KOŠICE. Uplynulo 65 rokov od chvíle, keď sa na provizórnej staničke v košickom Čermeli, tesne pri brehu rovnomenného potoka, rozozvučala píšťala priam rozprávkovej parnej lokomotívy.
Všade okolo stáli veľmi dôležito sa tváriaci veľkí, no najmä malí železničiari oblečení v slávnostných uniformách.
Okrem nich tam stáli dobré dve tisícky zvedavých Košičanov, aby sa stali svedkami nevídanej udalosti - vypravenia prvého vlaku „Pionierky“ - Košickej pionierskej železnice.
Bolo to 19. augusta 1955, tri hodiny popoludní.
Súvisiaci článok Historická železnička prežila turbulentnú sezónu, ďalšia bude bez Katky Čítajte Klepot železných kolies na úzkorozchodných koľajniciach znie Čermeľským údolím nepretržite od jari do jesene.
Za viac ako polstoročie tak stihol naklepať pozoruhodný príbeh o jednej malej železnici.
Aj keď neohromuje svojou dĺžkou, je viac ako jasnejšie, že za roky svojej existencie rozdala pravdepodobne najviac radosti, prepočítanej na počet cestujúcich a jeden železničný kilometer.
Detské alebo ideologické železnice?
V určitom období bolo v socialistickom svete doslova módou budovať detské, resp. pionierske či komsomolské železnice.
Stavali sa takmer vo všetkých krajinách východného bloku, združených v RVHP (Rada vzájomnej hospodárskej pomoci – akási komunistická podoba obchodnej únie krajín východnej Európy – pozn. autora).
Ich stavitelia a iniciátori chceli demonštrovať technickú zdatnosť domácich odborníkov, šikovnosť a neutíchajúcu zapálenosť mladých angažovaných ľudí – pionierov či zväzákov.
Takéto železničky vznikali pomerne jednoducho, stačila jednoduchá myšlienka, nadšenie, strhujúci prejav na schôdzi a desiatky mladých rúk ochotných pracovať na brigádach vo voľnom čase.
Podľa dostupných informácií, prvá takáto železnička vznikla v gruzínskom hlavnom meste Tbilisi, ktoré bolo v tom čase súčasťou Sovietskeho zväzu (ZSSR).
Pod vedením skúsených inžinierov tam pionieri zo železničiarskeho krúžku pri Stanici mladých technikov prišli s nápadom postaviť funkčný model železnice, ktorý sa bude vo všetkom podobať tej naozajstnej.
Na 400 metrov dlhej trati s rozchodom 750 mm prešiel prvý oficiálny vlak Tbiliskej detskej železnice 24. júna 1935.
Úspech a veľký záujem zo strany verejnosti si okamžite všimol „politický krúžok“ tamojších komunistov, ktorý dohliadal na mimopracovné aktivity mladých staviteľov.
Iniciatívy sa preto neskôr chopil dokonca sám komisár dopravy Sovietskeho zväzu Lazar Michailovič Kaganin, ktorý v prejave k mladým povedal: „Mládež, deti! Vychovávajte seba aj druhých k zodpovednej láske k železničnej doprave!“
Podľa Tomáša Haviara, jedného z autorov knihy Veľký príbeh malej železnice sa táto veta stala pravdepodobne základom celkového ideologického zdôvodnenia takýchto stavieb.
Odozva bola ohromujúca. Už k 1. aprílu 1936 fungovalo po celom Sovietskom zväze až 25 tratí, ktoré obsluhovali deti.
Boli rôzne: od tých, ktoré boli zostavené zo starých a vyradených koľajníc a vozidiel, až po tie, kde sa idea posúvala k cielenej výstavbe železničiek vybavených najmodernejšou zabezpečovacou technikou.
Naše pionierky
V Československu sa pozvoľné budovanie detských železníc rozbehlo až po II. svetovej vojne.
Celá spoločnosť zápasila s odstraňovaním vojnových škôd a pre detské atrakcie nebol priestor.
Myšlienka budovania pionierskych železníc sa začala rozvíjať až po komunistickom prevrate v roku 1948. V Prahe sa plánovalo dokonca vybudovanie „Pionierskej republiky“, do ktorej sa mali zvážať návštevníci až po 6 km dlhej železnici.
Napokon z nej v roku 1951 postavili iba kratučký úsek na pražskom výstavisku.
Prvá pionierska železnica v republike vydržala dve sezóny.
Za najdlhšiu pioniersku železnicu v celom Československu je považovaná úzkorozchodná trať v Jindřichovom Hradci.
Po prvých neúspešných rokoch sa napokon atrakcie v podobe detských a pionierskych železničiek rozšírili po celej republike.
Prvou aktivitou tohto druhu na Slovensku bolo postavenie úzkorozchodnej detskej železnice v Bratislave -Petržalke (neskôr areál lunaparku v Sade Janka Kráľa).
Ďalšou atrakciou mala byť železnička na zrušenej cukrovarskej drážke v Trnave.
Miestnym bolo ľúto rozobrať úzkorozchodnú železnicu, ktorá roky z okolitých polí zvážala do fabriky cukrovú repu. Po dvoch sezónach ju však pre plánovanú výstavbu zrušili.
Aj na bývalej lesnej železnici vedúcej z Prešova na Sigord vybudovali Pioniersku železnicu. V dimenziách tradičnej rivality možno povedať, že to bola reakcia na jej staršiu sestru, ktorú vybudovali v Košiciach.
Žiaľ, ani tu nadšenie nevydržalo dlho a po šiestich sezónach si Prešovčania na miestnu raritu už ani nespomenuli.
Detské alebo pionierske železnice našli v priebehu rokov svoju domovskú stanicu v takmer dvoch desiatkach miest Československa, z toho štyri na Slovensku.
Tá v Košiciach však vydržala dodnes ako jediná.
Súdruh riaditeľ Janík prišiel s nápadom
O stavbe Košickej pionierskej železnice sa rozhodlo rýchlo za pomerne šťastných okolností.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
