Z Antarktídy do civilizácie. Predstava návratu bola pre filmárov desivá

Natáčanie na Antarktíde (8 fotografií)

KOŠICE. V týchto dňoch sa v kinách premieta film Frem.

Ide o snímku o umelej inteligencii, ktorá objavuje zanikajúcu podobu sveta.

Natáčal sa na Antarktíde a v trojčlennom štábe bol aj Košičan Martin Kováčik.

„Mal to byť pôvodne hraný film, išli sme tam so scenárom, ktorý režisérka Viera Čákanyová napísala niekoľko mesiacov predtým. Predprodukcia trvala asi rok. Text sme však organicky upravovali, keď sa ukázalo, v akom prostredí musíme točiť a aké máme obmedzenia. Museli sme tomu prispôsobiť aj scenár. A pre mňa bolo veľké prekvapenie, keď som videl prvý hrubý zostrih, že to, na čo sa dívam, je diametrálne odlišný príbeh od toho, čo sme natáčali.“

Gro vo filme nepoužili

Kováčik vysvetľuje, že štandardne sa pri filme použije približne 50 percent natočeného materiálu, 50 percent záberov je na vyhodenie.

„Tu sa použilo asi 20 percent toho, čo bolo v pôvodnom scenári. Ale zase na druhej starne Viera hovorí, že pokiaľ čas a financie dovolia, chcela by natočiť ešte jednu verziu z pohľadu ľudského.“

Film je výsledkom izolovaného nakrúcania v extrémnych podmienkach na Ostrove kráľa Juraja pri pobreží Antarktídy.

Túto ohrozenú krajinu skúma neľudská entita s vlastným vedomím.

Zábery z dronu sa skúmavo plížia ľadovou rovinou, zvláštne zmätočným spôsobom a opatrne objavujú krajinu Antarktídy.

S nezáujmom sa díva, čo človek robí a je preňho len rovnocenným elementom voči ostatným súčastiam prostredia.

Filmový štáb strávil na najchladnejšom kontinente tri mesiace aj s cestou.

Zázemie mali na poľskej výskumnej stanici, ktorá má personál asi ôsmich ľudí.

Väčšinu času ale prežili na opustenom ostrove v lodnom kontajneri.

„Boli sme tam točiť na tri fázy, prvý pokus bol naivný, chystali sme sa asi 10 dní, kým sme dali dokopy všetky rekvizity, podohadovali s miestnym osadenstvom, aká bude logistika a komunikácia. Keď sme tam konečne prišli, dovolilo počasie a všetci sa zorganizovali aby nás tam doniesli, po troch dňoch sme museli ísť naspäť. Zasa sme sa týždeň chystali, v lodnom kontajneri sme boli asi 2 týždne. Keď sme prišli na tú výskumnú stanicu, hovorili sme si, že to nie je bohviečo, ale zvládneme to nejako. Keď sme sa vracali z toho kontajnera na stanicu, tak to bolo, že ideme do výnimočného luxusu,“ opisuje Kováčik.