Korzár logo Korzár Košice
Nedeľa, 29. november, 2020 | Meniny má VratkoKrížovkyKrížovky
ROZHOVOR

Psychologička: Pre človeka s inými problémami môže byť pandémia poslednou kvapkou

Prichádzajú vyčerpaní zdravotníci i školáci.

Klinická psychologička Jana Maliňaková odporúča na psychickú pohodu v čase pandémie pravidelný denný režim.Klinická psychologička Jana Maliňaková odporúča na psychickú pohodu v čase pandémie pravidelný denný režim. (Zdroj: Archív)

Klinická psychologička Psychosociálneho centra v Košiciach JANA MALIŇÁKOVÁ hovorí o tom, ako sa deťom v tomto období predlžuje čas strávený na sociálnych sieťach, čo ovplyvňuje to, s kým sa stretávame. Odpovedá tiež na otázky, aký typ informácií vyhľadávame, ktoré médiá sledujeme, prečo je v tomto období dôležitý najmä pravidelný režim dňa a ako sa môžu správy o koronavíruse, ktoré nás obklopujú z každej strany, prejaviť na psychike človeka.

Čo trápi ľudí počas pandémie najviac?

- Najčastejšie sa v ambulancii stretávam s pracovnými a vzťahovými problémami. A to nielen počas pandémie. Vzťahy partnerské, rodinné, priateľské či pracovné sú ústrednou témou sedení. V pracovnej oblasti sa stretávam s problémami vyplývajúcimi zo straty práce alebo naopak, zo zvýšenia pracovných povinností. Mnohí po prvej vlne prišli o svoje pozície, prestalo sa im dariť v podnikaní, alebo sú v akomsi „pracovnom vákuu“, v ktorom čakajú, kedy sa to celé skončí, nastúpia na pôvodné miesto, či kedy sa opäť začne dariť podnikaniu. Z toho vyplývajú finančné ťažkosti a často pridružené psychické problémy – nespavosť, zvýšená úzkosť, podráždenosť, pocity bezmocnosti, frustrácie, apatia.

Skryť Vypnúť reklamu

Akí ľudia za vami chodia?

- Mám aj pacientov, ktorí musia počas pandémie oveľa viac pracovať – zamestnanci v oblasti zdravotníctva, sociálnych vecí, technických služieb, predaja potravín či rozvozu. Často pracujú nad rámec svojich možností, čo, samozrejme, negatívne vplýva na ich psychický stav. Sú vyčerpaní, často cítia nespravodlivosť a nedostatočné odmeňovanie zo strany zamestnávateľov.

Prichádzajú aj deti a adolescenti najmä s ťažkosťami pri online vyučovaní – cítia nápor učiva či zložitosť prípravy. Navyše, doma často nemajú súkromie, je pre nich náročnejšie sústrediť sa. Niektorým chýbajú sociálne kontakty, predlžuje sa čas, ktorý trávia na sociálnych sieťach, pretože je to v tomto období jediná možnosť komunikácie. Rovnako ich trápia otázky budúcnosti – skúšky, nástup na strednú školu, vysoké školy. Obávajú sa straty vzťahov, straty zamestnania rodičov.

Skryť Vypnúť reklamu

Keď som sa rozprávala s mamou, ktorá učí svoje deti doma, hovorila aj o tom, aký vplyv má na deti polhodina sledovania televízie, ako veľmi ich to emocionálne rozruší a následne s nimi už nevie pracovať. Aký vplyv teda môže mať na deti veľa času stráveného za počítačom, kedy vyučovanie prebieha online?

- Keď dieťa sleduje nejaké médium, či už je to tablet, na ktorom sa robia interaktívne úlohy, alebo priamo na počítači, mozog funguje úplne inak. Nielen dieťaťu, ale aj dospelým sa vtedy rozširuje ohnisko pozornosti. Musíme vnímať viacero vecí naraz – zvuk, pohyb, farby. Dlhodobým vystavovaním sa takémuto množstvu podnetov sa zameranosť pozornosti zhoršuje a my potom nie sme schopní sústrediť sa na jednu vec, napríklad na čítanie knihy. Voláme to aj rozptýlená pozornosť.

Skryť Vypnúť reklamu

Čo by ste odporučili rodičom, ktorých deti musia počas pandémie tráviť veľa času za počítačom?

