Smerom ku žiakovi nesmie od učiteľa zaznieť veta Nežaluj a Ja mám prestávku

Slovenské školstvo má množstvo múch. Nepružní učitelia v dôchodkovom veku, memorovanie, zbytočnosti v osnovách, chýbajúci rešpekt detí a rodičov voči pedagógom, ich nedostatočné finančné ohodnotenie. Riaditeľka košickej Základnej školy Janigova 2 EDITA ORAVCOVÁ v rozhovore hovorí o všetkom vyššie spomenutom. No zároveň je v školstve aj množstvo motivovaných učiteľov, ktorí svoje povolanie berú ako poslanie a vymýšľajú, ako sa veci dajú urobiť lepšie.

Preverila korona školský systém na Slovensku?

- Priniesla spomalenie, uvedomenie si hodnôt, či už v profesijnom alebo súkromnom živote. V škole sme ešte pred koronou pripravovali projekt zinteraktívnenia vyučovania. Chceli sme odbúrať zošity, učebnice, zmodernizovať výučbu. Potrebovali sme zabezpečiť programy, interaktívne tabule, zaškoliť učiteľov. Minulý školský rok mal byť pilotný, ale narazili sme na prekážky, nie všetky deti doma majú potrebnú techniku, nie všetky pani učiteľky sa priatelia s počítačom. V septembri 2019 sme zistili, že to nepôjde jednoducho, že potrebujeme čas na preškolenia zamestnancov, doplnenie techniky a podobne. V marci 2020 prišla korona, ktorá nás vhodila do vôd digitálneho vzdelávania. A zrazu to všetko išlo, dokonca sme si nechávali poradiť od detí, keď sme mali nejaký problém. Začali sme on-line vzdelávať, organizovať si takto porady, ankety s rodičmi cez EduPage. Ak by neprišla korona, trval by nám proces, ktorý sme zvládli za niekoľko týždňov omnoho dlhšie.

Stihlo sa prebrať všetko učivo?

- Učivo niektorých predmetov bolo prebrané kompletne. V niektorých predmetoch učitelia poukázali na okruh učiva, ktorý treba upevniť, a ktorý neprebrali a je ho potrebné presunúť. Ale bolo toho minimum. Ešte pred rozhodnutím pána ministra Gröhlinga sme sa rozhodli nechať deťom učebnice v novom školskom roku z predošlého ročníka, celý september opakovať, upevniť a nové učebnice rozdať až na začiatku októbra. Napokon prišlo usmernenie, ktoré naše rozhodnutie potvrdilo.

Do akej miery si môže škola „robiť čo chce“, teda rozhodovať sa samostatne?

- V štátnom vzdelávacom programe sú dané štandardy pre jednotlivé ročníky a predmety, ktoré by žiaci mali zvládnuť. Zároveň je stanovený rámcový učebný plán s daným počtom povinných a tzv. disponibilných hodín pre konkrétny predmet a ročník. Škola si na základe vlastných podmienok vypracuje svoj školský vzdelávací program, volí si navýšenie hodín v niektorom predmete, prípadne zavedie vlastný predmet. Čiže, na niektorej škole môže mať šiestak štyri hodiny matematiky týždenne a na inej šesť. Podliezť stanovené však nemôžeme.

Sú podľa vás v učive jednotlivých predmetov zbytočnosti?

- Určite sa nájdu, každý pedagóg by ich za svoj predmet vedel pomenovať a určite by vedel aj povedať čo by sa hodilo pridať. Veľmi nám pomohlo, že sa otvoril knižný trh. Môžeme si vyberať učebnice, ktoré spĺňajú požiadavky učiteľov. Ako škola si kúpime učebnice, ktoré reálne potrebujeme. Nevedeli sme prejsť napríklad cez matematiky, ktoré mali veľký formát a množstvo popísaného textu. Druháčik mal v tej velikánskej učebnici problém zorientovať sa. Keď sme z nich nechceli učiť, museli sme zaťažiť peňaženku rodičov. Žiaci tak dostali učebnice schválené ministerstvom ale nehradené.

Ktorý z ministrov urobil najviac pre školstvo?