Korzár logo Korzár Košice
Štvrtok, 22. október, 2020 | Meniny má SergejKrížovkyKrížovky
ROZHOVOR

Infektológ Jarčuška: Žiadne tliachaniny, máme reálne dáta

Vakcíny by mohli byť v decembri alebo januári.

Infektológ profesor Pavol Jarčuška. (Zdroj: TASR)

Profesor PAVOL JARČUŠKA, prezident Slovenskej spoločnosti infektológov a pracovník Kliniky infektológie a cestovnej medicíny v Univerzitnej nemocnici L. Pasteura v Košiciach, patrí do tímu odborníkov, ktorí rozhodujú o krokoch, ktorými sa riadi Slovensko v čase pretrvávajúcej koronavírusovej pandémie. Predpovedá, že situácia sa na Slovensku bude naďalej zhoršovať, pacientov v nemocniciach a na podpore dýchania bude tiež viac, ale talianska cesta nám snáď nehrozí. Vraví, že nemocnice sa stihli na druhú pandemickú vlnu pripraviť, ale ak by vybuchla nákaza v domovoch dôchodcov, mohol by nastať problém. Rozhovor vznikal v čase, keď ešte nebolo ohlásené celoplošné testovanie.

Hneď po našom rozhovore cestujete do Bratislavy, prečo tam idete tentoraz?

Každý štvrtok je zasadnutie klinického konzília epidemiológov, infektológov a verejných zdravotníkov, na ktorom hodnotíme aktuálnu situáciu a pripravujeme stratégie na najbližšie obdobie, je to skôr štandardné zasadnutie.

Aktuálne je najhorúcejšia téma reprofilizácia nemocníc, aby sme mali dosť lôžok a dokázali správne zabezpečiť transport pacienta.

Druhou témou je aktuálna epidemiologická situácia, to, ako zvládať manažment spracovania pacientov, a tiež to, v ktorých okresoch sa ľudia najviac nakazili.

Skryť Vypnúť reklamu

Staré slovenské vlaky sú dnes paradoxne výhodou, pretože nemajú klimatizáciu, keď ste v kupé sám, žiadne nebezpečenstvo nehrozí

Vy idete vlakom, je to bezpečné?

Kúpim si lôžko, v ktorom som sám, takže prakticky nemám šancu sa infikovať.

Staré slovenské vlaky sú dnes paradoxne výhodou, pretože nemajú klimatizáciu, keď ste v kupé sám, žiadne nebezpečenstvo nehrozí.

Pred vyše týždňom vydala Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice tlačovú správu, v ktorej ste hovorili, že situácia je zatiaľ zvládnuteľná. Odvtedy je chorých podstatne viac, stále platí vaše vyhlásenie?

Pravdou je, že počet pacientov nám dosť výrazne narástol, podľa posledných údajov (zo stredy 14. októbra - pozn. red.) ich bolo 61, z toho siedmi alebo ôsmi sú na umelej pľúcnej ventilácii, ďalší sú vo vážnom stave u nás na vysokokyslíkovej terapii alebo na remdesivire, ale máme to pod kontrolou.

Plán reprofilizácie lôžok je pripravený, my teoreticky vieme mať až 146 lôžok. Snažíme sa, aby sme mali aj dostatok kvalitného personálu, to je asi najväčší problém každej nemocnice. Myslím si, že na ten počet lôžok to v danej chvíli máme.

Skryť Vypnúť reklamu

Vaša klinika je už červeným pavilónom, kde sa sústreďujú pacienti len s potvrdeným ochorením Covid-19. Aká je atmosféra medzi pracovníkmi, zvládajú stúpajúce počty nakazených?

Na klinike sme sa začali na koronavírus pripravovať už vo februári, keď sme ešte pacientov nemali.

Prví prišli v marci a prakticky až na pár dní v lete ich odvtedy u nás máme stále, čiže naši zamestnanci sú dobre natrénovaní, či už lekári alebo zdravotné sestry. Sme stabilný a skúsený tím, vieme, čo máme robiť. Pravdou však je, že ľudia sú po vyše polroku boja s koronavírusom vyčerpaní a potrebovali by si oddýchnuť.

