Korzár logo Korzár Košice
Sobota, 28. november, 2020 | Meniny má HenrietaKrížovkyKrížovky
ROZHOVOR

Hydrometeorológ: Je možné, že dlhú a tuhú zimu už nezažijeme

Ľudia počúvajú len polovicu toho, čo o globálnom otepľovaní hovoríme.

Hydrometeorológ Pavel Šťastný hovorí, že takmer 80 percent škôd pri povodniach vzniká po nevhodných ľudských zásahoch do prostredia. (Zdroj: Archív)

V polovici októbra zasiahli Slovensko silné prívalové dažde, ktoré na viacerých miestach spôsobili povodne. V povodí Hornádu spadlo 40 až 70 milimetrov zrážok, v Košickej Belej vyše 120 milimetrov. Hydrometeorológ zo Slovenského hydrometeorologického ústavu PAVEL ŠŤASTNÝ hovorí, že súvislé dvojdňové dažde nespôsobili problémy len na východnom Slovensku, ale veľa vody spadlo aj v povodí dolného Váhu, Malých Karpát, Nitry či Moravy. V rozhovore hovorí aj o tom, aký typ povodní nás zasiahol, či ich môžeme predvídať a do akej miery za ne môžu ľudia.

V rozhovore si prečítate:

Východné Slovensko zasiahli nedávno rozsiahle povodne. Možno ich predvídať?

- Môžeme predpovedať zrážkovú situáciu s výhľadom takmer sedem dní a následne vieme zistiť hydrometorologickú odozvu. Vyhlásia sa výstrahy na vysoké zrážky a vzápätí hydrológovia vyhodnocujú situáciu v závislosti od okolností. Vysoké zrážky totiž nemusia stále vyvolať povodeň.

Ako to myslíte?

- Je rozdiel, či veľa vody napadne v lete, kedy môže vsiaknuť do zeme, alebo na jeseň, kedy je už územie vlhkejšie kvôli predchádzajúcim dažďom a na vznik povodní stačí aj menej dažďa. Povodne môžeme predpovedať, ale nie sú nalinkované ako teploty vzduchu. Vieme napríklad na sto percent, že v lete bude teplo alebo v zime chladno. Nevieme však, či bude vody veľa alebo málo, ani to, ako sa to prejaví na riekach.

Skryť Vypnúť reklamu

Je viac pravdepodobné, že povodne nás môžu zasiahnuť na jeseň v porovnaní s jarou či letom?

- Nemôžeme nikdy s určitosťou povedať, že je to najmä na jeseň. V minulosti však boli časté povodne práve v jesenných mesiacoch. Napríklad v roku 1974 bola veľká povodeň na Hrone či na Bodrogu, ktorá vznikla po septembrových a októbrových zrážkach. Veľa povodní však býva aj v lete. Letné obdobie je zvláštne v tom, že môže pršať ešte viac ako na jeseň. Vzduch, ktorý dvíha atmosférické systémy do výšky, je teplejší a vlhkejší, čiže je ako taká špongia napitá vodou. Vysoké úhrny zrážok sa následne prejavujú na zvýšených vodných stavoch.

Mohli by sme povedať, že pre október sú silné dažde typické, alebo vysoký úhrn zrážok prekvapil aj vás ako hydrometeorológa?

- Október je zvláštny mesiac. Často prevláda ešte počasie babieho leta so suchými obdobiami, kedy môžu byť veľmi nízke úhrny zrážok, alebo naopak, ak je taká situácia, ako bola minulý týždeň, tak sa vyskytnú veľmi vysoké zrážky. Je to zapríčinené určitou meteorologickou situáciou, ktorá k nám prináša nad naše územie buď suchý alebo vlhký vzduch a podľa toho máme sucho alebo mokro.

Skryť Vypnúť reklamu

Čo ovplyvňuje vznik povodní?

- Povodne sú zvláštne, najmä ak sa pozrieme do minulosti. Nie sú cyklické, neopakujú sa napríklad každých päť rokov. Povodne máme niekoľko rokov za sebou a potom je zase dlhé obdobie, kedy nie sú vôbec. Napríklad po roku 1974, kedy bola veľká povodeň na Hrone a Bodrogu, sa do polovice 90. rokov veľké povodne nevyskytovali. Ľudia si vtedy začali stavať domy aj blízko tokov a nič vážne sa z hľadiska povodní nedialo.

