Tanec s rúškom a poľovačka na hostí. Hotelierka krúti hlavou

KOŠICE. Pre mnohých je svadba najkrajším dňom v živote. Od októbra sa však môže ľahko zmeniť na nočnú moru.

Svadby síce vláda nezakázala, ale ich podmienky sú len ťažko realizovateľné.

Hoci pandemická komisia pôvodne navrhovala obmedziť počet hostí na 30, od 1. októbra ich napokon môže byť 100.

Počas celej svadby a aj počas tanca sú však svadobčania povinní mať rúška. Okrem nevesty a ženícha.

Tie si môžu zložiť len pri konzumácii jedál a nápojov a pri fotografovaní.

Navyše dodržiavanie hygienických opatrení aj nosenie rúšok budú chodiť kontrolovať hygienici spolu s políciou.

Za porušenie hygienických opatrení na hostine má byť sankcionovaný majiteľ priestoru, pokuta môže dosiahnuť v tzv. červených lokalitách až 20-tisíc eur.

Hotelierka: Podmienky sú nereálne

Riaditeľka košického Eco friendly Hotela Dália Dagmar Amrichová hovorí o chaose pre hostí i hotelierov.

Za takýchto podmienok si priebeh svadieb predstaviť nevie a vraví, že pre hotely by mohli byť likvidačné.

„Veľa klientov si kvôli ochoreniu Covid-19, keď sme v marci zatvorili prevádzku, presunulo akcie na budúci rok, prípadne na jesenné obdobie. Ohľadom októbrových eventov sa ešte s klientmi stretnem. Neviem si totiž predstaviť, ako si vláda predstavuje priebeh svadieb za zverejnených podmienok. Svadba je jedna z najkrajších životných udalostí a nemyslím si, že by ktokoľvek z hostí súhlasil, aby prebehla za prítomnosti polície či hygienikov,“ vysvetlila riaditeľka.

Dodala, že čo sa týka prevádzok, nie je šťastné hádzať na ne všetku zodpovednosť, snažia sa dodržiavať všetky hygienické opatrenia a sú zodpovedné.

„Neviem si predstaviť, aby sme my chodili a upozorňovali klientov, nech si nasadia rúško po tom, ako si dali nejaké pivo. Hostia sa nebudú cítiť slobodne. Nepáči sa nám ani prenesenie zodpovednosti na prevádzky. Tie predsa nemôžu zodpovedať za to, či si niekto rúško počas oslavy nasadí, alebo nie. Už len po prípitku, prípadne polievke sú ľudia rozhorúčení a mnohí môžu mať tendenciu dať si rúško dole. No, neviem. Sama som zvedavá, ako to bude, ak sa nejaká svadba v októbri uskutoční.“

Pokutu riskovať nechcú

Pre prevádzky je práve hrozba vysokej pokuty rizikom, ktoré radšej nechcú podstúpiť.

„Nemá význam, ak prevádzka urobí akciu za 3-tisíc eur a dostane 20-tisícovú pokutu. Je možné, že októbrové svadby budeme presúvať na neskoršie termíny. Takéto podnety sú aj zo strany klientov.“

Existuje teda alternatíva, že svadby v podnikoch budú počas októbra len výnimočne.

„Musím mať ešte stretnutie s klientmi. Jeden mi napríklad povedal, že on už svadbu presúvať nechce, pretože to už raz urobil. Čakali sme aj na vyjadrenia ohľadom počtu, pre prevádzky je to mimoriadne dôležité. Veď ak máme mať svadbu s 80 až 100 ľuďmi, predpokladáme určité tržby. Tie sú pre nás dôležité. Vlani počas MS v ľadovom hokeji sme nepočúvali nič iné, len že hotelieri zarobia. Tržby sme mali týždeň, potom sa majstrovstvá presunuli do Bratislavy. Mne je smutno, že až teraz, od marca, sa začali riešiť hotelieri. Nikoho nezaujímalo, že sme boli zavretí povinne niekoľko mesiacov. Potom, keď sa hotely otvorili, obsadenosť v meste bola mizivá, niekedy až nulová. Pomoc od štátu sme nedostali žiadnu, hoci si to ľudia, neviem prečo, myslia. Niekde nás čaká stena peňazí, ktoré budeme musieť zaplatiť. Obsadenosť na október a november v mestských hoteloch na celoslovenskej úrovni je niekde na úrovni do 10 percent. Hotely nemajú z čoho vyrobiť tržby, ale fixné náklady, mzdy a odvody, musia napriek tomu platiť.“

Neplánujú trestať klientov

Podľa Amrichovej aj táto skutočnosť úzko súvisí so svadbami, aby prežili, potrebujú hostí a akcie.