- Je dobré, aby deti videli príklad od rodičov. Otázkou totiž je, či deti vedia robiť niečo iné, či sme v nich prebudili vášne napríklad v čítaní kníh, naučili ich pomáhať nám, niečo kreatívne vytvárať, alebo či spolu ako rodina doma cvičíme. Je to aj o tom, ako sa rodina realizovala pred pandémiou. Ak predtým deti nemali žiadne koníčky, iba urputne čakali, kedy budú môcť zapnúť počítač alebo televíziu, je veľmi ťažké meniť rodinný stereotyp práve teraz. Ak sme dieťaťu pred pandémiou dovolili dve hodiny hrať hru za počítačom, je ťažké mu vysvetliť, že to teraz nemôže, lebo sa teraz pol dňa za počítačom učí. Lenže čo má dieťa robiť, keď je na to zvyknuté?

Vy osobne pracujete z domu?

- Áno, pracujem aj z domu.

Ako sa nastavíte na to, že pracujete z domu?

- Robím presne to isté, ako keď prídem do práce. Oblečiem sa, učešem sa inak, ako po domácky a sadnem si za počítač až vtedy, keď mám. Venujem sa len práci, nie iným veciam. Počas obeda sa najem a oddýchnem si. V prvej vlne som spočiatku využívala obednú pauzu na pranie, umývanie riadu a podobne. Potom som však zistila, že prestávka sa minula účinku. Nakoniec som pracovala dlhšie, aby som všetko stihla.

Ako sa s ľuďmi prípadne rozprávate o pandémii?

- O pandémii sa nerozprávame. Pacienti prichádzajú s problémami, ktoré ich ťažia, ktorých je pandémia možnou príčinou. Jej vznik však ovplyvniť nevieme, často to ale bol spúšťač problémov. Mohlo to byť však aj čokoľvek iné – smrť blízkeho, krach firmy, výpoveď v práci z iných dôvodov, vážne zdravotné ochorenie. Niekedy nie je dôležité, že psychické problémy vznikli. Ak príčinu nedokážeme odstrániť, tak niekedy ani nie je dôležité, prečo vznikli.

Ako to myslíte?

- Podstatné je, aby sme psychickú záťaž v prvom rade identifikovali a zmiernili. Potom spoločne prichádzame na to, čo tieto problémy udržiava a snažíme sa spolu eliminovať toto správanie. Nakoniec pomáhame pacientom vytvárať si nové zvládacie stratégie, ktoré by v budúcnosti zabránili vzniku podobných ťažkostí pri akejkoľvek inej kríze.

Ako prebieha vytváranie zvládacích stratégií?

- Pracujem formou kognitívno-behaviorálnej terapie. Je to terapia zameraná na zmenu správania a myslenia človeka. Ak bol napríklad dvadsaťročný študent doteraz celý čas doma, nemal žiadne zvláštne ťažkosti, má priateľku, s ktorou si rozumie, jeho rodičia sú usporiadaní, nemali nikdy finančné problémy, v škole sa mu darilo a odrazu prišla pandémia a musí fungovať dištančne, môže to spôsobiť problém. Tým, že nemá vybudovanú stratégiu, ako tento problém zvládať, upadne do stresu, zle spí, je nervózny a má zbytočné obavy. V terapii sa učíme obavy a stres spracovať tak, aby si vytvoril nové adaptačné mechanizmy. Racionálne si zdôvodníme, čo je fakt, domnienka a čo je názor.

Lepšie teda zvládajú súčasnú situáciu ľudia, ktorí žijú trochu pod stresom?

- Je to veľmi individuálne. Pre človeka, ktorý mohol mať už predtým nejaké problémy, môže byť práve pandémia poslednou kvapkou.

Chodia za vami ľudia viac ako počas prvej vlny pandémie?

- Určite máme viac telefonátov a objednávok. U mnohých mojich pacientov sa problémy prehĺbili, avšak zvládajú to veľmi dobre. Zatiaľ nevieme s istotou povedať, čo je dôvodom, v tejto oblasti ešte nemáme výskumy. Jednou z hypotéz je práve to, že už pred pandémiou úzkostní či depresívni pacienti dokázali zvládať určitú hladinu negatívnych pocitov. Naučili sa niektoré stratégie, ktoré teraz využívajú.

Aký dopad môže mať na psychiku ľudí súčasná situácia?

- Sama som zvedavá, ako to celé dopadne. S istotou to budeme vedieť až vtedy, keď budeme mať objektívne dáta, teda keď sa táto situácia skončí. Možností je dosť. Vo všeobecnosti je aktuálna situácia stresujúca pre každého z nás. Rozdiel je v tom, ako sa ňu dokážeme adaptovať. Adaptácia je schopnosť prispôsobiť sa novým požiadavkám. Niekto to dokáže lepšie, iný horšie. Teraz, po pravidelnom zavádzaní nových a nových opatrení, už nejde len o to prispôsobiť sa, ale vedieť sa prispôsobiť rýchlo.

V čom?

- Niektorí ľudia si totiž môžu povedať, že to vôbec nie je pravda, že v strese nie sú, športujú, upratujú, oprášili staré koníčky, majú nové možnosti uplatnenia, trávia viac času s rodinou. Niektorí ľudia to tak naozaj majú a karanténa, testovanie a Covid-19 na nich nebudú mať až taký negatívny vplyv. Ale to, že pre niekoho táto situácia nepredstavuje stres, neznamená, že nie je stresujúca. Každý z nás prežíva stres veľmi individuálne. Niekto je nervóznejší, výbušnejší, nemôže spávať, nevie sa sústrediť. Niekto je bez energie, nemá na nič náladu, je apatický. Niekto, naopak, potrebuje aktivitu, zvýši pracovné tempo, realizuje sa.

Ako by sa mali ľudia v tomto období udržiavať v psychickej pohode?

- Možností je mnoho a každý si musí nájsť svoj spôsob. Je vhodné odpovedať si na otázku „čo môžem urobiť, aby som sa cítil dobre?“ Ak má naša odpoveď viac dlhodobých pozitív ako negatív, môžeme prejsť k realizácii. Zámerne hovorím o dlhodobých pozitívach, pretože často sa ani nepustíme do aktivít, ktoré sa nám na prvý pohľad zdajú nepríťažlivé a ich plnenie nás môže sprvu stáť viac energie, napríklad telesné cvičenie, reorganizácia domácnosti či učenie sa nových zručností. Z dlhodobého hľadiska nám však môžu zabezpečiť pohodu nielen počas karantény, ale aj potom, teda zdravší životný štýl, príklad pre deti, poriadok, osvojenie si nového jazyka, vytvorenie nového koníčka.

Čo je najdôležitejšie?

- Z množstva ponúkaných rád, zásad či odporúčaní, ktoré sa k nám dostávajú, považujem za najdôležitejšie režim dňa - pracovný výkon, starostlivosť o domácnosť, fyzickú aktivitu, príjemné aktivity a povinnosti. Dôležité je aj udržiavanie si vzťahov a umiernenosť v názoroch, vo vyhľadávaní informácií, v pracovnom nasadení, jedle a spánku. Ak zájdeme s akoukoľvek činnosťou do extrému, našu psychickú pohodou to nepodporí.

Prečo je pravidelný režim dňa taký dôležitý?

- Ak máme nejaký plán, ktorý je realizovateľný, teda sme si nenaplánovali veľa vecí, ale tak akurát, na konci dňa máme pocit zadosťučinenia. Ak si však na deň nenaplánujeme a v hlave máme 35 vecí, ktoré by sme mohli urobiť, nikdy nebude koniec.

Mnoho ľudí teraz pracuje z domu, na maily odpovedajú ráno aj večer, v podstate sú stále k dispozícii. Ako vybalansovať pracovné nasadenie počas pandémie?

- Keď ste v práci, buďte v práci. Väčšinou si preťaženie z práce vytvárame aj sami. Niekedy môže pomôcť napríklad vypnutie upozornení na mobile či na počítači. Odporúčam naozaj telefón či maily sledovať len počas pracovnej doby.

Aký psychologický efekt môže u ľudí vyvolávať podoba plošného testovania obyvateľstva?

- Tu sa dostávame už na úroveň sociálnych javov. Z pohľadu jednotlivca môže ísť na jednej strane o obavy, strach, potrebu dodržiavať pravidlá a plniť všetky nariadenia. Na druhej strane však do rozhodovacieho procesu vstupujú politické, náboženské názory či nedôvera voči autoritám. Myslím, že viac budeme vedieť po ukončení plošného testovania. Z posledných prieskumov napríklad vyplýva, že viac ako polovica učiteľov verí, že koronavírus nevznikol prirodzene, ale bol vytvorený v laboratóriu.

Vie psychológia odpovedať na to, prečo sa ľudia uchyľujú v dobe pandémie k alternatívnym vysvetleniam?

- Toto by možno mohla byť téma celého jedného článku, pretože do toho, v čo veríme a v čo nie, vstupuje veľké množstvo premenných. Najvýznamnejšími vzájomne sa ovplyvňujúcimi faktormi sú osobnosť a prostredie. To, s kým sa stretávame, aký typ informácií vyhľadávame či ktoré médiá sledujeme, ovplyvňuje naša povaha, úroveň kritického myslenia, uhol pohľadu či intelekt. Máme prirodzenú tendenciu k selektívnej expozícii.

Čo to znamená?

- Znamená to, že v prvom rade vyhľadávame informácie, ktoré potvrdzujú naše predpoklady, názory a postoje. Zároveň máme potrebu zdieľať tieto informácie s niekým, kto má podobné predpoklady, názory a postoje. V spojení s fungovaním algoritmov v mediálnom svete sa nám pri vyhľadávaní informácií na webových platformách ponúkajú znova len informácie, ktoré „by sa nám mohli páčiť“.

Prirodzenú tendenciu veriť informáciám potvrdzujúcim náš pohľad na svet nazývame konfirmačné skreslenie a v spojení s ďalšími chybami v myslení, akými sú nepodložené závery, argumentácia emóciami či stereotypy, prispievajú k informačnej bubline. Často zabúdame na rozdiel medzi faktami a domnienkami, pochybnosťami a ostrou kritikou.

Nedávny prieskum ukázal aj to, že proti koronavírusu sa chce dať zaočkovať menej než tretina seniorov aj vtedy, ak by to bolo zadarmo. Môžeme v psychológii hľadať odpoveď aj na to, ako najzraniteľnejšia skupina, teda seniori, nad pandémiou premýšľajú?

- Seniori sú skupina ľudí, ktorých spája predovšetkým ich vek. Inak ide o individuálne osobnosti, ktoré majú vlastné názory, problémy a postoje. Prieskum ukázal, že menej ako štvrtina obyvateľov Slovenska by sa zaočkovať dala a takmer polovica nie.

Zároveň najmladší a najstarší respondenti sú oveľa viac ochotní dať sa zaočkovať. Práve ľudia vo veku nad 60 rokov tvorili takmer 27 percent z tých, ktorí by sa zaočkovať išli. Ochota očkovať sa proti Covid-19 súvisí aj s politickými preferenciami, vierou vo verejné inštitúcie a vôbec dôverou voči očkovaniu všeobecne.

Nemáme odpovede na to, ako premýšľajú seniori. Nemôžeme ich hádzať všetkých do jedného vreca. Niektorí sa obávajú viac ako iní a úzkostlivo dodržiavajú opatrenia, iní zase hrozbu bagatelizujú a odporúčania vlády ignorujú. Takéto správanie nachádzame aj u mladších skupín obyvateľstva.

Viacerí ľudia v mojom okolí hovoria, že už majú správ o koronavíruse dosť, na každom kroku sa rieši len pandémia a radšej si už večerné správy ani nezapínajú. Môže sa takáto presýtenosť správ o koronavíruse prejaviť nejakým spôsobom aj na psychike človeka?

- Samozrejme. Negatívne emócie sa zvyšujú priamo úmerne s časom stráveným pri neustálych číslach a počtoch úmrtí, potenciálnom počte nakazených či alternatívnych vysvetleniach. Ak vezmeme do úvahy efekt informačnej bubliny a prirodzené tendencie myslenia, teda selekciu, skreslenie či unáhlené rozhodovanie, tak sa ľuďom plným obáv a strachu neustálym sledovaním vývoja situácie bude potvrdzovať ich predpoklad – úzkosť bude vyššia, stres bude vyšší. Ľuďom, ktorí vážnosť koronavírusu odmietajú, prípadne popierajú jeho prirodzený vznik a rozptyľovanie, sa bude zvyšovať zase hnev.

V niektorých prípadoch to vyzerá tak, akoby nič okrem Covid-19 neexistovalo. Ľudia sa hnevajú na presýtenosť médií touto problematikou, no aj tak neustále sledujú, vyhľadávajú, komentujú, zdieľajú a očakávajú reakcie ostatných na ich príspevky. Informovanosť je nevyhnutná, určitý stupeň nedôvery prirodzený, vlastný názor očakávaný, no je dôležité mať určité limity, v ktorých sa budeme pohybovať. Existuje množstvo ďalších problémov, zaujímavostí a dôležitých vecí, ktoré by sme paralelne s koronakrízou mohli sledovať a riešiť. Keď si to spravodlivo rozdelíme, určite budeme viac v pohode.

Všetko o koronavíruse a ochorení Covid-19

Najčítanejšie na Košice Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Bývanie v meste predlžuje život
  2. Zodpovedné podnikanie je témou aj pre slovenské spoločnosti
  3. Pomôžte ľuďom v núdzi v najväčšej potravinovej zbierke v Tescu
  4. Porsche Unseen: Tajné projekty dizajnérskej kuchyne, časť druhá
  5. Aká je chémia vôní
  6. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári
  7. Helske očarila nemeckých dôchodcov
  8. Koronakríza: Ako vyzerá jeden deň operátorky infolinky?
  9. Tento rok by mal 70: Legenda Karola Duchoňa ožije u vás doma
  10. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie
  1. Darček? Špičková autonavigácie Mio Spirit 8670 Full EÚ Lifetime!
  2. Pomôžte ľuďom v núdzi v najväčšej potravinovej zbierke v Tescu
  3. Aké sú dopady pandémie na financie ľudí?
  4. Účastníci charitatívneho behu No Finish Line nabehali 26 007 km
  5. Porsche Unseen: Tajné projekty dizajnérskej kuchyne, časť druhá
  6. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári
  7. Počúvaním hluku chránime váš sluch
  8. Aká je chémia vôní
  9. Helske očarila nemeckých dôchodcov
  10. Tipy na cenovo výhodné vianočné darčeky, ktoré aj potešia
  1. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 31 766
  2. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 16 167
  3. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 15 695
  4. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári 11 414
  5. Predplatená telefónna karta s kreditom 10 € v denníku SME 9 391
  6. Mercedes-Benz opäť nadizajnoval budúcnosť 9 027
  7. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 8 669
  8. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 574
  9. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 8 357
  10. Aká je chémia vôní 8 273
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Koronavírus na Slovensku: Všetko dôležité na jednom mieste

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Článok je zaradený aj do ďalších tém
Koronavírus SARS-CoV-2, Psychológia človeka, Stres, Duševné zdravie

Neprehliadnite tiež

Športový víkend na východe - servis výsledkov a faktov

Ako sa skončili zápasy a podujatia v rôznych športoch. Priebehy online.

Košický U. S. Steel sa v treťom štvrťroku dostal do zisku

Medziročne si za kvartál oceliarne výrazne polepšili.

U. S. Steel Košice.
Aj tento vstup na Braniskovej ulici čaká oprava.
Libor Hudáček v drese HC Neftechimik Nižnekamsk.
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Prieskum: Z konfliktu SaS a OĽaNO ťaží Sulík, rastie aj Pellegriniho Hlas

Kollárova Sme rodina padala už pred kauzou nemocnica.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Ak sa Fico náhodou vráti, tak nie vďaka sebe

Špekulatívne štiepenie Smeru je obyčajná konšpirácia.

Peter Tkačenko

Koronavírus: V Česku sa situácia zlepšila, oznámili ďalšie uvoľňovanie opatrení (minúta po minúte)

PCR testy na Slovensku odhalili celkovo viac ako 105-tisíc nakazených. Pandémia Covid-19 si doteraz vyžiadala 816 obetí.

Ilustračná fotografia.
KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Český semafor začal úradovať. Dívajme sa

Predvídateľnosti pomôže zvýšenie dôležitosti regionálnych a zníženie dôležitosti celoštátnych ukazovateľov.

Peter Schutz

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop