Psychologička: Deti môžu byť zo strachu z nákazy v triede na seba zlé

Nový školský rok bude pre pretrvávajúcu pandémiu špecifický. Niektorí školáci sa do tried vrátia po piatich mesiacoch. Dodržiavať hygienu, nosiť rúško po celý deň a ešte sa sústrediť na učenie bude pre mladších školákov, ale aj straších študentov náročné. Psychologička LUCIA VARGOVÁ IŠTVANIKOVÁ v rozhovore žiada rodičov budúcich prvákov, aby ich nestrašili svojimi historkami zo školy, ale hovorí aj o možnej zvýšenej šikane medzi deťmi pre ich obavu z choroby.

Do nástupu detí do školy zostáva posledných pár dní, ako ich môžu využiť rodičia budúcich prváčikov, čo deťom hovoriť a čo naopak nie?

- Určite netreba deti strašiť nepríjemnými historkami z vlastných školských čias. Naše negatívne skúsenosti sú naše a nemusia byť aj našich detí. Zároveň netreba klamať a prikrášľovať v mene toho, aby sa dieťa nebálo. Dôležité je zamerať sa na pozitívne veci, ktoré sú s nástupom do školy spojené, napr. nové skúsenosti, noví kamaráti, nové veci, ktoré sa naučia. A hlavne povzbudiť dieťa, nech sa pýta na čokoľvek čo ho zaujíma, prípadne trápi s nástupom do školy a následne týmto otázkam alebo obavám venovať patričnú pozornosť.

Mali by rodičia na niečo špecifické myslieť prvý rok po nástupe dieťaťa do školy?

- Domnievam sa, že každý rodič pozná svoje dieťa ako sa vyvíjalo v predškolskom období – či malo/nemalo ťažkosti s adaptáciou na nové prostredie, ako zvyčajne fungovalo v kolektíve rovesníkov, ako sa mu darilo v rámci predškolskej prípravy. Pokiaľ sa v rámci niektorej oblasti vyskytli ťažkosti, je dobré byť všímavejší ako dieťa reaguje po nástupe do školy. Samozrejme treba dopriať čas deťom na adaptáciu, pravidelne komunikovať s triednou učiteľkou a v prípade pretrvávania ťažkostí sa poradiť s odborníkmi.

Začiatok tohto roka bude špecifický, deti musia minimálne dva týždne nosiť rúška aj v triedach (druhý stupeň, stredné školy), ako ich na to pripraviť, sú deti vôbec schopné dodržiavať zvýšené hygienické opatrenia?

- Čím sú deti menšie, tým môže byť náročnejšie pre nich dodržiavať všetky hygienické opatrenia. Ako som už spomínala, netreba ich však strašiť. Dôležité je im pripomenúť, že tam s nimi bude pani učiteľka, ktorá im pomôže sa naučiť všetky pravidlá v škole v súlade s hygienickými opatreniami. Zároveň je potrebné sústrediť pozornosť na to, že hoci je každému z nás príjemnejšie byť bez rúška, jeho nosením chránime seba aj iných.

Nebudú deti na seba zo strachu pred nákazou zlé? Nebude viac šikany? Nemôžu sa jej terčom stať chronicky choré deti, ktoré kašlú a pod.?

- Na to, či bude všeobecne viac šikany na školách, neviem jednoznačne odpovedať. Každopádne môžu nastať častejšie situácie, v ktorých ako vravíte, budú deti zo strachu pred nákazou na seba zlé. Niekedy to môže byť strach, inokedy niektoré deti „využijú“ situáciu, že je niekto pre nich „iný“ a upozorňujú na to zámerne. Občas stačí aj „nevinná poznámka“, ktorou chcelo byť dieťa zaujímavé pred ostatnými, ale tomu dieťaťu, ktorého sa to týkalo, to ublížilo. Rodičia aj učitelia by mali opakovane pripomínať deťom, že ak majú pocit, že sú šikanované, je potrebné sa obrátiť na niekoho, komu dôverujú, hlavne o tom hovoriť, neostať v tom sami, aby im vedeli ostatní pomôcť.

Môže byť problémom návrat dieťaťa s koronavírusom späť do kolektívu? Ako by mala byť situácia komunikovaná zo strany učiteľov k jeho spolužiakom?

- Môže a nemusí byť. Ako to bude ovplyvňuje veľa faktorov – zloženie detí, rodičov, učiteľov. Pre všetkých sú to nové situácie a je prirodzené, že máme obavy a nie sme si istí čo by bolo najlepšie. Osobne by som sa odporúčala opierať sa o fakty – každé dieťa má právo sa opäť zaradiť do vyučovacieho procesu. Ak sa môže vrátiť do kolektívu, musel o tom rozhodnúť lekár, ktorý je v danej oblasti odborník, atď. Učitelia pomáhajú vrátiť sa deťom do kolektívu aj po iných náročných situáciách (úrazy, hospitalizácie, úmrtie) a každý z nich má postup, ktorý sa im osvedčil. Prípadne sa vedia obrátiť na psychológov a spoločne vytvoriť nejaký postup v komunikácií s deťmi aj rodičmi, prípadne následnej individuálnej pomoci.

Situáciu možno o niečo horšie vnímajú rodičia, tí následne svoj strach prenášajú na deti. Existuje nejaká rada pre rodičov školákov ako sa dať viac „do pohody"?

- Univerzálna rada neexistuje. Je prirodzené, že každý rodič má obavy. Pokiaľ však obavy ovplyvňujú jeho vlastné /dieťaťa/rodiny bežné fungovanie, je vhodné vyhľadať odborníka a o svojich obavách hovoriť. Niekedy si ti nemusí uvedomovať ani samotný rodič, ale deti sú veľmi vnímavé voči správaniu dospelých v náročných situáciách. S pomocou odborníka vedia spoločne nájsť spôsoby a riešenia, ktorú sú pre nich prijateľné s ohľadom na individuálne potreby členov rodiny.