KOŠICE. Podľa meteorológa Milana Lapina za sebou máme najteplejšie leto v priemere na severnej pologuli.
„Leto 2020 na severnej pologuli bolo vôbec najteplejšie od začiatku systematických meteorologických meraní. August bol síce globálne až štvrtý najteplejší, no na severnej pologuli bol druhý najteplejší. Rok 2020 je zatiaľ tesne druhý najteplejší na severnej pologuli a aj na celej Zemi v priemere,“ uviedol v piatok klimatológ na svojej stránke.
Kolapsy
Javy ako kolapsy z tepla, rýchle prívalové dažde alebo ochromenie električkovej dopravy búrkou sú čoraz častejšie.
Karpatský rozvojový inštitút preto začal pred rokom riešiť tému zmeny klímy a jej dopadov na naše mesto.
Košice pripravujú klimatickú mapu za 300-tisíc eur. Zisťujú pocity ľudí Čítajte Pod značkou Košice ±40 °C rozbehol zber dát od obyvateľov a následne ich odborníci vyhodnotili.
Výsledky prezentujú formou výstavy vo Východoslovenskej galérii.
Riaditeľ Karpatského rozvojového inštitútu (KRI) Andrej Šteiner vysvetľuje, že v Košiciach analyzovali najmä dopad stupňujúcich sa vĺn intenzívnych horúčav a prívalových dažďov, ktoré spôsobujú záplavy.
„Ide o súbor 14 faktorov, ktoré sa zbierali, ako napríklad vystavenie mesta horúčavám, ktoré sme modelovali spolu so SHMÚ, zbierali sa údaje, ako je výskyt seniorov nad 75 rokov, výskyt detí pod štyri roky, množstvo spevnených plôch, zeleň, cesty a mnoho ďalších. Okrem týchto údajov sme hodnotili aj zraniteľnosť sektorov, napríklad dopravy, kde sme to nepremietali do plôch, ale na celé mesto.“
Mesto nemá dáta
Analyzovali tiež pripravenosť mesta Košice reagovať na dopady zmeny klímy.
„Najväčší problém je získať dáta, ktoré mesto prakticky nemá, je to veľmi rozptýlené a myslím, že i mesto si to uvedomuje a začne dáta zbierať. Súčasná pripravenosť nie je veľmi dobrá, ale odhodlanie je optimistickejšie,“ tvrdí Šteiner.
Najpracnejší bol podľa neho zber dát.
Časť pochádzala z databáz, ktoré boli k dispozícii, iné sú zo satelitných snímkov, niektoré dáta získavali individuálne.
„Čo sa týka vĺn horúčav, tak vyšlo ako najzraniteľnejšie centrum mesta. Tam nie je dostatok zelene a je tam obrovské množstvo plôch. Žije tam úmerne dosť starších ľudí plus je tam pomerne intenzívna doprava. Zaujímavo vyšiel aj Juh, časť k Barci, kde je síce menej obyvateľov, ale sú tam výrobné haly a cesty spôsobujúce nárast teplôt.“
Ostrovy ohrozenia horúčavami ale vznikli takmer na každom mieste, aj v mestskej časti KVP či v oblasti Furče.
A kde by ste mali bývať, ak nemáte radi horúčavy?
„Najlepšie miesta nemáme žiadne, lebo dobre na tom nie sme vôbec,“ priznáva Šteiner.
„Najhoršie sú oblasti, kde sú priehlbiny. Takých miest je pomerne veľa, kde sa zhromažďuje voda, ide napríklad o podjazdy. Modelovali sme, kde všade keď padne zrážka, sa zhromaždí, kade tečie, aby sa dali robiť opatrenia. Zle nevyšla napríklad Terasa, ktorá je na kopci, ktorá je na tom celkom dobre, podobne aj ostatné sídliská, ktoré sú na kopci, napríklad KVP.“
Mesto výsledky prvýkrát v praxi použilo, keď sa rozhodovalo o budúcnosti Borovicového hája.
Stred mesta
Najhoršie, čo sa týka zrážok, vyšli odborníkom dolné časti Starého Mesta, spodná časť Severu a Juh, ktoré sú prívalovými dažďami najviac ohrozené.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
