TOMÁŠ BRESTOVIČ je profesorom na Katedre energetickej techniky Strojníckej fakulty Technickej univerzity v Košiciach. Venuje sa alternatívnemu palivu - vodíku, ktorý by mohol v budúcnosti nahradiť fosílne palivá v automobiloch.
Čo vieme o vodíku?
- Pri bežnej izbovej teplote a atmosférickom tlaku sa vodík vyskytuje v plynnom stave, pričom je to horľavý plyn a je možné ho spaľovať. Keďže pri jeho horení s kyslíkom vzniká iba čistá voda a energia, javí sa ako environmentálne najprijateľnejšie palivo. Na druhej strane viac ako 95 percent vodíka sa vo svete vyrába z fosílnych palív, takže je diskutabilné, či všetok spotrebovaný vodík je environmentálne prijateľný. Aj z toho dôvodu sa Európska únia svojou vodíkovou stratégiou snaží pretláčať zelený vodík.
Prečo?
- Je to typ vodíka, ktorý by nás mal zaujímať najviac. Vieme ho vyrobiť z alternatívnych zdrojov energie a pri jeho výrobe sa nevyprodukuje buď žiadne CO2 alebo len minimálne množstvo. Vodík je však sám osebe bezfarebný, bez chuti a bez zápachu. Získal však už fiktívne farebné označenia, aby sme ho vedeli lepšie rozlíšiť. Rozlišujeme napríklad sivý vodík, ktorý sa v súčasnosti vo svete vyrába najviac. Ako sivý je označovaný kvôli tomu, že pri jeho výrobe vzniká oxid uhličitý, nedá sa teda hovoriť o palive prijateľnom pre životné prostredie. Povedzme, že si sadnete do vodíkového auta, prejdete sa po meste a poviete si, super, robím niečo pre svoje okolie. Ak však ide o vodík vyrobený štandardne z fosílnych palív, tak ste len odsunuli uhlíkovú stopu niekoľko stoviek kilometrov od miesta spotreby.
To neznie veľmi ekologicky...
- V podstate ste vypustili CO2 na mieste, kde sa vyrába. Vy ale reálne už len spaľujete vodík a hovoríte, že produkujete len čistú vodu a neškodíte životnému prostrediu. Pokiaľ sa bude vyrábať 95 až 96 percent vodíka z fosílnych palív, tak nemôžeme zatiaľ hovoriť o environmentálne prijateľnom palive. Práve preto sa tlačí na to, aby bol vodík vyrábaný z obnoviteľných zdrojov - elektrolýzou vody, teda štiepením vody na vodík a kyslík.
Z toho potom vyplýva, že by bolo ideálnejšie mať v krajine vybudovanú infraštruktúru obnoviteľných zdrojov.
- Určite. U nás je to ale trošku problém. Európska únia sa však na to pozerá globálne. Ide o výrobu vodíka nielen u nás, ale napríklad na Ukrajine, odkiaľ by sa mohol transportovať k nám alebo v miestach, kde je potenciál mať veterné alebo slnečné elektrárne. Dobrou oblasťou je aj napríklad severná Afrika, kde má slnečná energia veľký potenciál. Vodík môžeme vyrobiť v mieste spotreby alebo si ho vyrobíme inde a transportujeme ho.
Aké sú teda ďalšie typy vodíka, okrem sivého, ktorý ste už spomínali?
- Ďalej poznáme modrý vodík, čo je tiež len jeho symbolické označenie. Podobne ako sivý vodík je vyrobený z fosílnych palív. Rozdiel však je, že pri jeho výrobe vieme zachytiť oxid uhličitý, ktorý dokážeme napríklad uskladniť v starých nevyužívaných podzemných ložiskách.
Hlavný rozdiel v týchto typoch vodíka je aj v spôsobe získavania, výroby či uskladňovania?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