Prišiel však rok 1997, keď bola veľká povodeň na Morave a to už naznačovalo, že príroda na svoje najlepšie kúsky nezabudla a popri Morave sa ukázala v plnej sile aj v Sliezsku a v Poľsku. Územia Slovenska sa to vtedy veľmi nedotklo. Okrajovo bol zasiahnutý najmä severozápad Slovenska.

Potom prišiel rok 1998 a povodeň v Jarovniciach. Bola to povodeň, kde zahynulo vyše 50 ľudí, v osade, ktorá stála prakticky neďaleko toku. Povodeň v roku 1974 však bola podobná ako teraz. Zrážky boli dlhotrvajúce, kumulovali sa a vedeli sa dopredu predpovedať zrážky alebo povodňové stavy. Táto povodeň na Svinke patrí do typu prívalových povodní.

Skryť Vypnúť reklamu

To sú aké?

- Prívalové povodne vznikajú z veľmi intenzívnych zrážok z búrkovej činnosti. Pri búrke však nikdy neviete dopredu predpovedať, kde sa vyskytne. Aj keď máte pravdepodobnosť, že budú nejaké výstrahy a môžu sa vyskytnúť napríklad zajtra na východe Slovenska búrky, neviete povedať, či to bude napríklad na Vihorlate alebo niekde inde.

Najťažšie sa predpovedá umiestnenie a intenzita búrky. Búrka je atmosférický jav, ktorý je prakticky v súčasnej dobe nepredpovedateľný. Prívalové povodne z búrkovej činnosti sú nebezpečné najmä preto, že vznikajú rýchlo, ale trvajú pomerne krátko. No vznikajú pri nich škody, ktoré sa dajú ťažko predvídať a dá sa im len zriedka zabrániť. Voda naozaj vystúpi v priebehu niekoľkých desiatok minút až málo hodín do takej výšky, že je na to ťažké reagovať.

Zasahovali nás prívalové povodne aj v minulosti?

- V roku 2002 bola znova veľká povodeň v Čechách, ktorá nás tiež nezasiahla. Potom boli menšie povodne ako napríklad v roku 2001 na Štrbe, ktorá bola takisto prívalového typu, bola to veľmi veľká povodeň. Následne bol rok 2010 veľmi významný. V tomto roku boli povodne v troch vlnách, dve v jarnom období a jedna v letnom. Vtedy boli zasiahnuté aj Hornád a jeho toky. Nebezpečné bolo najmä to, že vznikali aj zosuvy pôdy. Keď je zem veľmi nasýtená vodou, stráca stabilitu, pôsobením gravitačnej sily sa zosunie a urobí veľa škody, napríklad zasype cesty.

Potom sme mali napríklad povodeň vo Vrátnej doline v roku 2014. Bola to takisto veľká prívalová povodeň, kde zobralo spodnú stanicu kabínkovej lanovky. Mali sme ešte povodne na Dunaji, ktoré však nepriniesli veľké škody, pretože na Dunaji sa už hlavne v Bratislave urobili protipovodňové opatrenia, ktoré z veľkej časti Bratislavu ochránili.

Ak by sme mali zhodnotiť posledné tri alebo štyri roky a porovnať to s minulotýždňovou povodňou, vyskytlo sa na našom území niečo podobné?

- V posledných rokoch neboli veľmi rozsiahle povodne, len miestne. Je to dôsledok globálneho otepľovania, ktoré sa prejavuje aj u nás. Zvyšuje sa teplota a zároveň sa zvyšuje schopnosť vzduchu viac absorbovať vodnú paru. Táto skutočnosť sa ešte neprejavila na zvýšenej frekvencii povodní alebo ich ničivejšej sile. Zatiaľ je to predpoklad, s ktorým sa počíta do budúcnosti, a teda že budeme mať väčšie úhrny zrážok.

Ľudia sa počas povodní odvolávajú na klimatológov, ktorí hovoria o globálnom otepľovaní, suchu s vysokými teplotami a málo zrážkami a pýtajú sa, ako je možné, že pri globálnom otepľovaní a suchu nám takto prší. Ako by ste na to reagovali?

