Spoluzakladateľka prvého prírodného cintorína na Slovensku Monika Suchánska vysvetľuje, že ľudia nie sú pripravení na obraz umierajúceho človeka, pretože v slovenskej rodine je téma smrti tabu. Pôsobí aj ako celebrantka posledných rozlúčok, každá vyzerá inak. Pre Košice pripravuje projekt nového cintorína.
Keď mesto oznámilo v spolupráci s vaším združením zámer na prírodný cintorín, reakcie verejnosti boli pozitívne. Ako vnímate túto spätnú väzbu?
- Veľmi sa z nej teším a všímam si, že čím dlhšie to robíme, tým pozitívnejšie reakcie sú. Lebo na začiatku to boli aj skeptické reakcie, ľudia si to nevedeli predstaviť. Keďže téma viac rezonuje aj v médiách, veľa ľudí chodí na návštevy do Zvolena do Záhrady spomienok a zoznamujú sa s tým, čo je to prírodné pohrebníctvo. A čím viac o tom vedia, tým pozitívnejšie to vnímajú. Téma smrti, pochovávania a umierania sa tiež začína otvárať. Doteraz bola tabu.
- Je témou v novembrovom čase Dušičiek, no inak sa o smrti rozpráva málo aj doma v rodinách?
Žiadne kahance a umelé kvety. Košice plánujú prírodný cintorín Čítajte - Určite. Je to téma, ktorá sa veľmi rýchlo zametá pod koberec, lebo na Slovensku sú ľudia veľmi poverčiví. Na Slovensku je tabuizovaná. Píše sa o nej v bulvári, ak niekto zomrie, predáva to. Vidíme smrť vo filmoch. Ľudia potom predstavu o tom, ako vyzerá zomierajúci človek získavajú z filmov. Sú potom veľmi zaskočení, ako vyzerá umieranie človeka. Stratili sme kontakt s umieraním, tým, že sa to vyčlenilo do nemocníc a zariadení. Celý ten proces sa posunul z rodiny do inštitúcie.
Prečo je zatiaľ na Slovensku len jeden prírodný cintorín, ak ľudia chcú alternatívu?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
