KOŠICE. Rímskokatolícky kňaz a politik Andrej Hlinka má už svoj pamätník aj v metropole východu.
Súvisiaci článok V Košiciach osadili pamätník Andrejovi Hlinkovi. Môže vyvolať vášne Čítajte Slávnostného odhalenia sa okrem politikov zúčastnil aj historik Ivan Mrva.
Vysokoškolský pedagóg viedol Slovenský historický ústav Matice slovenskej.
V minulosti čelil kritike, že relativizuje deportácie Židov.
Kým predseda Matice slovenskej Marián Gešper tvrdí, že nemôžu akceptovať nálepkovanie Andreja Hlinku ako kontroverznej osobnosti, Mrva hovorí, že ani historici nemajú naňho rovnaký názor.
Je pohľad historikov na postavu Andreja Hlinku jednoznačný?
Na Slovensku nie je nič jednoznačné. Sú jeho veľkí zástancovia, no i jeho protivníci, ťahá sa to našimi dejinami. Teraz je už viac Hlinkových kritikov, ale predtým bol skutočne uctievaný širokými vrstvami národa, preto aj dostal titul Otec národa. To sa ušlo len Štefanovi Moyzesovi v 19. storočí a v 20. storočí Hlinkovi. Lebo sedel za Uhorska a sedel aj za Československa. Bol bojovník za autonómiu, za práva Slovákov, za to, že sme sa mohli nazývať Slovákmi.
To sú jeho plusy, ale čo Hlinka a antisemitizmus?
Ťažko povedať. Bojoval za sociálnu rovnováhu na dedine, to by musel poznať človek dobre 19. storočie a vplyvy istých židovských skupín a to, ako ovládli hospodárstvo, predovšetkým vidiecke a čo robili so slovenským ľudom. Ale on sa nikdy všeobecne nevyjadroval k Židom. Ale ku konkrétnym, takým, čo podvádzali alebo robili nepriateľskú politiku voči Slovákom. Jeho si uctili aj ružomberskí Židia. Neviem o nejakom výraznom Hlinkovom antisemitizme. Ale za tých 74 rokov čo žil, sa vyskytli aj také záležitosti. Poznám aj jeho list z obdobia svetovej vojny, kde vymenúvala liptovských Židov, ktorí sa vyreklamovali z vojenskej povinnosti. A to opíše Matúšovi Dulovi, že Židia sú v intendačnom sklade a my Slováci musíme ísť bojovať. Dula s tým súhlasí, no ani Dula nebol antisemita. Boli to také pomery, ktoré už dnes celkom nechápeme.
Je podľa vás kontroverznou postavou?
Každý je vnímaný kontroverzne. Spýtajte sa mojej manželky.
Mali by sa stavať kontroverzným postavám pamätníky?
Viete, koľko máme pamätníkov kontroverzným postavám? Napríklad lavička Václava Havla, Masaryk bol kontroverzný, Ján Pavol II., všetci. Máme Rákociho, veď za jeho povstania boli zločiny aj s jeho rozkazom. My sme takí krátkozrakí. Teraz Hlinka, predtým Tiso. Život je širokospekrálny a aj človek sa dopustí toho i tamtoho. Ale pozitívne je, že bojoval za práva, ktoré má mať každý národ.
Gibóda: Diskutujme o kvalite, nech nezápasíme s kosákmi
Nový pamätník v širšom centre mesta má o rok pribudnúť aj obetiam okupácie z 21. augusta 1968.
Staromestská samospráva a zástupca Svetového združenia bývalých politických väzňov Štefan Lazorišák podpísali v auguste memorandum k začatiu rokovaní o umiestnení ústredného pamätníka obetí okupácie.
Za Jumbom
Ústredný pamätník viažuci sa k vpádu vojsk Varšavskej zmluvy na Slovensku zatiaľ neexistuje.
Jeho potenciálne umiestnenie na území mesta Košice vychádza podľa iniciátorov zo skutočnosti, že osôb postihnutých okupáciou a na ňu nadväzujúcimi udalosťami bolo najviac práve v Košiciach – 11 obetí a približne 200 ťažko a ľahšie zranených osôb, pričom na celom Slovensku je evidovaných spolu 38 obetí.
Podľa podpísaného memoranda je cieľom pamätníka pripomenúť si všetky tragické udalosti súvisiace s týmto vojenským incidentom.
Umiestnenie pamätníka sa predbežne plánuje v priestoroch malého parčíka za Jumbo centrom.
Gurbáľová: Vypočujeme každého
Priestor by sa podľa memoranda mohol nazvať Parkom slobody.
Inštaláciu pamätníka odhadujú signatári memoranda na rok 2021 pri najbližšom výročí pripomienky augustovej okupácie.
Viceprimátorka mesta Lucia Gurbáľová (KDH) vysvetľuje, že vedenie mesta Košice je pripravené stretnúť sa s každým autorom alebo iniciátorom projektu vzniku pamätníkov, resp. osadenia pamätných tabúľ.
„Ak nás o to požiadajú a oslovia, každého si vypočujeme a porozprávame sa s nimi. Takto napríklad prebehlo nedávno aj stretnutie s predstaviteľmi Svetového združenia bývalých politických väzňov, ktorí majú záujem v Košiciach zriadiť pamätník obetiam okupácie z augusta 1968. Budeme rešpektovať každú takúto aktivitu, ktorá Košiciach môže napomôcť k tomu, aby si verejnosť mohla pripomínať dôležité míľniky z histórie nášho mesta a krajiny,“ uviedla Gurbáľová.
Gibóda verí v kvalitnejšie možnosti
Kritickejšie sa však k otázke umiestňovania pamätníkov vrátane nového Hlinkovho stavia druhý muž mesta.
„Košice sa roky snažia prezentovať navonok svojou kultúrnou stránkou. Pamätníky bez kontextu sú v našom meste naopak kontroverzné. Bol by som radšej, ak by sme v Košiciach verejne diskutovali o kvalite či podstate umeleckých diel, ako sa zbytočne naťahovali o kontroverzných pamätníkoch. Potom tu zbytočne zápasíme s kosákmi, hviezdami či koňmi a nevieme si s nimi rady len preto, že si niekto postavil politický či osobný pomník. Myslím si, že máme kvalitnejšie možnosti ako v Košiciach obohacovať verejný priestor a byť skutočne európskym mestom 21. storočia,“ myslí si viceprimátor Marcel Gibóda (nezávislý).
Olympijský pamätník
Podľa jedného zo starších zámerov mal v parčíku na nároží ulíc Rastislavova a Štúrova stáť Olympijský pamätník. Mesto prenajalo pozemky na jeho výstavbu už pre niekoľkými rokmi.
Má byť poctou olympionikom a paralympionikom reprezentujúcim mesto Košice na hrách letnej a zimnej olympiády v novodobej histórii olympijských hier.
Zatiaľ tu stojí len základný kameň, autor jeho návrhu umelec Zbigniew Nišponský vlani zomrel.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
