Prešovčanka Eva Baranová študuje medicínu na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. V septembri nastupuje do šiesteho ročníka v odbore všeobecné lekárstvo. Pôsobila v Klube detskej nádeje spolku medikov Košice, neskôr klub viedla. Počas štúdia koordinovala projekt Nemocnica u medvedíka, spolu s ostatnými medikmi vytvorila podujatie Rozsvieť modrú na pomoc deťom s autizmom. Zúčastnila sa workshopu Medzinárodnej asociácie študentov medicíny o právach dieťaťa na zdravotnú starostlivosť v Brne, workshopu na podobnú tému v tureckom Izmire či konferencie V4 o humanitárnej medicíne. V piatom ročníku pôsobila ako národná koordinátorka pre ľudské práva a mier Slovenskej asociácie študentov medicíny. Mesiac strávila na Erasme v Španielsku, ktorý musela kvôli pandémii prerušiť. Potom pracovala ako dobrovoľníčka na bráne Fakultnej nemocnice v Prešove, kde vykonávala triáž pacientov. Počas štúdia absolvovala prax na gynekológii, chirurgii, geriatrii a stáž na detskom oddelení v Prešove.
Prečo si sa rozhodla študovať medicínu?
- Medicíne som sa chcela venovať už ako dieťa. Možno to znie sentimentálne, ale keď sme sa ako deti hrali s bábikami, kamarátky boli mamičky a ja som bola pani doktorka. V tom čase som nemala páru, čo všetko štúdium medicíny a samotná profesia obnáša. Na druhom stupni základnej školy som sa učivu veľmi nevenovala, hrala som hádzanú. Raz mi však spoluhráčka povedala, že aj ona chce byť doktorka a že keď chcem byť aj ja, musím sa dobre učiť, aby som sa dostala na gymnázium, lebo z odbornej školy je to veľmi ťažké, aj keď nie nemožné. Tak som sa teda začala učiť a dostala som sa na jedno z prešovských gymnázií.
Prečo si sa rozhodla pre štúdium v Košiciach?
- Prihlášky som mala podané v Martine, Košiciach a Brne. Každá fakulta bazíruje na vlastných okruhoch tém a takisto aj podklady na prijímačky sú pre danú fakultu iné a špecifické.
Ako to teda na jednotlivých univerzitách dopadlo?
- Do Martina som sa nedostala, k prijatiu mi chýbali asi tri body. V tom čase však brali okolo 120 ľudí, čo je približne polovica z toho, čo berú posledné roky. Košice boli mojou prioritou a keďže som tam bola vysoko nad hranicou, do Brna som ani nešla, aj keď študovať tam bolo lákavé, keďže tam študoval môj priateľ. Vraví sa však, že láska hory prenáša a ja som sa chcela rozhodnúť na základe vlastného presvedčenia. No a láska hory preniesla.
Mala si niekedy aj momenty, keď si rozhodnutie študovať na Slovensku oľutovala?
- Nedá sa povedať, že oľutovala. Skôr by som povedala, že sa vyskytli momenty, kedy som svojim rovesníkom v zahraničí v dobrom závidela. Vo februári som bola na jednom stretnutí študentov medicíny vo Frankfurte nad Mohanom. Napríklad ich ústav biochémie, ktorý u nás na fakulte patrí k tým kvalitnejším, ak nie najkvalitnejším a predstavuje jednu chodbu, v Nemecku pozostával z modernej sedemposchodovej budovy so špičkovým laboratóriom.
Aký si z toho mala pocit?
- Ich nemocnice vyzerajú zvonku ako moderné nákupné centrá alebo sídla korporátov. U nás sa v nemocniciach nezriedka vyskytujú po stenách plesne. Ale aby moje očakávania nevyzneli príliš megalomansky, pretože Nemecko je krajina s vysokou životnou úrovňou, tak spomeniem susedné Česko. V Brne momentálne plánujú postaviť samostatnú nemocnicu, ktorá bude slúžiť ako simulačné centrum pre medikov. V kampuse postavili obrovskú Moravskozemskú knižnicu pre všetkých vysokoškolákov s publikáciami od výmyslu sveta. Ak mi niekedy bolo niečoho pri mojom štúdiu ľúto, tak nie to, že som neodišla do zahraničia, ale to, že také možnosti nemáme aj tu na Slovensku.
Čo hovoríš na odchody mladých ľudí za štúdiom do zahraničia?
- Je prirodzené, že verejnosť cíti krivdu, ak mladí absolventi odchádzajú do zahraničia, no takáto migrácia sa vyskytuje prakticky všade. Slováci, či už medici alebo lekári, migrujú do Česka, Česi do Nemecka a Nemci dostávajú lukratívne ponuky z arabských krajín, aj keď tam tento odliv nie je taký výrazný. Tu sa dostávame na koreň problému.
Čo tým myslíš?
- Najväčší problém, s ktorým absolventi medicíny bojujú a o ktorom sa vôbec nehovorí, je, že sa nemajú kde zamestnať. Veľmi veľa sa hovorí o tom, že máme málo lekárov a že pacienti neraz čakajú aj celé mesiace na vyšetrenie. To, že máme na Slovensku málo lekárov, nie je preto, že máme málo absolventov, ale preto, že im nemocnice nevedia poskytnúť úväzky a preto sú neraz nútení odísť. Veľmi ma prekvapuje, že v posledných rokoch za bývalej, ale aj súčasnej vlády, dochádza k masovému naberaniu študentov na odbor všeobecné lekárstvo. Na lekárskej fakulte máme možnosť študovať buď zubné alebo všeobecné lekárstvo, absolventi zubného lekárstva sú zubní lekári, teda zubári a my všetci ostatní sa po škole musíme ďalšie roky špecializovať podľa oddelenia, na ktoré pôjdeme.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
