JANÍK. V katastri obce Janík v okrese Košice-okolie by malo vyrásť splyňovacie zariadenie.
Predpokladané náklady investície na realizáciu projektu predstavujú približne dva milióny eur.
Obyvateľom obce či okolitých dedín sa tento zámer nepáči, obávajú sa zhoršenia kvality životného prostredia.
Podľa okresného úradu sa to má posúdiť v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA), investor sa proti tomuto rozhodnutiu odvolal.
Nové vstupné suroviny
Projekt Splyňovanie biomasy Janík vznikol v roku 2013, investor tento rok oznámil zmenu navrhovanej činnosti.
Ľudia pri Janíku sa búria, nechcú pri sebe splyňovaciu prevádzku Čítajte Tá spočíva v doplnení pôvodných surovinových zdrojov na výrobu plynu z biomasy - zahŕňajú drevnú štiepku, energetické plodiny a obilnú slamu.
„Novými vstupnými surovinovými zdrojmi na výrobu plynu v navrhovanej činnosti bude okrem spomínanej biomasy aj tuhé druhotné palivo (TDP) v pomere minimálne 30 percent obsahu biomasy a maximálne 70 percent obsahu TDP," uviedla vedúca oddelenia odboru starostlivosti o životné prostredie Okresného úradu (OÚ) Košice-okolie Beáta Serbinová.
Rozhodnutie okresného úradu
Podľa augustového rozhodnutia OÚ sa má zmena posudzovať podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.
Za najvýraznejšie vplyvy pôsobiace na obyvateľstvo označil napríklad množstvo emitovaných emisií, zápach, hluk či zvýšenú intenzitu dopravy.
Posúdením sa má zistiť, či sú environmentálne vplyvy na životné prostredie únosné a primerané.
Obec má obavy, ľudia spísali petíciu
Obec vníma rozhodnutie úradu ako nádej. Starosta Július Begala (nezávislý) tvrdí, že odpad bude do Janíka privážaný aj zo zahraničia.
„Nikto nebude vedieť, čo v ňom je. Miesto, kde sa to plánuje, je inundačné pásmo povodia Idy, kde je zátopová oblasť. Pri uskladňovaní - aj keby k spaľovaniu nedošlo, keď vznikne povodeň, všetko sa z tých odpadov môže vyplaviť. Neďaleko je tiež štátom chránená mokraď a blízko žije aj bobor," povedal s tým, že proti zámeru investora je tiež približne 1 300 ľudí, ktorí sa podpísali pod petíciu.
V nej napríklad pripomínajú, že životné prostredie v Košickej kotline je dlhodobo zaťažované hutníckym priemyslom, výrobou stavebných hmôt aj intenzívnym poľnohospodárstvom.
„Ozvali sa už aj obce z Maďarska, keďže sme od hraníc tri kilometre. Odpor proti zámeru spaľovne podalo 36 obcí z prihraničia z maďarskej strany a 24 obcí zo slovenskej strany," dodal.
Investor sa odvolal
Voči augustovému rozhodnutiu okresného úradu sa investor odvolal.
Činnosť bola podľa neho z hľadiska vplyvov na životné prostredie už riadne posúdená a obyvatelia Janíka ani priľahlých obci voči tomu nemali námietky.
Navrhovanou zmenou sa podľa neho dosiahne vyššia rentabilita zámeru a podstatne sa zmiernia vplyvy na životné prostredie.
„Dochádza k podstatnému zníženiu dopravy, a to až o 400 prejazdov ročne," uviedol konateľ spoločnosti AR Donax Peter Čunderlík.
Čunderlík: Nie je to spaľovňa
V procese posudzovania zmeny boli podľa neho občania uvedení do omylu tým, že ide o spaľovňu, čo podľa jeho slov nie je pravda.
„Samotné zariadenie pritom ani nemá komín," dodal.
Vyrobený vyčistený plyn má slúžiť na výrobu energie. Elektrickú energiu chcú dodávať do distribučnej siete a teplo využívať na vlastné účely.
„Cieľom zámeru je prispieť k prechodu na obehové hospodárstvo. Využije sa odpadová biomasa a TDP, ktoré nie je odpadom, ale riadnym certifikovaným produktom," uviedol.
Podľa neho v obci vzniknú i nové pracovné miesta.
S realizáciou investície začali vykonaním terénnych úprav. Pokračovať by chceli po schválení navrhovanej zmeny.
Predpokladaný čas potrebný na vybudovanie prevádzky je podľa Čunderlíka približne 18 mesiacov.
Technológia splyňovania biomasy. Investor odmieta, že by mal znečisťovať životné prostredie. (zdroj: EIA)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
