žiť ďalej a čo robiť. Zmysel života som našla v pomoci iným, ktorí si, žiaľ, prechádzajú tým, čím som musela prejsť ja,“ hovorí zakladateľka Svetielka pomoci o svojej dcére, ktorá prehrala boj s rakovinou v roku 2008.

Centrum sprevádzania rodín skončilo

Svetielko bolo zvyknuté aktívne pomáhať, no v marci muselo utlmiť svoju činnosť.

Vtedy ešte nikto z pracovníkov netušil, že do leta sa situácia nevráti do normálu a oni budú musieť uvažovať, čo robiť, aby zlé časy prečkali.

„Museli sme okresať niektoré aktivity. Veľmi ma mrzí, že sme zrušili Centrum sprevádzania rodín. Dlho sme ho plánovali, veľa práce urobili, prišlo k nám veľa rodín, ale vyhodnotili sme, že v súčasnej kríze sa musíme zaobísť bez neho. Mohlo by sa stať, že na budúci rok by sme už v jeho polovici nemali peniaze na chod. Fungovalo rok a pol,“ vysvetľuje Hunčíková.

Centrum sprevádzania rodín bolo miesto, kde sa mohli rodiny stretávať. Išlo o rodiny, ktoré mali deti v liečbe, aj rodiny po strate dieťaťa.

„Na východnom Slovensku je týchto rodín veľa. Každej cieľovej skupine stretnutia pomáhali iným spôsobom. Mali sa s kým porozprávať, mali sa na koho obrátiť, mali kam prísť.“

Balíčky pomoci len cez dvere

Zrušenie Centra sprevádzania rodín bol najväčší škrt, všetky svoje veci vysťahovala nezisková organizácia na konci júla.

Pracovníci veria, že to bol posledný problém, ktorý museli riešiť počas ostatných mesiacov.

„Od polovice marca sme úplne zastavili prepravnú službu, psychosociálna pomoc sa poskytovala len online a cez telefón. Osobný kontakt s rodinami sme museli úplne prerušiť,“ vyratúva šéfka Svetielka pomoci, čo všetko zastavili obmedzenia pre koronavírus.

„Jediné, čo sa nám podarilo vykomunikovať a ako-tak zachovať, boli balíčky. Vždy sme novoprijatej rodine prinášali do nemocnice balíček, v ktorom boli základné hygienické potreby, ale aj všetky potrebné kontakty, porozprávali sme sa a poradili, ak bolo treba. Počas korony sa to celé okresalo na podanie balíčka cez dvere, a to muselo stačiť im aj nám.“

Hodiny na linke

Rodičia s hospitalizovanými deťmi nemohli nemocnicu opustiť, ak tak urobili, už sa k dieťaťu nemohli vrátiť.

„Nemohli ísť sebe alebo dieťaťu nakúpiť, ísť sa poprechádzať, keď toho na nich bolo priveľa. Na hodinách, ktoré naša psychologička počas tohto obdobia prevolala, som videla, že to pre rodičov bolo veľmi náročné. Potrebovali sa porozprávať s niekým zvonku, kto rozumie tomu, čo prežívajú,“ hovorí Hunčíková.

Na pomoc cez telefón sa museli spoľahnúť aj rodiny po strate dieťaťa. Svetielko pomoci pre ne dvakrát ročne organizovalo víkendové stretnutie.

„Bolo vždy okolo mája a potom v novembri alebo decembri. Tento rok ešte nebolo a rodiny sa na neho pýtajú, verím, že sa nám podarí zorganizovať aspoň to na konci roka. Uvažovala som urobiť nejaký jednodňový výlet do prírody, no plnohodnotne to víkendovku nenahradí.“

V kolónke taxislužba

Vo vymenovávaní, čo všetko museli vo svojej činnosti zrušiť alebo obmedziť, šéfka neziskovky stále nekončí.

„Na jar sme prepravnú službu zastavili, nechceli sme nikoho ohroziť, a pritom sme vlani najazdili vyše 172-tisíc kilometrov a uskutočnili 796 prevozov detí,“ poznamenala Mirka Hunčíková.

Jazdili s dvomi autami a dvanástimi šoférmi.

„Predtým sme vozili deti z domu na liečbu a z liečby domov, tiež sme zabezpečovali prevozy medzi nemocnicami a kontroly v Bratislave. Povedala by som, že sme prepravnú službu obnovili v polovičnom rozsahu. Pýtala som sa hygienikov ako to vôbec môžeme urobiť, odpísali mi, že spadáme do kolónky taxikárov, takže sme si museli do áut zabezpečiť predel medzi šoférom a zadnými sedadlami. Firma, ktorá nám plexisklá vyrobila, bola veľmi ochotná, dokonca nám na ne dala zľavu.“

Pomohla Liga proti rakovine

Svetielko pomoci prevádzkuje aj byt pri nemocnici, ktorý patrí Lige proti rakovine, ten našťastie zrušiť nemuseli.

„My sa oň staráme, zakúpili sme zariadenie a Liga zas platí nájomné a energie. Je to dobrá vec, aj teraz tam bola jedna rodinka. Pacient je s mamkou hospitalizovaný na oddelení a jeho dvojča s babkou prišli na pár dní do tohto bytu, aby mohli spoločne osláviť narodeniny. Sú až zo stredného Slovenska, tu prišlo dieťatko na ožarovanie,“ hovorí Miroslava Hunčíková a za spoluprácu s Ligou proti rakovine je mimoriadne vďačná.

Vďaka nej mohli časť aktivít, ktoré robili v zrušenom Centre sprevádzania rodín, presunúť do Centra pomoci Ligy proti rakovine.

„Podali nám pomocnú ruku, pomaličky by sme sa chceli vrátiť aspoň ku canisterapii a tvorivým dielňam. Niektoré deti po operáciách mozgu prídu o zrak, pre ne je kontakt so psom úžasný, jeho srsť je príjemná na dotyk, vyžaruje teplo. Na jar sme chceli spustiť aj hipoterapiu, to sa už nepodarilo, uvidíme, čo s ňou bude ďalej.“

Nezisková organizácia žije z pomoci ľudí a firiem. Majú darcov, ktorí prispievajú pravidelne, aj takých, čo pošlú peniaze jednorazovo.

„Vážime si každú jednu pomoc, malú aj veľkú. Je veľmi milé, ak napríklad snúbenci poprosia svadobných hostí, aby im nič nenosili, ale prispeli do kasičky a vyzbieranú sumu nám venujú. Potrebujeme financie na množstvo vecí, nakupujeme zdravotnícky materiál pre deti v domácom ošetrení, požičiavame im prístroje, veľkú sumu zhltne aj servisovanie áut, spomínané balíčky. Všetka pomoc, ktorú poskytujeme, je pre rodiny bezplatná.“

Dve percentá klesli

Časť financií na chod zabezpečovalo Svetielko pomoci aj vďaka dvom percentám z daní, no tento rok to s nimi nevyzerá ružovo.

„K dnešnému dňu máme tridsať percent z toho, čo sme vyzbierali k danému obdobiu pred rokom. Ak sa to nerozbehne, veľmi dúfam, že nám vydržia financie aj s rezervou do marca budúceho roka. Nábeh dvoch percent je približne deväťdesiat dní, nie je to tak, že človek podá daňové priznanie, poukáže dve percentá a do týždňa máme peniaze na účte.“

Neskončia

To, že by Svetielko pomoci malo skončiť, Miroslava Hunčíková nepripúšťa. Stále myslia optimisticky.

„Znížili sme všetky náklady, a ak bude treba, budeme ďalej hľadať rezervy, aby sme mohli ušetriť. Budeme tu stále, chcem, aby sa za každých okolností zachovali šoféri, psychosociálna pomoc, mobilný hospic. Keby išlo do tuhého, predali by sme druhé auto, hoci by to zas ovplyvnilo rodiny,“ hovorí a mrzí ju, že vo vlne pomoci od štátu sa na neziskové organizácie úplne zabudlo.

„Robia činnosť, ktorú často nikto iný nerobí, keď zaniknú, nebude to mať kto robiť a to bude veľká škoda. Problém s financiami v tomto období nemáme len my, je množstvo organizácií, ktoré sa musia obracať,“ dodáva.