KOŠICE. V minulosti neexistovala domácnosť, v ktorej by sa nenachádzal kúsok ušitý z modrotlače.
Väčšinou to boli sukne, zástery, živôtiky a šatky, no z látok upravených modrotlačou sa šili aj obrusy alebo posteľná bielizeň.
Dnes je to naopak, nájsť domácnosť, kde sa nachádza originálny modrotlačový kúsok, by bolo ako hľadať ihlu v kope sena.
Našťastie pár „ihličiek" sa predsa len nájde a o nich, pôvode modrotlače, jej tajomstvách aj príbehoch modrotlačiarov hovorí aj výstava vo Východoslovenskom múzeu Košice.
Jej kurátorka Ľudmila Mitrová má za sebou hodiny strávené pátraním v knihách, archívoch, ale aj osobné návštevy modrotlačiarskych dielní.
„Je vlastne tak trošku zvláštne, že niečo, čo k nám prišlo z Ázie, sa stalo naším nehmotným kultúrnym dedičstvom zapísaným v UNESCO,“ hovorí o modrotlači.
Môže byť aj jednofarebná
Pracovníkom múzea sa podarilo zhromaždiť naozaj množstvo vzácnych kúskov, ktoré súvisia s modrotlačou.
Prvá miestnosť je plná rôznych druhov, ich prezeraním si človek veľmi rýchlo uvedomí, aké oklieštené vnímanie modrotlače predtým mal.
„Ľudia vnímajú modrotlač ako látku, na ktorej je nejaký opakujúci sa biely ornament na modrom podklade. Áno, je to skutočne modrotlač, ale k modrotlači patrí aj jednofarebná látka, napríklad zelená,“ vysvetľuje Mitrová.
Práve na výstave je napríklad aj modrotlačový odev fialovej farby.
„Získavanie farieb je tajomstvo konkrétneho modrotlačiara, no bolo mi povedané, že fialovú farbu získavali pridaním ihličia do indiga.“
Tajomstvo výroby
Kurátorka výstavy priznáva, že preniknúť do tajov modrotlačiarov a ich dielní je skutočne náročné.
K stráženým tajomstvám okrem získavania farby patrí aj pap, čo je látka, ktorá sa nanáša na plátno.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
