Zoologická záhrada v Košiciach má za sebou štyri desaťročia úspešného života. Dôležitou osobou, ktorá stála pri zrode i významných míľnikoch je Karol Seman - jej prvý a šiesty riaditeľ. Spomienok na tie časy má naozaj neúrekom, dokonca sa mu ich podarilo spísať do knihy Moja najmilšia ZOO (40 rokov spomienok na Zoologickú záhradu v Košiciach). V rozhovore porozprával nielen o tom, ako zoologická záhrada vznikala, ale tiež o tom, ako odmietol podpisovať falošné faktúry a o stoličku riaditeľa prišiel pre papalášskeho synka.
Narodil si sa v Budapešti, detstvo a mladosť si prežil v centre Košíc, cez voľné dni ťa bolo možné stretnúť v Čermeli, na Jahodnej či v iných lesoch v okolí mesta. Všade tam však chýbali smerovky, ktoré by viedli k funkcii prvého riaditeľa Zoologickej záhrady v Košiciach...
- To teda naozaj. Po maturite som odišiel študovať na Vysokú školu lesnícku a drevársku do Zvolena. Pretože mi podnik Štátne lesy poskytol štipendium, po promócii som si nemohol vyberať, ale ísť tam, kam ma poslali. Preto moja cesta viedla pod Vihorlat a po mne tam zostala trvalá pamiatka – cesta z Remetských Hámrov na Morské oko. Po návrate do Košíc som pôsobil na vtedajšom mestskom národnom výbore (MsNV) a staral sa o lesy a výstavbu lesoparku v okolí mesta. Okrem toho som pôsobil ako tajomník Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny v meste a pretože táto mladá organizácia iniciovala založenie zoo v Košiciach, tak som sa v tomto dianí ocitol i ja.
Na Slovensku vtedy boli zoologické záhrady iba v Bratislave a Bojniciach a nám sa to javilo ako veľmi málo. Len pre zaujímavosť – výstavbu záhrady schválilo XI. plenárne zasadanie MsNV 27. februára 1979. Mne sa však v Archíve mesta Košice podarilo nájsť uznesenie Rady MsNV z roku 1959, ktoré odsúhlasilo výstavbu zoo v Košiciach, ktorá sa mala začať už v roku 1961! Prvá etapa mala pozostávať zo zriadenia zoologického kútika v areáli Vysokej školy veterinárnej na Komenského ulici, terajšej Univerzity veterinárneho lekárstva a farmácie, ale nakoniec sa z týchto plánov nerealizovalo nič.
Všetko sa teda začalo v roku 1979, kedy si sa 1.augusta oficiálne stal riaditeľom Zoo Košice, i keď tá existovala iba na papieri. Jej zriadenie sprevádzalo množstvo ťažkostí. Aj výber lokality bol veľmi zložitý...
- Pôvodne ich do úvahy prichádzalo až desať. Do užšieho výberu sa dostali tri: Košický les, Myslava a Kavečany. Už od takzvaného papierového zrodu našej zoo sme sa snažili úzko spolupracovať s vtedajším najväčším československým odborníkom na zoologické záhrady a safari Josefom Vágnerom. Známy bol predovšetkým tým, že v africkej Ugande sa mu vo veľmi zložitom spoločenskom období na prelome 60. a 70. rokov minulého storočia podarilo naloviť kolekciu zvierat. Tie potom tvorili základ prvej skutočnej safari v strednej Európe, konkrétne vo Dvore Králové nad Labem. Je síce pravda, že najskôr nám nie veľmi veril, ale potom, čo si nás „oťukal“, patril medzi našich fanúšikov a v rámci možností nám pomáhal radami i prísľubom zaujímavých zvierat.
Nakoniec práve jeho názor rozhodol o tom, že prednosť dostali Kavečany. Josef Vágner si vytvoril úprimný vzťah k budovaniu zoo v Košiciach, jeho úprimné slová, kvalitné a pre nás tak potrebné rady nám dodávali pozitívnu energiu práve v časoch, kedy nám množstvo problémov, ktorých riešenie nebolo v našej kompetencii, odoberalo z tak potrebného optimizmu.
Od neho naša zoo dostala do daru lamu, my sme mu v apríli 1987 poslali spolu päť rysov ako dar pre Zoo Dvůr Králové nad Labem ako prejav vďaky za jeho pomoc a podporu. Úprimne sa však priznám, že vtedy sme ešte nemali vytvorené vhodné podmienky pre ich chov...
Samotnú výstavbu sprevádzali aj výrazy, ktoré dnešná mladá generácia už nepozná, ako napríklad akcia Z (zveľaďovanie) či stavba mládeže...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
