Korzár logo Korzár Košice
Nedeľa, 24. október, 2021 | Meniny má KvetoslavaKrížovkyKrížovky
ROZHOVOR

Hydrometeorológ: Je možné, že dlhú a tuhú zimu už nezažijeme

Ľudia počúvajú len polovicu toho, čo o globálnom otepľovaní hovoríme.

Hydrometeorológ Pavel Šťastný hovorí, že takmer 80 percent škôd pri povodniach vzniká po nevhodných ľudských zásahoch do prostredia. (Zdroj: Archív)

V polovici októbra zasiahli Slovensko silné prívalové dažde, ktoré na viacerých miestach spôsobili povodne. V povodí Hornádu spadlo 40 až 70 milimetrov zrážok, v Košickej Belej vyše 120 milimetrov. Hydrometeorológ zo Slovenského hydrometeorologického ústavu PAVEL ŠŤASTNÝ hovorí, že súvislé dvojdňové dažde nespôsobili problémy len na východnom Slovensku, ale veľa vody spadlo aj v povodí dolného Váhu, Malých Karpát, Nitry či Moravy. V rozhovore hovorí aj o tom, aký typ povodní nás zasiahol, či ich môžeme predvídať a do akej miery za ne môžu ľudia.

V rozhovore si prečítate:

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Východné Slovensko zasiahli nedávno rozsiahle povodne. Možno ich predvídať?

- Môžeme predpovedať zrážkovú situáciu s výhľadom takmer sedem dní a následne vieme zistiť hydrometorologickú odozvu. Vyhlásia sa výstrahy na vysoké zrážky a vzápätí hydrológovia vyhodnocujú situáciu v závislosti od okolností. Vysoké zrážky totiž nemusia stále vyvolať povodeň.

Ako to myslíte?

- Je rozdiel, či veľa vody napadne v lete, kedy môže vsiaknuť do zeme, alebo na jeseň, kedy je už územie vlhkejšie kvôli predchádzajúcim dažďom a na vznik povodní stačí aj menej dažďa. Povodne môžeme predpovedať, ale nie sú nalinkované ako teploty vzduchu. Vieme napríklad na sto percent, že v lete bude teplo alebo v zime chladno. Nevieme však, či bude vody veľa alebo málo, ani to, ako sa to prejaví na riekach.

SkryťVypnúť reklamu

Je viac pravdepodobné, že povodne nás môžu zasiahnuť na jeseň v porovnaní s jarou či letom?

- Nemôžeme nikdy s určitosťou povedať, že je to najmä na jeseň. V minulosti však boli časté povodne práve v jesenných mesiacoch. Napríklad v roku 1974 bola veľká povodeň na Hrone či na Bodrogu, ktorá vznikla po septembrových a októbrových zrážkach. Veľa povodní však býva aj v lete. Letné obdobie je zvláštne v tom, že môže pršať ešte viac ako na jeseň. Vzduch, ktorý dvíha atmosférické systémy do výšky, je teplejší a vlhkejší, čiže je ako taká špongia napitá vodou. Vysoké úhrny zrážok sa následne prejavujú na zvýšených vodných stavoch.

Mohli by sme povedať, že pre október sú silné dažde typické, alebo vysoký úhrn zrážok prekvapil aj vás ako hydrometeorológa?

Dočítajte tento článok
s predplatným Korzar.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Generálny prokurátor Maroš Žilinka.

Na zrušenie obvinenia opäť použil paragraf 363.


33m
Protestov proti reforme národných parkov sa zúčastňujú extrémisti, poľovníci, lesníci aj nespokojní občania.

Vezú sa na vlne nenávisti a strachu a zbierajú nové hlasy.


22. okt
Peter Schut.

Merkelová mohla ostať doma.


5 h
Barbora Jakobsen

Barbora Jakobsen je psychoterapeutkou v Nórsku.


19. okt

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop
Skryť Zatvoriť reklamu