Na oddych asi priestor nebude, keďže to vyzerá tak, že sa to bude zhoršovať.

Bude sa to zhoršovať. Nemôžeme podceňovať štatistické údaje, pacienti prichádzajú nie v deň, keď boli pozitívne testovaní, ale až keď majú nejaké príznaky, čiže ten počet pacientov bude narastať.

Na Slovensku máme nebezpečný trend v tom, že nám počet pacientov infikovaných a starších ako 65 rokov rastie z týždňa na týždeň, niekedy ich je aj dvojnásobne viac.

Skryť Vypnúť reklamu

Teraz máte na klinike väčšinou starších pacientov?

Väčšinou sú starší, ale sú i mladší pod 40 rokov, čiže nejde výhradne len o vyššiu vekovú kategóriu. Najmladšia hospitalizovaná bola 20-ročná pacientka.

Už je zdravá?

Je doma z nemocnice, chodí k nám na kontroly, osobne som ju od prepustenia nevidel, ale predpokladám, že už sa má dobre.

Táto situácia je nová pre nás všetkých, vrátane vás, lekárov, ako to možno zvládať?

Človek robí medicínu väčšinou preto, že chce pomáhať pacientom, na druhej strane je to veľmi kreatívna práca, potrebujete veľa uvažovať, aby ste zistili diagnózu. Koronavírusová infekcia je skôr o väčšom stereotype.

Väčšina našich pacientov s COVID-19 má rovnaký typ zápalu pľúc, ale predsa je to u mnohých veľmi odlišné ochorenie. U niektorých sa prejavujú systémové zmeny, ochorenie srdca alebo centrálneho nervového systému. Infektológia je nesmierne pestrá a zaujímavá medicína. Pri koronavíruse sa človek počas pol roka o ňom veľa naučil, ale zďaleka nie všetko.

Všetci žijeme s koronavírusom vyše pol roka, ale predsa, môže nás ešte prekvapiť? Má ešte nejaké úskalia, ktoré o ňom musíme odhaliť?

Prekvapení je stále veľa tak ako v každej oblasti medicíny. V čase, keď sme objavili koronavírusovú infekciu, sme mnohé liečebné postupy len predpokladali. To, čo sme veľakrát považovali za dobré, sa nakoniec po štúdiách na veľkom počte pacientov ukázalo ako nie celkom vhodné. Naopak, niektoré postupy nás prekvapili.

Poviem príklad. Kortikoid dexametazón podávame pri mnohých infekciách a rovnako tak pri koronavírusovej infekcii, pretože je to štandardný liek na zápal pľúc. Prekvapilo ma, že je to v súčasnosti asi najúčinnejší liek, ktorý nám v boji s koronavírusom pomáha.

Teraz boli publikované veľmi zaujímavé dáta o niektorých imunomodulačných liekoch, o vitamíne D, ktoré sú prekvapením, pretože pomáhajú viac, ako sme sa pôvodne domnievali. Naopak, niektoré lieky, o ktorých sme si mysleli, že pomáhajú viac, ako napríklad lopinavir, ktorý je primárne určený na liečbu HIV, napokon až také účinné nie sú.

Pre mňa je veľmi veľkým prekvapením presnosť antigénových testov u pacientov, ktorí majú klinické prejavy infekcie

Čím viac toto ochorenie spoznávame, vieme povedať, ktoré markery lepšie korelujú so závažným stavom pacienta.

Na zisťovanie zápalu pľúc vieme úžasne využívať ultrazvuk, čo by sme pred tromi - štyrmi rokmi považovali za utópiu. Pre mňa je veľmi veľkým prekvapením presnosť antigénových testov u pacientov, ktorí majú klinické prejavy infekcie.