„Čo sa týka svadieb, konečne sa objavilo niečo, čo sme mohli mať ako príjem. Prišli však nejasné pravidlá ohľadom počtu hostí a teraz prísne podmienky a hrozba pokút. My si nemôžeme dovoliť zaplatiť pokutu ani 500 eur, nieto 20-tisíc. Donútiť hostí, aby si dali rúško, nevieme. Zaregistrovala som však, že kolegovia v Bratislave idú dávať podpisovať klientom delegovanie zodpovednosti. To znamená, že v prípade, ak by došlo k problému a kontrola udelila pokutu, aby to čiastočne zobrali na seba. My budeme mať stretnutia s klientmi aj prevádzkarmi ostatných hotelov v meste. Uvidíme, ako budeme postupovať. Zodpovednosť určite musia mať aj klienti, no je otázne, či ju budú chcieť aj prevziať. To je, akoby šofér autobusu mal dostať pokutu za to, že si niekto v autobuse nenasadí rúško.“

Hotelierka vraví, že nemôžu byť trestaní za niečo, čo sa nedá prakticky odkontrolovať, a ak budú mať na svadbe sto ľudí, nemôžu, okrem poskytovania služieb, ešte neustále hostí upozorňovať.

„Tá sloboda sa stráca. Ľudia si vypijú, zabávajú a ostražitosť sa stráca. Mnohí majú dýchacie problémy. Ja chápem zodpovednosť, zdravie, stúpajúce čísla infikovaných. To beriem. Ale ak máme mať akcie, nech sú. Alebo ich zakážme a dávajme hotelierom kompenzácie. Zatiaľ nám nikto nič nepreplatil. Stretla som sa s viacerými názormi ľudí, ktorí chceli akciu zrušiť a povedali, že veď aj tak dostaneme kompenzácie. To nie je pravda. Nikto nám nezaplatil ušlé tržby za marec, keď sme mali mať konferenčné obdobie. To bolo na zaplakanie. V auguste mali byť v Košiciach majstrovstvá sveta v orientačnom behu. Mali sme kontakt s Fínmi, s ktorými sme komunikovali rok. Tie peniaze nám nikdy nikto nevráti. Ak sa teraz zrušia svadby, klienti budú možno chcieť naspäť zálohy, depozity. Podľa podpísaných podmienok by im mali prepadnúť, ale my nechceme trestať našich klientov. Potom sa pýtam, z čoho to máme vyplácať, kto nám to preplatí?“

Spoločensky unavení sa na rúško vykašlú

Hotelieri by svadby radi robili, ale je to pre nich príliš veľké riziko.

Momentálne sú v situácii, že buď akciu zrušia a prídu o príjem, alebo to risknú, ale môžu dostať pokutu, nahradiť svadby však nevedia.

„Vlani sme mali košický maratón „vybukovaný“ už v marci, teraz máme iba niekoľko rezervácií. Svadby by iste pomohli, ale nie za takých podmienok. Určite nebudeme tŕpnuť celú svadbu. Tá má byť slávnostnou udalosťou, ktorú si majú hostia naplno užiť. Neviem si predstaviť, že budeme celý čas napomínať klientov. Ono to však k tomu skĺzne. Spoločensky sa unavia, niektorí po prvom, iní po piatich pohárikoch. Dajú si dole rúška, ale nie naschvál. Bude to prirodzené v rámci zábavy.“

Tanec s rúškom

Samostatnou kapitolou je tanec. Tanečný parket má byť obsadený zabávajúcimi sa ľuďmi. Avšak s rúškami na tvári.

„Ak niekto skonzumuje jedlo, musí si dať rúško. A tancovať s takouto ozdobou tváre? To nebudú ľudia rešpektovať. Podobne sú však na tom aj narodeninové oslavy. Máme také rezervácie, čo s nimi? Každý deň sa menia pravidlá, je to zmätočné pre ľudí aj nás.“

Jednu októbrovú svadbu už zrušili, ďalšiu musia riešiť, keďže je to oslava so zahraničnými hosťami.

Riaditeľka hotela jej organizáciu zatiaľ ružovo nevidí. Česko je červenou zónou a nastal problém.

„Ono to nie je len o oslave, ale aj o ubytovaní. Klientka nám ešte v stredu nevedela povedať, či v sobotu prídu. To sú obrovské tlaky na obe strany. Všetci by privítali jasné pravidlá a nikto by nemal byť trestaný za to, že sa snaží vyjsť klientom v ústrety. Viem si predstaviť svadby bez rúšok za dodržania prísnych opatrení. Klienti si dávajú pozor, sami si mapujú, kto je z akej zóny, a radšej takého hosťa nezavolajú. Tiež sú zodpovední a nechcú ohroziť seba ani personál hotela.“

Poľovať na svadobčanov nechcú

Amrichová si nevie predstaviť ani kontroly hygienikov a polície. Vraví, že aj pre nich to musí byť trápne.

Navyše policajti pri príchode dopredu počítajú s tým, že niekto môže byť spoločensky unavený.

„Ak si niekto vypije, nemusí byť s postupom polície stotožnený. Nekazme jednu z najkrajších životných udalostí opatreniami a obmedzeniami. Neviem, či si to niekto predstavuje tak, že máme do rána poľovať na svadobčanov a sledovať, či majú rúška. To by sme museli posilniť personál a to sú ďalšie náklady.“