- Počúvajú len polovicu toho, čo im vravíme. Hovoríme, že do budúcnosti na územiach, kde bolo sucho, bude suchšie, a kde bolo vlhko, bude ešte vlhkejšie. V skratke to znamená, že sa budú kumulovať obdobia s väčším suchom a naopak, keď budú zrážky, tak budú intenzívnejšie. Medzi týmito obdobiami však bude väčšia medzera. Takýto je pravdepodobný trend. Celkové množstvo zrážok by sa nemalo meniť. Malo by sa meniť len ich rozloženie počas roka s dôrazom, že obdobia sucha by mali byť dlhšie, sucho intenzívnejšie, zrážky viac kumulované a ich úhrny väčšie.

Vedeli by ste povedať, aký bude trend na východnom Slovensku? Bude tu väčšie sucho alebo viac zrážok?

- Bude aj sucho aj zrážky. Celé územie východného Slovensko nemá z hľadiska zrážok alebo teplôt veľké odlišnosti od ostatného územia Slovenska. Slovensko je pomerne malé územie. Východ našej krajiny má síce svoje špecifiká, ale nie sú také výrazné, aby sa východné Slovensko úplne odlišovalo od ostatného územia. Sú územia, ktoré sú prirodzene vlhké, napríklad horské oblasti od Tatier cez Beskydy, Vihorlat, Slanské vrchy aj Rudohorie. V týchto územiach prirodzene padá väčšie množstvo zrážok a formujú sa tu toky, ktoré stekajú na nížiny. V nižších oblastiach je to presne opačne. Je tam nedostatok zrážok a všetka voda, ktorá sa v nížinách nachádza, je z väčších tokov, ktoré územím prechádzajú. S rastúcim oteplením sa zväčšuje výpar, čiže tlak na sucho v nižších oblastiach bude narastať spolu s dopytom po vode či závlahách.

Spomenuli ste prívalové povodne. Aké máme ďalšie typy povodní?

- Prívalové povodne vznikajú z búrkových lejakov, ktoré spadnú na vhodný terén. Inak sa prejavujú na nížine, kde sa netvorí koordinovaný odtok vody či rýchly odtok dole svahmi. Ďalej máme povodne z dlhotrvajúcich zrážok. Ak sú „dobre“ vyvinuté, spôsobujú oveľa viac škody ako prívalové povodne, pretože zasahujú väčšiu časť územia.

Prívalové povodne väčšinou zasiahnu dve alebo tri obce. Ak spadne veľa vody napríklad na povodie Tople, Laborca či Ondavy a voda stečie smerom do Východoslovenskej nížiny, kde sa rozleje, takúto povodeň vieme celkom dobre predpovedať. Zároveň sa jej nedá vôbec zabrániť, pretože voda tam určite dotečie, bude mať veľkú výšku a zatopí územie. Navyše bude niekoľko dní podmáčať stavby a mosty a narobí veľké škody.

Máme ešte takzvané ľadové povodne, ktoré vznikajú v zime, keď sa topí sneh, dvíha a láme ľadové kryhy, ktoré sa môžu nakopiť do bariér. Zdvihne sa hladina vody, bariéra sa prerazí a vtedy vznikne ľadová povodeň. Tieto povodne vznikajú aj na menších tokoch. Vznikali však najmä počas väčších zím a mrazov. Pamätné sú napríklad ľadové povodne na Dunaji, kde bola zaznamenaná vôbec najvyššia hladina vody pri ľadovej povodni. Ľad sa tiež nehrá so stavbami, obrusuje ich, ničí a robí veľké škody.

Spomenuli ste, že domy sa blízko tokov stavali bežne a nebol to až taký problém. Dalo by sa povedať, že domy blízko tokov sú v súčasnosti väčší problém ako v minulosti?

- Na to existujú určité stavebné plány. Niekde je zakázané stavať domy a žiadna poisťovňa vám domy pri rieke nepoistí, lebo vie, že je to záplavové pásmo. Darmo potom vyžadujete pomoc. Skrátka to nejde, spravili ste chybu.

Spomenuli ste babie leto. Máme ešte čakať nejaké babie leto alebo už žiadne nebude?

- Teraz (rozhovor sa uskutočnil v stredu 21. októbra, pozn. red.) máme obdobie trochu pripomínajúce babie leto. Babie leto však niekedy môže byť aj v novembri a prináša veľmi pekné počasie aj v nižších polohách. Niekedy je pekne najmä na horách, kde je teplo a v kotlinách a nížinách bývajú vtedy hmly. Aj takýto ráz babieho leta je možný.

Čo sa deje so všetkou vodou pri silných dažďoch?

- Všetko má svoje príčiny a dôsledky. Voda, ktorá spadne na terén, sa sčasti vyparí, sčasti vsiakne do pôdy a sčasti odtečie. Záleží od množstva zrážok a od pripravenosti územia vodu prijať. Ak na nejakom povodí už boli zrážky predtým a vodou sa nasýti, väčšina ďalších zrážok ide to odtoku, formuje hladiny rieka zvyšuje ich.

Záleží potom od intenzity zrážok a od tvaru terénu, akým spôsobom sa voda v tokoch sústreďuje a ako pokračuje ďalej. Môže napríklad dopĺňať zásoby podzemných vôd. Napríklad v lete, keď je suchá zem, ale sú vysoké intenzity zrážok, kedy zem nedokáže za krátku dobu prijať všetky zrážky, môže vzniknúť veľká povodeň. Keby boli zrážky pozvoľné a mohli by vsakovať do pôdy, odozva v zmysle tvorby povodní je úplne iná.

Čo by bolo na našom území najideálnejšie, aby sa s vodou stalo?

- Na to sú rôzne opatrenia na zadržiavanie vody v krajine. Deje sa to dvoma spôsobmi. Voda by sa mala udržať v horných častiach tokov a jej púšťanie do toku by malo byť pozvoľné. Je potrebné robiť to s určitým rozmyslom, aby voda pri nevhodne veľkom zadržiavaní nechýbala v nižších častiach tokov. Na povodne sú tiež vhodné určité opatrenia vo forme hrádzí alebo priehrad. Podobné je to aj pri suchu. Sucho je však odlišné tým, že sa môže vliecť od jesene jedného roku cez zimu až do leta ďalšieho roku a postupne sa môže prejavovať v krajine, studniach či tokoch.

Počas minulotýždňových povodní bol napríklad na Hornáde vyhlásený tretí stupeň povodňovej aktivity. Na základe čoho sa vyhlasuje posledný, tretí stupeň?

- Všetko je zaznamenané v zákone o ochrane pred povodňami. Sú v ňom postupne od základných ustanovení aj opatrenia na ochranu pred povodňami a zároveň je tu popísaný manažment povodňového rizika, koordinácia, povodňové plány. Stupne majú ukazovať mieru nebezpečenstva povodne, ktorá je vyjadrená buď výškou hladiny, alebo prietokom vody v riekach. Ak na nejakom profile v rieke vystúpi voda nad určitú hladinu a je ďalej predpoveď, že by to ešte malo rásť, vyhlási sa tretí stupeň povodňovej aktivity. Pri treťom stupni voda z koryta spravidla vystúpi a vyleje sa do okolia a môže spôsobiť aj povodne.

Načo by si vtedy ľudia mali dávať najviac pozor?

- Na ochranu svojho zdravia a majetku, aby napríklad dali preč zaparkované autá blízko tokov, alebo ak majú domy blízko rieky, chrániť ich vrecami s pieskom, aby netiekla voda do pivníc. Tieto opatrenia môže človek robiť počas celého roka. Najlepšie si je napríklad postaviť dom na mieste, kde nehrozí nebezpečenstvo, či už priamo z toku alebo z okolitého terénu, kedy sa môže zliať voda z okolitých svahov. Ľudia by tiež nemali robiť vo vode umelé zátarasy, mali by sa starať o rigoly a kanály, v pivniciach neumiestňovať drahú techniku. Správať sa prosto tak, že aj keby došlo k zaliatiu, škody by boli čo najmenšie.

Keď som sa rozprával s kolegami hydrológmi, hovorili, že zhruba 80 percent škôd pri povodniach vzniká na základe nevhodných ľudských činností. Niekde je napríklad zle urobená skládka, ktorá vodu odkloní alebo je opomenuté čistenie rigolov. Z veľkého množstva percent sa dá povodniam predísť. Je to samozrejme iné, keď ide o veľkú povodeň, ale môže prísť aj malá povodeň, ktorá zaplaví napríklad pivnicu, pričom k zaplaveniu nemusí dôjsť.

Môže za vznik povodní do istej miery aj ľudská činnosť?

- Určite áno. Veľké povodne napríklad ešte v novoveku vznikali z toho, že sa ťažilo veľa dreva. Na holých svahoch vznikali možnosti pre lepšiu tvorbu povodní. Les zadrží oveľa viac zrážok ako terén bez porastu.

Môžeme nejakou činnosťou povodne eliminovať alebo dosiahnuť to, aby spôsobovali menšie škody?

- Sú na to rôzne adaptačné opatrenia. Dôležité je zachytávať vodu vo vyšších miestach povodí, aby sa „odrezal kúsok“ z množstva zrážok a zachoval v krajine. Môže sa to robiť aj určitými šedými zásahmi, teda hrádzami a podobne. Hrádze sú niekedy spoľahlivým riešením, ale musia byť kombinované aj s prirodzenými opatreniami.

Napríklad ak hladina potoku vystúpi vysoko, je treba využiť možnosť, aby sa voda vyliala na oblasť, ktorá je terénnou depresiou. Tam by sa povodňová vlna odrezala z toku a objem vody by netiekol ďalej v potok, ale dostal sa do menej cennej krajiny, ktorá by mohla byť napríklad raz za desať rokov zaplavená. Na Východoslovenskej nížine je napríklad suchý polder Beša.

Čo to znamená?

- Polder je v podstate suchá nádrž. Pri väčších povodniach sa voda vleje na územie poldra a ďalej už hladina potoka či rieky nestúpa. V rámci rieky Bodrog máme napríklad zmluvu s Maďarskou republikou o tom, aký stav vody je únosný a koľko vody môže pretiecť cez hranice na územie Maďarska. Polder zabezpečuje to, aby sa dohoda mohla dodržiavať. Východoslovenská nížina je totiž najzraniteľnejšie miesto východoslovenského kraja a táto zraniteľnosť pokračuje aj na území Maďarska. Steká sa tam Slaná, Hornád aj Tisa. Sú to toky, ktoré spôsobujú počas veľkých povodní zaliatie aj na niekoľko dní až týždňov.

Vieme nejako využiť vodu, ktorá sa udržiava v poldri?

- Takáto voda sa využíva ťažko. Polder sa využíva ako pasienok alebo ako lúka, kde sa kosí. Tráva a lúka je vtedy zaplavená a voda sa môže jedine prečerpať späť do toku, ak by rýchlo klesol. Poldre však majú veľkú využiteľnosť, môžu sa robiť aj pri malých tokoch.

Klesajú nám hladiny riek na východnom Slovensku povedzme za posledných desať rokov, alebo sa držia na stálej hladine?

- Pokles prietokov nie je na východnom Slovensku až taký veľký v porovnaní s južným Slovenskom. Trend znižovania tokov pozorujeme na rieke Bodva alebo Slaná, ale na ostatných tokoch na východnom Slovensku je tento trend väčšinou nízky.

V tomto prípade ešte zmeny klímy nepôsobia lokálne?

- V určitej časti áno, ale týka sa to skôr juhu a stredného Slovenska.

Venujete sa aj téme sucha, s ktorým bojujú pri pestovaní viacerí poľnohospodári na východe Slovenska. V máji ste sa stretli aj s prezidentkou, pričom hlavným záujmom jej návštevy Košického kraja bolo najmä sucho na východe krajiny. Môžeme povedať, že situáciu so suchom výdatné dažde zlepšujú? Je nejaký spôsob, akým by sa dali napríklad nedávne povodne využiť na boj proti suchu?

- Sucho môžeme rozdeliť do viacerých kategórií. Je meteorologické sucho, ktoré nám hovorí, či je dostatok zrážok alebo nedostatok. Meteorologické sucho sa prejaví na vlhkosti pôdy, to je pôdne sucho, alebo v podzemných vodách tokoch, čo je zase hydrologické sucho. Pri hydrologickom suchu vidíme málo vody v studniach, alebo v hladine podzemnej vody či v tokoch a vtedy môže nastať aj nedostatok pitnej vody.

Každé sucho začína nedostatkom zrážok, ale môže sa prejavovať rôznymi spôsobmi. Na vývoji poľnohospodárskych plodín sa podieľa pôdne sucho. V poľnohospodárskej výrobe sú však určité limity, ktoré ukazujú, koľko vody je potrebné pre pestovanie a vývoj jednotlivých druhov plodín a podľa toho sa vykazuje sucho všeobecne, ale aj pre jednotlivé druhy.

Do akej miery môžeme na východnom Slovensku pozorovať pôdne sucho?

- Je to podobné ako pri povodniach. Nejde o permanentný problém. Sú suchšie a vlhkejšie roky. Najmä v suchších rokoch, keď sucho kumuluje počas viacerých rokov, vznikajú väčšie problémy. Suchu sa dá zabrániť najmä závlahami, v čom však posledných 30 rokov zaostávame. Slovensko má vyhlásený konkrétny boj proti suchu, v rámci ktorého pomenúva príčiny sucha či možnosti jeho odstránenia.

Aký je trend na Slovensku?

- Smeruje to k možnosti väčšieho výskytu sucha. Množstvo zrážok sa celkovo nebude meniť, ale mení sa teplota vzduchu a zvyšovanie teploty vzduchu znamená aj väčší výpar vody, ktorá by sa inak udržala v krajine. Trend zvyšovania sucha je práve kvôli tomu zjavný.

Na Hornád sa chodili kedysi Košičania bežne korčuľovať, podobne to bolo aj v Prešove na rieke Torysa. Dnes sú už zamrznuté rieky v mestách čoraz zriedkavejšie. Čím si to môžeme vysvetliť?

- Súvisí to s otepľovaním. V 20. storočí boli veľké zimy v roku 1929, potom boli tuhé zimy aj počas vojnových rokov 1939 alebo 1941. Následne sme mali veľké zimy aj v rokoch 1953, 1962 či 1963. Posledné väčšie zimy u nás boli v roku 1984 a 1986. Odvtedy žiadne veľké zimy v oblasti Košíc neboli, čo je už vyše 35 rokov. Aj Bratislavčania spomínajú, že v 60. rokoch Dunaj posledný raz zamrzol tak, že sa cezeň dalo prejsť a dalo sa na ňom korčuľovať. Je to teda určitý trend globálneho oteplenia, ktorý sa prejavuje aj v lete aj v zime, kedy prináša menej možností športovania v prírode v podobe toho, že sa nemôžeme napríklad korčuľovať na riekach.

Má to teda priamy súvis s globálnym otepľovaním?

- Áno.

Čo znamená veľká zima z meteorologického hľadiska?

- Z hľadiska priemernej teploty ju môžeme považovať za niečo výnimočné. Nie je to každý rok alebo každý druhý rok, tuhá zima sa vyskytuje raz za desať alebo dvadsať rokov. Sú na to stanovené určité štatistické kritériá.

Pred troma rokmi zamrzol Hornád v okolí Slovenského raja. Tiež išlo svojím zmyslom o anomáliu, keď zamrzol takmer po 40 rokoch a dalo sa na ňom korčuľovať. Môže byť trend taký, že raz za čas budeme mať tuhú zimu, ktorá bude odchýlkou, ale inak budeme mať slabšie zimy?

- Epizódy chladného počasia nebudú v budúcnosti až také dlhé. Tuhé mrazy nebudú napríklad trvať počas celej zimy, ale len jeden mesiac alebo kratšie.

Je možné, že už nikdy nezažijeme dlhú a tuhú zimu?

- Je to celkom možné, ale nie úplne vylúčené. Všetko je vecou cirkulačných pomerov. Ak by sme tu mali také rozloženie tlakových útvarov, ktoré by v zime na naše územie viedli studený vzduch niekde zo Sibíri a tu by ten vzduch zastal a „rozlial“ sa po krajine, tak by mohol zabezpečiť dlhšie obdobie tuhej zimy. Toto sa však už pomerne dávno neudialo, hoci sú známe veľké ochladenia, napríklad v zime z roku 1978 na rok 1979, kedy teplota poklesla zhruba o dvadsať stupňov veľmi rýchlo z jedného dňa na druhý. Veľké ochladenie však netrvalo dlho, ale len niekoľko dní.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Klimatická zmena

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Článok je zaradený aj do ďalších tém
Klíma

Neprehliadnite tiež

Aj tento vstup na Braniskovej ulici čaká oprava.

Stĺp uprostred cyklochodníka? V Košiciach žiaden problém

Vytvárajú prekážky pre chodcov i cyklistov.

Pri hustejšej premávke tu vznikajú aj kolízne situácie.
Podľa gynekológa Petra Hladkého je debata o interrupciách nešťastne načasovaná.

Košický advent v čase korony je bez trhov a programu

Predajkyňa langošov: Budeme sedieť doma a dlhy budú narastať.

Výzdoba bude, ale okrem nej takmer nič.
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Božidara Turzonovová.
Monika Jankovská.
Stĺpček Osmelené

Prečo nechceme, aby muži nosili ženské róby

Harry Styles rozpútal debatu o mužoch v šatách.

Michaela Žureková
Novak Djokovič a tréner Marián Vajda.

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop