KOŠICE/VIZSOLY. Keď sa v roku 1590 skláňal prekladateľ a editor Gáspár Károlyi nad prekladom Svätého písma z latinčiny do maďarčiny, určite netušil, že o jeho dielo sa o 430 rokov budú zaujímať slovenskí novinári.
Károlyi urobil na tú dobu nesmierne pokrokovú vec, preložil celú Bibliu dovtedy prísne písanú v latinčine do jeho rodného jazyka, ktorým bola maďarčina.
„Túto Bibliu chceli v maďarskom jazyku vydať reformovaní kresťania, konkrétne kalvíni,“ tvrdí odborný bibliograf Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach, András Szeghy.
Nelegálne vydanie
Biblia však za vlády vtedajšieho panovníka nedostala cenzorský súhlas. „Dnešnou modernou rečou by sme povedali, že táto biblia je nelegálnym vydaním," hovorí odborník, ktorý bližšie odkrýva príbeh tohto prívlastku.
Preklad Biblie a jej tlač podporil miestny zemepán Žigmund Rákoczi, ktorý bol protestantom.
Keďže žiadna z fungujúcich tlačiarní nechcela ísť proti kráľovi, Rákoczi rozhodol, že nechá postaviť novú tlačiareň v prekvitajúcom mestečku Vizsoly.
Na tú dobu to bola obrovská investícia a peniaze nestačili. Sám Károlyi sa rozhodol venovať všetok svoj majetok do tohto projektu. Manželka a deti mu totiž umreli počas epidémií, a tak venoval zvyšok svojho života duchovnému svetu.
Neoficiálna distribúcia
S tlačou začali vo februári 1589 a ukončili ju v júli 1590. Predpokladá sa, že bolo vytlačených približne 800 exemplárov.
Protestanti si už kompletné Sväté písmo v maďarčine medzi sebou distribuovali postupne, ale len neoficiálnou cestou.
Vizsoly i Košice boli súčasťou gotickej cesty, ktorá v smere juh – sever viedla z Maďarska až do Poľska. A tak bibliu obchodníci presúvali spolu s iným tovarom, ako napríklad s vínom, do ďalších protestantských krajín.
Biblia putovala do rôznych kútov vtedajšej rakúskej monarchie, vrátane územia súčasného Slovenska a Maďarska.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
