KOŠICE, BRATISLAVA. K dátumu komunálnych volieb v novembri 2022 sa uskutoční reforma miestnej územnej samosprávy.
Jej podstatou je revízia kompetencií podľa veľkosti obce, v dvoch najväčších mestách má priniesť len jednu úroveň riadenia, teda zrušenie mestských častí Bratislavy a Košíc.
Uvádzajú to autori reformného plánu, ktorý pod názvom Moderné a úspešné Slovensko zverejnilo Ministerstvo financií (MF) SR.
Zmeny vo financovaní samospráv
Košické mestské časti nespolupracujú. Radní ich chcú škrtnúť Čítajte Reformu samospráv zdôvodňujú súčasnou rozdrobenosťou a z toho vyplývajúcou neefektívnou správou a financovaním v prostredí samospráv.
Cieľom reformy však nie je zlučovať obce, ale upraviť škálu kompetencií podľa veľkostných kategórií.
"Na základe novej alokácie kompetencií sa určia kategórie obcí, ktoré budú vykonávať rôzne škály kompetencií. Podľa toho sa nastaví aj financovanie," približujú autori.
"V prípade Bratislavy a Košíc bude aplikovaná len jedna úroveň riadenia, zrušia sa mestské časti," dodávajú autori plánu.
Upraviť by sa mal takisto príjmový mix samospráv tak, aby bol menej procyklický.
"Dôjde k vyššiemu zastúpeniu majetkových daní a k zníženiu priamych daní," spresňujú predkladatelia.
Od zmeny si sľubujú vyššiu efektívnosť riadenia i uvoľnenie zdrojov, ktoré môžu byť použité na zelený rozvoj samospráv i lepšie ohodnotenie zamestnancov.
Mesto nepozná detaily
Košický magistrát sa k reforme zatiaľ nevyjadruje, nepozná ju.
„Informácie o návrhu reformy miestnych samospráv máme len z médií. Keďže nepoznáme detaily navrhovaných zmien, nie je možné sa k nim bližšie vyjadrovať,“ uviedol hovorca mesta Košice Vladimír Fabian.
Menej poslancov
Starosta Sídliska Ťahanovce Miloš Ihnát (nezávislý) registruje túto aktivitu štátu na zrušenie mestských častí v Bratislave a Košiciach.
„Všetci sa zhodneme, že 22 mestských častí v Košiciach je mnoho. Sme skôr za ich zlúčenie, zníženie počtu s tým, aby mestské časti, ktoré ostanú, dostali aj potrebné kompetencie s financiami. Je na zváženie aj regulácia počtu poslancov.“
Podľa Ihnáta je reformu potrebné riešiť komplexne a zamerať sa aj na kraje či okresné úrady.
Otázne ostáva, či sa za dva roky reforma stihne pripraviť.
„Čo sa týka úplného zrušenia mestských častí, podľa nášho názoru tento model do dvoch rokov určite prijatý nebude. Mestská časť má svoj význam. Je bližšie k občanovi, vykonáva operatívne potreby, ktoré centralizovane operatívne vykonané nebudú. Je len ťažko povedať, či autori návrhu tejto reformy zrušenia mestských častí myslia vážne, alebo to má pritiahnuť pozornosť verejnosti a možnosť rozpútať hlbšiu spoločenskú diskusiu. Jedine čas ukáže,“ myslí si Ihnát.
Málo obyvateľov, veľké výdavky na správu
Predkladatelia plánu pripomínajú, že na Slovensku je takmer 3 000 obcí, 92 percent z nich má menej ako 3000 obyvateľov, pričom podiel obyvateľov týchto obcí je menší ako dve pätiny celkovej populácie SR.
Upozorňujú tiež na to, že obec s počtom obyvateľov menším ako 250 obyvateľov vynaloží na svoju správu až polovicu prostriedkov, naopak, obce s počtom obyvateľov od 20 000 do 50 000 sú schopné alokovať až 90 percent prostriedkov do rozvoja a verejných služieb pre obyvateľov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