Naozaj nám to výrazne pomáha, pretože máme presný výsledok do 15 minút, čo zásadným spôsobom zmení smerovanie pacientov. K nám na kliniku chodilo veľa pacientov s miernymi teplotami a takmer bez príznakov, ale mali obavu, či nemajú koronavírusovú infekciu. Teraz kolegovia spravia antigénový test a odpoveď sa dozvieme v krátkom čase.

Čo vás na antigénových testoch prekvapilo najviac?

Určite rýchlosť, ale najmä ich presnosť. Skutočne sme nemali očakávania, že test bude mať počas akútnej infekcie presnosť na úrovni 98 percent, čo pri podobných testoch u iných ochorení nezvykne byť.

Od štvrtka sú platné nové opatrenia pre verejnosť. Časťou sú kritizované, časťou akceptované. V stredu bol posledný večer, keď ešte mohli ľudia sedieť v interiéri reštaurácií a podnikov. Známy mi poslal fotografiu, ako sedí v plnej krčme. Je to zodpovedné správanie a ako sa môže prejaviť s odstupom dní?

My, zdravotníci, musíme riešiť mnohých pacientov, ktorých stál posledný septembrový týždeň, keď sa spustila lavína svadieb, pobyt v nemocnici alebo dokonca aj život.

Musíme riešiť mnohých pacientov, ktorých stál posledný septembrový týždeň, keď sa spustila lavína svadieb, pobyt v nemocnici, alebo dokonca aj život

Máme informácie, že v niektorých okresoch sa svadby konali nielen v sobotu a v nedeľu, ale aj počas týždňa, aby sa to stihlo. Stretávali sa veľké skupiny ľudí, ktoré sa navzájom miešali, a pritom bolo jasné, že opatrenia budú od 1. októbra platiť.

Vírus a ochrana pred ním nie je o tom, kedy my navrhneme opatrenia. Každý musí začať sám od seba. Mnohí ľudia si chcú užiť slobodu, ale neuvedomujú si, že každá sloboda niečo stojí. Mladí ľudia síce nemajú až taký závažný priebeh ochorenia, aj keď aktuálne máme na OAIM hospitalizovaného jedného mladého človeka, ktorý musí byť na ventilátore. Nemá iné závažnejšie pridružené ochorenia okrem málo vyššej hmotnosti, ktorú má asi 30 percent mužov.

Reálne im treba povedať, že môžu infikovať svojich rodičov alebo starých rodičov a tí môžu mať nepríjemné následky. Je to správanie, ktoré na jednej strane chápu ako nejakú rozlúčku so slobodou, ale na druhej strane slobodu tým získajú len na veľmi krátky čas. Keď budeme zodpovední, tak potom ju budeme mať dlhšie.

Nedávno zverejnené dáta ukázali, kde všade sa vírus najčastejšie šíril. Veľa sa hovorí o tom, že sa presunul do domácností, práve tam sa nakazí veľká väčšina ľudí. Len ťažko si možno predstaviť, aby sa vírus medzi rodinnými príslušníkmi nešíril.

Ja som v práci každý deň a logicky som tak v kontakte s pacientmi s koronavírusom, bol som už aj v karanténe. Doma žijem s manželkou, dcéry sú už dospelé, žijú samostatne.

V Košiciach mám ešte mamu a možno sa na mňa už aj tak trochu hnevá, ale ja ju skutočne chodím navštevovať maximálne na 15 minút a s maskou. Neviem si predstaviť, ako inak by som svoju 83-ročnú mamu ochránil. Je to nepríjemné, ale aj s manželkou sa snažím fungovať tak, že som často na druhom konci bytu. Niekedy naozaj má význam byť v maske aj doma.

Pred tromi rokmi som mal možnosť navštíviť v Singapure jednu veľmi bohatú a zodpovednú rodinu. Ako infektológ som sa vtedy nad tým pousmial, že keď mala domáca pani virózu, chodila po celom byte s maskou a rovnako i deti. Rúška naozaj sú účinné a pomáhajú. Poznám tiež prípady, keď má jeden člen rodiny onkologické ochorenie, musí sa tak chrániť pred bežnými baktériami a všetci členovia domácnosti nosia masky a vedia to zvládnuť.

V tíme odborníkov, ktorý kreuje celonárodné opatrenia, sa vždy zhodnete na všetkom alebo sú medzi vami rozpory?

Potrebujeme vždy dospieť k najrozumnejšiemu výstupu, ale to, čo nám pán vicepremiér vytýkal, že nemáme dáta, nie je pravda

Ľudia nikdy nemajú na veci rovnaký pohľad a vedci už vôbec nie. Potrebujeme vždy dospieť k najrozumnejšiemu výstupu, ale to, čo nám pán vicepremiér vytýkal, že nemáme dáta, nie je pravda. Naozaj ku všetkému dáta máme, nie všetky sú síce zo Slovenska, lebo na niektoré veci sa u nás relevantné dáta zohnať nedajú.

Ako príklad poviem, že nemáme dáta, ako veľmi je účinný remdesivir, lebo sme ho dávali málo pacientom, aby sme to vedeli reálne vyhodnotiť, preto sa spoliehame na údaje zo sveta. Máme aktuálne epidemiologické údaje zo Slovenska, ktoré sa menia. Máme údaje o spôsoboch šírenia infekcie, kde sú riziká. Podľa toho sa snažíme namodelovať to opatrenie, ktoré je najúčinnejšie a najmenej zasiahne do bežného chodu života a ekonomiky.

Ani jeden z nás to v takom rozsahu predtým nerobil, ale snažíme sa na základe analýzy našich údajov dôjsť k najrozumnejšiemu rozhodnutiu. Niekedy je to naozaj veľká diskusia, ale nakoniec sa zhodneme, čo budeme odporúčať.

Čiže žiadne tliachaniny, ak by som teraz citovala vyjadrenie vicepremiéra Sulíka, to neboli?

Povedal by som, že tak sa môže vyjadriť len niekto, kto si nevie predstaviť, o čom je činnosť seriózneho lekára, ktorý naozaj zvažuje, ako ochráni verejné zdravie.

Medicína nie je len o chirurgickej praxi alebo liečení ťažkých stavov, ale najmä o tom, aby sme robili prevenciu a mali čo najmenej pacientov. Vicepremiér Sulík sa ale vyjadril o Ústrednom krízovom štábe, ktorého nie som členom.

Koronavírus sa začal šíriť medzi zdravotníkmi a na to môže zdravotníctvo naraziť, že možno bude čím liečiť, ale nebude mať kto liečiť. Na to je možné sa nejako pripraviť?

Určitým spôsobom to možné je. Treba povedať, že dnes sa lekári najčastejšie nakazili tam, kde väčšinová populácia, teda na svadbách a spoločenských podujatiach, ale nemáme žiaden jednoznačný dôkaz, že by sa niektorý z lekárov v našej nemocnici do dnešného dňa nakazil pri výkone povolania.

Máme aj prípady, že sa nakazili pri konzumácii stravy – sadnú si na inšpekčnú izbu, dajú si dole rúška, rozoberajú pacientov, popritom jedia. Keďže rúška nemajú dlhšie ako 15 minút a sú bližšie ako na dva metre, tak sa medzi sebou nakazia. To sa stalo vo viacerých nemocniciach. Oni si možno neuvedomujú, že toto je rizikové správanie.

Na našej klinike sa snažíme dodržiavať zásady, aby tímy obmedzene komunikovali a ak, tak za prísnych hygienických pravidiel. V niektorých krajinách je napríklad lekár viazaný zmluvne, že nesmie ísť na diskotéku alebo do baru, aj keď je to povolené, ale v takých prípadoch mu to aj zdravotnícke zariadenie kompenzuje.

Čo nás čaká v najbližších týždňoch?

Rátame, že počet pacientov sa do dvoch týždňov zdvojnásobí, pribudnú ťažké prípady a, žiaľbohu, pribudnú nám pacienti na ventilácii a aj úmrtia

Prognózu na koronavírus možno urobiť maximálne dva týždne dopredu. Naozaj, akákoľvek iná prognóza by bola veľmi nepresná.

Mali sme viaceré matematické analýzy, ktoré sa ukázali ako nie celkom presné. Rátame však, že počet pacientov sa do dvoch týždňov zdvojnásobí, pribudnú ťažké prípady a, žiaľbohu, pribudnú nám pacienti na ventilácii a aj úmrtia.

Nevieme a ani nemôžeme predvídať, či sa ten vírus nedostane do spoločných zariadení, ako sú domovy sociálnej starostlivosti či ošetrovateľské ústavy. Neboli by sme radi, ak by sa tam vírus objavil, mohlo by ochorieť veľa pacientov a to by mohlo celú situáciu zmeniť.

Môžeme sa dostať na taliansku, prípadne českú cestu?

Predpokladám, že talianska cesta u nás nenastane. Vieme o víruse ďaleko viac, ako v marci vedeli Taliani v Lombardii. Opatrenia, ktoré máme, sú relatívne prísne a akceptované väčšinou populácie. Samozrejme, že vždy sa nájde niekto, kto to akceptovať nebude. Takisto sú oveľa lepšie vybavené nemocnice.

Slovensko je dlhodobo poddimenzované, čo sa týka zdravotníckych pracovníkov – sestier aj lekárov.

Všetci chcú robiť, sú skvelí, ale potenciál ľudskej výkonnosti nie je nevyčerpateľný a v takých ťažkých situáciách lekár robí nadľudské výkony, ktoré si vie málokto predstaviť. Organizácia v našej nemocnici je pomerne dobrá, pretože sme sa systematicky pripravovali.

Ak by epidémia koronavírusovej infekcie vznikla v nejakom domove seniorov s niekoľkými desiatkami alebo stovkou seniorov, ktorí by mali ťažší priebeh, tak na to sa pripraviť nedá a to by, samozrejme, nikto z nás nechcel.

Čo hovoríte na Českú republiku?

U nich je to veľmi zlé, určite v súčasnosti najhoršie z celej Európy. My sa k nim môžeme veľmi rýchlo priblížiť, ak nezačneme dodržiavať opatrenia.

Súčasný minister zdravotníctva, pán profesor Prymula, je dlhoročný priateľ nielen môj, ale všetkých slovenských infektológov, dokonca bol školiteľom na košickej lekárskej fakulte. Je extrémne skúsený a akceptovaný epidemiológ a tiež bývalý vojak, plukovník, je to človek, ktorý je za dodržiavanie prísnych pravidiel, čo im momentálne asi môže pomôcť najviac. V danej chvíli to ani inak nejde.

Čiže ste v lete nezaháľali, lebo veľa sa hovorí o tom, že sa nemocnice nestihli dostatočne pripraviť?

Takúto pandémiu sme nemali sto rokov. Mnohí hovoria, že najväčšiu chybu spravila Európska komisia, Európske centrum pre kontrolu chorôb, Svetová zdravotnícka organizácia, a to hneď na začiatku pandémie.

Som prezidentom Slovenskej spoločnosti infektológov. Začiatkom roka sme viacerí infektológovia v Európe prosili európske orgány, aby Európska únia oveľa starostlivejšie kontrolovala a blokovala cestu do Číny, ale, žiaľ, to sa nestalo a vírus sa preniesol do Európy vo zvýšenej miere.

Bol som veľmi znepokojený číslami, ktoré sme mali na začiatku a potom koncom augusta, keď začal narastať počet infikovaných, pretože vírus sa v letnom období šíri oveľa menej ako na jeseň.

Mnohí to spochybňovali, v lete boli viac infikovaní mladí ľudia, ktorí tomu nevenovali pozornosť, ale zdravotnícke zariadenia nezaháľali, pripravili sme si pandemický plán.

Už vieme veľa o priebehu ochorenia, avšak vynárajú sa otázky, čo to môže s odstupom času spraviť s organizmom, je toto veľká neznáma aj pre vás?

Dlhoročné komplikácie po pol roku ani nie je možné odhaliť. Vieme teda o tom ešte málo. Vieme o komplikáciách, ktoré majú pacienti a ktoré sú očakávané aj pri iných vírusových ochoreniach – ťažký zápal pľúc, zápal srdcového svalu a podobne. Tieto veci vieme u pacientov reálne sledovať.

Nemôžeme ale vedieť, či vírus za pár rokov nespôsobí autoimunitné ochorenie. To ukáže až čas.

Veľa sa hovorí o vakcíne, máte informácie, ktoré zo spoločností sú s ukončením vývoja vakcíny najbližšie?

Mám veľmi detailné informácie, pretože som na ministerstve zdravotníctva predsedom komisie, ktorá to má sledovať a vytvoriť optimálnu vakcinačnú stratégiu. Vakcínu vyvíja viac ako 40 konzorcií.

Klinické štúdie, ktoré robia, prinášajú relatívne dobré výsledky. Každá je inak dizajnovaná a každá si všíma trochu odlišnú skupinu pacientov.

Na čo musíme byť na Slovensku pripravení, je, že ak sa ľudia rozhodnú zaočkovať, čo verím, že sa rozhodnú, tak to naraz bude veľké kvantum ľudí. Budeme musieť vakcíny doviezť, skladovať, rozdeliť medzi lekárov, bude to náročná logistická práca. Len na prepravu vakcíny od jedného z výrobcov budeme potrebovať niekoľko sto nákladných lietadiel z Ameriky do Európy, čiže naozaj to bude komplikovaná činnosť.

Kedy by sme sa mohli dočkať vakcíny?

Prví dvaja výrobcovia v podstate končia tretiu fázu klinických skúšok. Ak si odmyslíme ruskú vakcínu, lebo tam sa klinické skúšky robia už počas vývoja, tak ako pri každej klinickej skúške sú aj pri klinických skúškach s týmito vakcínami veľmi tvrdé pravidlá. Ak by sa vyskytlo niečo negatívne, vakcína nedostane v Európskej únii autorizáciu.

Rátam, že na Slovensko by mohli vakcíny prísť pravdepodobne v decembri, prípadne začiatkom januára

Registráciu môžeme očakávať niekedy v priebehu mesiaca - dvoch, predpokladám, že potom sa vakcíny začnú hneď distribuovať, čiže rátam, že na Slovensko by mohli prísť pravdepodobne v decembri, prípadne začiatkom januára.

Po vakcínach bude veľký dopyt, bude ich dosť?

Slovensko vakcíny obstaráva v štandardnom obstarávacom priestore, ktorý má Európska únia spoločný preto, aby veľké krajiny nemali pri väčšom odbere iné ceny ako tie menšie krajiny a aby tak vakcína bola dostupná pre každého.

Vakcíny naozaj dostupné budú, ale žiadna firma nevie naraz vyrobiť také kvantum vakcíny, aby ju dodala na trh celú naraz v decembri alebo v januári, čiže dodávky budú postupné a my budeme musieť najskôr očkovať tých najzraniteľnejších.

Čo robí infektológ počas pandémie, koľko toho naspí a koľko kávy vypije?

Spím oveľa menej ako bežne. Mám to šťastie, že viem spať vo vlaku, napríklad aj cestou do Bratislavy, takže to sa vyspím asi vždy najviac počas celého týždňa. To je asi aj moje spánkové maximum - cesta do Bratislavy.

Niekedy sa mi aj v spánku sníva o víruse. Na druhej strane, nie je to moja prvá skúsenosť s veľkou epidémiou, v minulosti sme v Košiciach mali pandemickú chrípku, epidémiu hepatitídy typu A, len všetky trvali kratšie.

Čo sa týka kávy, tak ja nevstanem z postele, kým si neurobím kávu, čiže prvá vec – idem ku kávovaru a tlačím ten správny gombík. Kávu pijem v ešte protektívnom režime, pretože hovorí sa, že 6-8 káv má skôr prospešný ako negatívny účinok, čiže za túto hranicu už nejdem.

Pre vás ako vedca je pandémia obrovská skúsenosť, keďže ako ste sám hovorili, taká pandémia tu posledných sto rokov nebola?

Zatiaľ nemám veľa času koronavírus detailne skúmať z vedeckého hľadiska. Teraz musíme pacientov predovšetkým liečiť, ale priznám sa, že som v živote nikdy toľko veľa nečítal ako počas tejto pandémie, pretože sa medicínske poznatky a postupy rýchlo menia.

Napríklad ôsmeho októbra vyšiel zásadný odborný článok a lekári o jeho obsahu už dnes musia všetko vedieť.

Mnohé zozbierané údaje budeme vyhodnocovať, keď budeme mať viac času, pretože naše tímy dnes nie sú stavané tak, že by popri tých, ktorí reálne robia v prvej línii veľmi náročnú naturálnu medicínu, existovali na klinikách aj pracovníci výskumu, ktorí by aj počas epidémie mali čas iba na systematický výskum. Získané skúsenosti vyhodnotíme neskôr a budeme ich aj publikovať.

Ak by ste mali niečo odkázať rebelujúcim ľuďom, ktorí sa bránia proti opatreniam, aké je slovo odborníka, že má zmysel to takto robiť?

Pravidlá nie sú len pre prospech jedinca, ale aj spoločnosti

Aby sa prišli pozrieť na našu kliniku alebo na oddelenie anestéziológie a intenzívnej medicíny. Poviem to tak, ako to hovorí Svetová zdravotnícka organizácia (WHO).

Všetky pravidlá, ktoré v živote sú, určitým spôsobom človeka obmedzujú a nie vždy sú príjemné, ale zavádzame ich pre prospech väčšiny. Pravidlá nie sú len pre prospech jedinca, ale aj spoločnosti.

WHO veľmi dôsledne navádza ľudí na dve veci. Prvá je, aby poriadne dodržiavali opatrenia, ktoré v danej krajine sú.

Druhá vec je, aby zobrali do hrsti zdravý sedliacky rozum a tak, ako ste hovorili o tých krčmách, skutočne zvážiť, čo je pre ľudí a ich najbližších rizikové, a to aj nad rámec platných opatrení. Inými slovami povedané, to neznamená, že vírus sa od 15. októbra prestane šíriť, lebo sme zaviedli opatrenia.

Všetko o koronavíruse a ochorení Covid-19

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Koronavírus na Slovensku: Všetko dôležité na jednom mieste

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Článok je zaradený aj do ďalších tém
Koronavírus SARS-CoV-2, Vírusy a vírusové ochorenia

Neprehliadnite tiež

Z vyše 1 700 pozitívnych testov je 512 z východu

Počet ventilovaných pacientov stúpol.

Ilustračné foto.

Pribudlo ďalších 17 úmrtí, z toho 11 v prešovskej nemocnici

Jedna pacientka skonala aj v Košiciach, ďalšia v Bardejove.

Fakultná nemocnica s poliklinikou Jána Adama Reimana Prešov - oddelenie infektológie.
Pri vstupe do budovy košických súdov musí každý prejsť dôkladnou kontrolou.
Poslanec Rudolf Dupkala počas online rokovania PSK.
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Koronavírus na Slovensku: Krízový štáb rokuje o lockdowne, jesenné prázdniny sa posunú (minúta po minúte)

Celkový počet nakazených na Slovensku dosiahol číslo 35 330. Pandémia Covid-19 si doteraz vyžiadala 115 obetí.

Odberové miesto na testovanie pacientov na ochorenie COVID-19 pred Infekčným pavilónom na Kramároch.
NAKA zadržala špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika.
Momentka z Giro d'Italia 2020.
Beata Javorcik
Cynická obluda

Zázrak v parlamente

Záborská, pevne sa spoliehajúca na hlasy fašistov, už videla svoje obmedzenie interrupcií ako hotovú vec.

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop