Korzár logo Korzár Košice

Psychologička: Pre človeka s inými problémami môže byť pandémia poslednou kvapkou

Prichádzajú vyčerpaní zdravotníci i školáci.

Klinická psychologička Jana Maliňaková odporúča na psychickú pohodu v čase pandémie pravidelný denný režim.Klinická psychologička Jana Maliňaková odporúča na psychickú pohodu v čase pandémie pravidelný denný režim. (Zdroj: Archív)

Klinická psychologička Psychosociálneho centra v Košiciach JANA MALIŇÁKOVÁ hovorí o tom, ako sa deťom v tomto období predlžuje čas strávený na sociálnych sieťach, čo ovplyvňuje to, s kým sa stretávame. Odpovedá tiež na otázky, aký typ informácií vyhľadávame, ktoré médiá sledujeme, prečo je v tomto období dôležitý najmä pravidelný režim dňa a ako sa môžu správy o koronavíruse, ktoré nás obklopujú z každej strany, prejaviť na psychike človeka.

Čo trápi ľudí počas pandémie najviac?

- Najčastejšie sa v ambulancii stretávam s pracovnými a vzťahovými problémami. A to nielen počas pandémie. Vzťahy partnerské, rodinné, priateľské či pracovné sú ústrednou témou sedení. V pracovnej oblasti sa stretávam s problémami vyplývajúcimi zo straty práce alebo naopak, zo zvýšenia pracovných povinností. Mnohí po prvej vlne prišli o svoje pozície, prestalo sa im dariť v podnikaní, alebo sú v akomsi „pracovnom vákuu“, v ktorom čakajú, kedy sa to celé skončí, nastúpia na pôvodné miesto, či kedy sa opäť začne dariť podnikaniu. Z toho vyplývajú finančné ťažkosti a často pridružené psychické problémy – nespavosť, zvýšená úzkosť, podráždenosť, pocity bezmocnosti, frustrácie, apatia.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Akí ľudia za vami chodia?

- Mám aj pacientov, ktorí musia počas pandémie oveľa viac pracovať – zamestnanci v oblasti zdravotníctva, sociálnych vecí, technických služieb, predaja potravín či rozvozu. Často pracujú nad rámec svojich možností, čo, samozrejme, negatívne vplýva na ich psychický stav. Sú vyčerpaní, často cítia nespravodlivosť a nedostatočné odmeňovanie zo strany zamestnávateľov.

Prichádzajú aj deti a adolescenti najmä s ťažkosťami pri online vyučovaní – cítia nápor učiva či zložitosť prípravy. Navyše, doma často nemajú súkromie, je pre nich náročnejšie sústrediť sa. Niektorým chýbajú sociálne kontakty, predlžuje sa čas, ktorý trávia na sociálnych sieťach, pretože je to v tomto období jediná možnosť komunikácie. Rovnako ich trápia otázky budúcnosti – skúšky, nástup na strednú školu, vysoké školy. Obávajú sa straty vzťahov, straty zamestnania rodičov.

SkryťVypnúť reklamu

Keď som sa rozprávala s mamou, ktorá učí svoje deti doma, hovorila aj o tom, aký vplyv má na deti polhodina sledovania televízie, ako veľmi ich to emocionálne rozruší a následne s nimi už nevie pracovať. Aký vplyv teda môže mať na deti veľa času stráveného za počítačom, kedy vyučovanie prebieha online?

- Keď dieťa sleduje nejaké médium, či už je to tablet, na ktorom sa robia interaktívne úlohy, alebo priamo na počítači, mozog funguje úplne inak. Nielen dieťaťu, ale aj dospelým sa vtedy rozširuje ohnisko pozornosti. Musíme vnímať viacero vecí naraz – zvuk, pohyb, farby. Dlhodobým vystavovaním sa takémuto množstvu podnetov sa zameranosť pozornosti zhoršuje a my potom nie sme schopní sústrediť sa na jednu vec, napríklad na čítanie knihy. Voláme to aj rozptýlená pozornosť.

SkryťVypnúť reklamu

Čo by ste odporučili rodičom, ktorých deti musia počas pandémie tráviť veľa času za počítačom?

- Je dobré, aby deti videli príklad od rodičov. Otázkou totiž je, či deti vedia robiť niečo iné, či sme v nich prebudili vášne napríklad v čítaní kníh, naučili ich pomáhať nám, niečo kreatívne vytvárať, alebo či spolu ako rodina doma cvičíme. Je to aj o tom, ako sa rodina realizovala pred pandémiou. Ak predtým deti nemali žiadne koníčky, iba urputne čakali, kedy budú môcť zapnúť počítač alebo televíziu, je veľmi ťažké meniť rodinný stereotyp práve teraz. Ak sme dieťaťu pred pandémiou dovolili dve hodiny hrať hru za počítačom, je ťažké mu vysvetliť, že to teraz nemôže, lebo sa teraz pol dňa za počítačom učí. Lenže čo má dieťa robiť, keď je na to zvyknuté?

Vy osobne pracujete z domu?

- Áno, pracujem aj z domu.

Ako sa nastavíte na to, že pracujete z domu?

- Robím presne to isté, ako keď prídem do práce. Oblečiem sa, učešem sa inak, ako po domácky a sadnem si za počítač až vtedy, keď mám. Venujem sa len práci, nie iným veciam. Počas obeda sa najem a oddýchnem si. V prvej vlne som spočiatku využívala obednú pauzu na pranie, umývanie riadu a podobne. Potom som však zistila, že prestávka sa minula účinku. Nakoniec som pracovala dlhšie, aby som všetko stihla.

Ako sa s ľuďmi prípadne rozprávate o pandémii?

- O pandémii sa nerozprávame. Pacienti prichádzajú s problémami, ktoré ich ťažia, ktorých je pandémia možnou príčinou. Jej vznik však ovplyvniť nevieme, často to ale bol spúšťač problémov. Mohlo to byť však aj čokoľvek iné – smrť blízkeho, krach firmy, výpoveď v práci z iných dôvodov, vážne zdravotné ochorenie. Niekedy nie je dôležité, že psychické problémy vznikli. Ak príčinu nedokážeme odstrániť, tak niekedy ani nie je dôležité, prečo vznikli.

Ako to myslíte?

- Podstatné je, aby sme psychickú záťaž v prvom rade identifikovali a zmiernili. Potom spoločne prichádzame na to, čo tieto problémy udržiava a snažíme sa spolu eliminovať toto správanie. Nakoniec pomáhame pacientom vytvárať si nové zvládacie stratégie, ktoré by v budúcnosti zabránili vzniku podobných ťažkostí pri akejkoľvek inej kríze.

Ako prebieha vytváranie zvládacích stratégií?

- Pracujem formou kognitívno-behaviorálnej terapie. Je to terapia zameraná na zmenu správania a myslenia človeka. Ak bol napríklad dvadsaťročný študent doteraz celý čas doma, nemal žiadne zvláštne ťažkosti, má priateľku, s ktorou si rozumie, jeho rodičia sú usporiadaní, nemali nikdy finančné problémy, v škole sa mu darilo a odrazu prišla pandémia a musí fungovať dištančne, môže to spôsobiť problém. Tým, že nemá vybudovanú stratégiu, ako tento problém zvládať, upadne do stresu, zle spí, je nervózny a má zbytočné obavy. V terapii sa učíme obavy a stres spracovať tak, aby si vytvoril nové adaptačné mechanizmy. Racionálne si zdôvodníme, čo je fakt, domnienka a čo je názor.

Lepšie teda zvládajú súčasnú situáciu ľudia, ktorí žijú trochu pod stresom?

- Je to veľmi individuálne. Pre človeka, ktorý mohol mať už predtým nejaké problémy, môže byť práve pandémia poslednou kvapkou.

Chodia za vami ľudia viac ako počas prvej vlny pandémie?

- Určite máme viac telefonátov a objednávok. U mnohých mojich pacientov sa problémy prehĺbili, avšak zvládajú to veľmi dobre. Zatiaľ nevieme s istotou povedať, čo je dôvodom, v tejto oblasti ešte nemáme výskumy. Jednou z hypotéz je práve to, že už pred pandémiou úzkostní či depresívni pacienti dokázali zvládať určitú hladinu negatívnych pocitov. Naučili sa niektoré stratégie, ktoré teraz využívajú.

Aký dopad môže mať na psychiku ľudí súčasná situácia?

- Sama som zvedavá, ako to celé dopadne. S istotou to budeme vedieť až vtedy, keď budeme mať objektívne dáta, teda keď sa táto situácia skončí. Možností je dosť. Vo všeobecnosti je aktuálna situácia stresujúca pre každého z nás. Rozdiel je v tom, ako sa ňu dokážeme adaptovať. Adaptácia je schopnosť prispôsobiť sa novým požiadavkám. Niekto to dokáže lepšie, iný horšie. Teraz, po pravidelnom zavádzaní nových a nových opatrení, už nejde len o to prispôsobiť sa, ale vedieť sa prispôsobiť rýchlo.

V čom?

- Niektorí ľudia si totiž môžu povedať, že to vôbec nie je pravda, že v strese nie sú, športujú, upratujú, oprášili staré koníčky, majú nové možnosti uplatnenia, trávia viac času s rodinou. Niektorí ľudia to tak naozaj majú a karanténa, testovanie a Covid-19 na nich nebudú mať až taký negatívny vplyv. Ale to, že pre niekoho táto situácia nepredstavuje stres, neznamená, že nie je stresujúca. Každý z nás prežíva stres veľmi individuálne. Niekto je nervóznejší, výbušnejší, nemôže spávať, nevie sa sústrediť. Niekto je bez energie, nemá na nič náladu, je apatický. Niekto, naopak, potrebuje aktivitu, zvýši pracovné tempo, realizuje sa.

Ako by sa mali ľudia v tomto období udržiavať v psychickej pohode?

- Možností je mnoho a každý si musí nájsť svoj spôsob. Je vhodné odpovedať si na otázku „čo môžem urobiť, aby som sa cítil dobre?“ Ak má naša odpoveď viac dlhodobých pozitív ako negatív, môžeme prejsť k realizácii. Zámerne hovorím o dlhodobých pozitívach, pretože často sa ani nepustíme do aktivít, ktoré sa nám na prvý pohľad zdajú nepríťažlivé a ich plnenie nás môže sprvu stáť viac energie, napríklad telesné cvičenie, reorganizácia domácnosti či učenie sa nových zručností. Z dlhodobého hľadiska nám však môžu zabezpečiť pohodu nielen počas karantény, ale aj potom, teda zdravší životný štýl, príklad pre deti, poriadok, osvojenie si nového jazyka, vytvorenie nového koníčka.

Čo je najdôležitejšie?

- Z množstva ponúkaných rád, zásad či odporúčaní, ktoré sa k nám dostávajú, považujem za najdôležitejšie režim dňa - pracovný výkon, starostlivosť o domácnosť, fyzickú aktivitu, príjemné aktivity a povinnosti. Dôležité je aj udržiavanie si vzťahov a umiernenosť v názoroch, vo vyhľadávaní informácií, v pracovnom nasadení, jedle a spánku. Ak zájdeme s akoukoľvek činnosťou do extrému, našu psychickú pohodou to nepodporí.

Prečo je pravidelný režim dňa taký dôležitý?

- Ak máme nejaký plán, ktorý je realizovateľný, teda sme si nenaplánovali veľa vecí, ale tak akurát, na konci dňa máme pocit zadosťučinenia. Ak si však na deň nenaplánujeme a v hlave máme 35 vecí, ktoré by sme mohli urobiť, nikdy nebude koniec.

Mnoho ľudí teraz pracuje z domu, na maily odpovedajú ráno aj večer, v podstate sú stále k dispozícii. Ako vybalansovať pracovné nasadenie počas pandémie?

- Keď ste v práci, buďte v práci. Väčšinou si preťaženie z práce vytvárame aj sami. Niekedy môže pomôcť napríklad vypnutie upozornení na mobile či na počítači. Odporúčam naozaj telefón či maily sledovať len počas pracovnej doby.

Aký psychologický efekt môže u ľudí vyvolávať podoba plošného testovania obyvateľstva?

- Tu sa dostávame už na úroveň sociálnych javov. Z pohľadu jednotlivca môže ísť na jednej strane o obavy, strach, potrebu dodržiavať pravidlá a plniť všetky nariadenia. Na druhej strane však do rozhodovacieho procesu vstupujú politické, náboženské názory či nedôvera voči autoritám. Myslím, že viac budeme vedieť po ukončení plošného testovania. Z posledných prieskumov napríklad vyplýva, že viac ako polovica učiteľov verí, že koronavírus nevznikol prirodzene, ale bol vytvorený v laboratóriu.

Vie psychológia odpovedať na to, prečo sa ľudia uchyľujú v dobe pandémie k alternatívnym vysvetleniam?

- Toto by možno mohla byť téma celého jedného článku, pretože do toho, v čo veríme a v čo nie, vstupuje veľké množstvo premenných. Najvýznamnejšími vzájomne sa ovplyvňujúcimi faktormi sú osobnosť a prostredie. To, s kým sa stretávame, aký typ informácií vyhľadávame či ktoré médiá sledujeme, ovplyvňuje naša povaha, úroveň kritického myslenia, uhol pohľadu či intelekt. Máme prirodzenú tendenciu k selektívnej expozícii.

Čo to znamená?

- Znamená to, že v prvom rade vyhľadávame informácie, ktoré potvrdzujú naše predpoklady, názory a postoje. Zároveň máme potrebu zdieľať tieto informácie s niekým, kto má podobné predpoklady, názory a postoje. V spojení s fungovaním algoritmov v mediálnom svete sa nám pri vyhľadávaní informácií na webových platformách ponúkajú znova len informácie, ktoré „by sa nám mohli páčiť“.

Prirodzenú tendenciu veriť informáciám potvrdzujúcim náš pohľad na svet nazývame konfirmačné skreslenie a v spojení s ďalšími chybami v myslení, akými sú nepodložené závery, argumentácia emóciami či stereotypy, prispievajú k informačnej bubline. Často zabúdame na rozdiel medzi faktami a domnienkami, pochybnosťami a ostrou kritikou.

Nedávny prieskum ukázal aj to, že proti koronavírusu sa chce dať zaočkovať menej než tretina seniorov aj vtedy, ak by to bolo zadarmo. Môžeme v psychológii hľadať odpoveď aj na to, ako najzraniteľnejšia skupina, teda seniori, nad pandémiou premýšľajú?

- Seniori sú skupina ľudí, ktorých spája predovšetkým ich vek. Inak ide o individuálne osobnosti, ktoré majú vlastné názory, problémy a postoje. Prieskum ukázal, že menej ako štvrtina obyvateľov Slovenska by sa zaočkovať dala a takmer polovica nie.

Zároveň najmladší a najstarší respondenti sú oveľa viac ochotní dať sa zaočkovať. Práve ľudia vo veku nad 60 rokov tvorili takmer 27 percent z tých, ktorí by sa zaočkovať išli. Ochota očkovať sa proti Covid-19 súvisí aj s politickými preferenciami, vierou vo verejné inštitúcie a vôbec dôverou voči očkovaniu všeobecne.

Nemáme odpovede na to, ako premýšľajú seniori. Nemôžeme ich hádzať všetkých do jedného vreca. Niektorí sa obávajú viac ako iní a úzkostlivo dodržiavajú opatrenia, iní zase hrozbu bagatelizujú a odporúčania vlády ignorujú. Takéto správanie nachádzame aj u mladších skupín obyvateľstva.

Viacerí ľudia v mojom okolí hovoria, že už majú správ o koronavíruse dosť, na každom kroku sa rieši len pandémia a radšej si už večerné správy ani nezapínajú. Môže sa takáto presýtenosť správ o koronavíruse prejaviť nejakým spôsobom aj na psychike človeka?

- Samozrejme. Negatívne emócie sa zvyšujú priamo úmerne s časom stráveným pri neustálych číslach a počtoch úmrtí, potenciálnom počte nakazených či alternatívnych vysvetleniach. Ak vezmeme do úvahy efekt informačnej bubliny a prirodzené tendencie myslenia, teda selekciu, skreslenie či unáhlené rozhodovanie, tak sa ľuďom plným obáv a strachu neustálym sledovaním vývoja situácie bude potvrdzovať ich predpoklad – úzkosť bude vyššia, stres bude vyšší. Ľuďom, ktorí vážnosť koronavírusu odmietajú, prípadne popierajú jeho prirodzený vznik a rozptyľovanie, sa bude zvyšovať zase hnev.

V niektorých prípadoch to vyzerá tak, akoby nič okrem Covid-19 neexistovalo. Ľudia sa hnevajú na presýtenosť médií touto problematikou, no aj tak neustále sledujú, vyhľadávajú, komentujú, zdieľajú a očakávajú reakcie ostatných na ich príspevky. Informovanosť je nevyhnutná, určitý stupeň nedôvery prirodzený, vlastný názor očakávaný, no je dôležité mať určité limity, v ktorých sa budeme pohybovať. Existuje množstvo ďalších problémov, zaujímavostí a dôležitých vecí, ktoré by sme paralelne s koronakrízou mohli sledovať a riešiť. Keď si to spravodlivo rozdelíme, určite budeme viac v pohode.

Všetko o koronavíruse a ochorení Covid-19

Najčítanejšie na Košice Korzár

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Ale že brutálny hráčsky notebook
  3. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
  4. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
  5. Priesady ako zo škatuľky
  6. Chceš vlastniť nový Galaxy S24, vyskúšaj ho vďaka Try Galaxy?
  7. Každý piaty zomrie
  8. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých
  1. Na zdraví záleží
  2. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
  3. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
  4. Jar bez únavy: Aktívny životný štýl ako liek
  5. Rozbieha sa online súboj o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  6. Súťaž Fénix – Kultúrna pamiatka roka štartuje online hlasovanie
  7. Štartuje online hlasovanie o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  8. Slováci hlasujú online za najkrajšiu obnovenú pamiatku
  1. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých 12 099
  2. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? 10 411
  3. Budúcnosť VÚSCH je v špičkovej medicíne a spokojnosti pacientov 8 773
  4. Každý piaty zomrie 8 602
  5. Devínska Kobyla teraz 6x dobrodružnejšia: Tipy, čo neprehliadnuť 3 777
  6. Trúfame si pristáť s lietadlom, ale na toto nám odvaha chýba 3 721
  7. Značka Cupra má na Slovensku už šesť nových Cupra garáží 3 507
  8. Ako sporiť na dôchodok? Radí odborník 3 078
  1. Slavomír Dzuričko: Vyskúšal som si Apple Vision Pro! Šialený headset za 4 tisíc dolárov
  2. Jozef Stasík: Ivana Korčoka podporujú len promedvedie strany. Môže nato doplatiť
  3. Ivan Mlynár: Ak Ficova čačka Peter Pelllegríni z billboardu sľubuje pokoj, tak sa naježia chlpy slepému analfabetovi.
  4. Lucia Nicholsonová: List prezidentskému kandidátovi Pellegrinimu
  5. Ivan Čáni: Nespĺňam kritériá na riaditeľa RTVS ...
  6. Julius Kravjar: Kandidáti
  7. Blanka Ulaherová: Iorana! (Prechádzky nielen po Patagónii – 4/4)
  8. Jozef Varga: Slúžil som v armádach štyroch štátov / 69. /
  1. Elena Antalová: Vídala som iného Danka s ochrankou 25 154
  2. Peter Kysela: BUM. A je to tu. 22 455
  3. Ivan Čáni: Tomáško od Tarabov, aj ja som bol „bezdomovcom zasypaným exekúciami“ ako riaditeľ RTVS. 20 674
  4. INEKO: Ambulantní lekári zarábali v roku 2022 v priemere 4 836 eur – najviac pediatri, gynekológovia a všeobecní pre dospelých, najmenej kožní a internisti 16 632
  5. Marek Mačuha: Problém zvaný Tipos 13 758
  6. Ján Šeďo: V roku 1982 som sa stretol s mechom udretým, on stále žije ? 11 122
  7. Martin Sukupčák: Ako SPP distribúcia okráda občanov 10 904
  8. Ján Šeďo: Súhlasím s Tarabom, problémy začínajú, jeden už nakupuje v L. Mikuláši. 7 791
  1. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  2. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 75. - V roku 1913 objavil Boris Vilkitský posledné súostrovie na Zemi - Severnú Zem
  4. Post Bellum SK: Pri vysídľovaní na nich v Budapešti kričali: vlastizradcovia!
  5. Yevhen Hessen: Založenie kryptomenovej spoločnosti: kľúčové kroky a úvahy
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 74. - Podmorská expedícia Huberta Wilkinsa na severný pól - 1931
  7. Yevhen Hessen: Zákulisie vydávania: požiadavky a postup
  8. Monika Nagyova: Muži s kyticami, kde že ste?
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Slavomír Dzuričko: Vyskúšal som si Apple Vision Pro! Šialený headset za 4 tisíc dolárov
  2. Jozef Stasík: Ivana Korčoka podporujú len promedvedie strany. Môže nato doplatiť
  3. Ivan Mlynár: Ak Ficova čačka Peter Pelllegríni z billboardu sľubuje pokoj, tak sa naježia chlpy slepému analfabetovi.
  4. Lucia Nicholsonová: List prezidentskému kandidátovi Pellegrinimu
  5. Ivan Čáni: Nespĺňam kritériá na riaditeľa RTVS ...
  6. Julius Kravjar: Kandidáti
  7. Blanka Ulaherová: Iorana! (Prechádzky nielen po Patagónii – 4/4)
  8. Jozef Varga: Slúžil som v armádach štyroch štátov / 69. /
  1. Elena Antalová: Vídala som iného Danka s ochrankou 25 154
  2. Peter Kysela: BUM. A je to tu. 22 455
  3. Ivan Čáni: Tomáško od Tarabov, aj ja som bol „bezdomovcom zasypaným exekúciami“ ako riaditeľ RTVS. 20 674
  4. INEKO: Ambulantní lekári zarábali v roku 2022 v priemere 4 836 eur – najviac pediatri, gynekológovia a všeobecní pre dospelých, najmenej kožní a internisti 16 632
  5. Marek Mačuha: Problém zvaný Tipos 13 758
  6. Ján Šeďo: V roku 1982 som sa stretol s mechom udretým, on stále žije ? 11 122
  7. Martin Sukupčák: Ako SPP distribúcia okráda občanov 10 904
  8. Ján Šeďo: Súhlasím s Tarabom, problémy začínajú, jeden už nakupuje v L. Mikuláši. 7 791
  1. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  2. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 75. - V roku 1913 objavil Boris Vilkitský posledné súostrovie na Zemi - Severnú Zem
  4. Post Bellum SK: Pri vysídľovaní na nich v Budapešti kričali: vlastizradcovia!
  5. Yevhen Hessen: Založenie kryptomenovej spoločnosti: kľúčové kroky a úvahy
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 74. - Podmorská expedícia Huberta Wilkinsa na severný pól - 1931
  7. Yevhen Hessen: Zákulisie vydávania: požiadavky a postup
  8. Monika Nagyova: Muži s kyticami, kde že ste?

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Minúta Video
SkryťZatvoriť reklamu