MARIÁN POBJECKÝ sa síce narodil v Košiciach, ale túlavé topánky ho doviedli do rôznych častí sveta. Prepadol vášni zvanej potápanie, kvôli ktorej sa presťahoval do turistických rajov, akými sú ostrovy v Thajsku. Turistov tam učil potápaniu alebo ich sprevádzal pod morskou hladinou. V Thajsku sa počas piatich rokov naučil vyžiť z mála, zažil tam i monzún a ochutnal chrobáky či škorpióna, ale po takmer šiestich rokoch musel odísť potom, ako zomrel miestny kráľ. Exotický vietor ho zavial na takmer dva roky na Filipíny, kde sa potápal v najznámejších potápačských oblastiach na svete. Má za sebou vyše 3500 ponorov a dosiahol hĺbku 48 metrov.
Ako ste sa dostali z Košíc do Thajska?
- Pred približne ôsmimi rokmi som ešte žil v Anglicku a počas tohto obdobia som vycestoval na dovolenku do Thajska. Ešte predtým som počas dovoleniek v iných krajinách začal s potápaním. Po prvý raz som sa potápal na Sardínii a tam ma to nejako chytilo, neskôr som išiel do Egypta, kde som si urobil prvý potápačský kurz takzvaný open water. Asi štyri mesiace nato som išiel do Thajska a urobil som si nasledujúci level potápačského kurzu. Vtedy sa mi Thajsko zapáčilo, miestni ľudia, jedlo a potápanie v tamojších vodách. Preto som sa tam začal vracať. Po absolvovaní ďalšieho potápačského kurzu, takzvanom dive master, som si povedal, že by som v Thajsku mohol žiť. Rozhodol som sa, že budem tri mesiace pracovať v Anglicku a tri mesiace v Thajsku na striedačku. O niečo neskôr som v Anglicku navštívil výstavu potápania. Zhodou náhod som tam stretol pána, ktorý prevádzkoval potápačskú školu a robil kurzy. Vtedy som sa sám seba spýtal, prečo by som mal žiť pol roka v Anglicku a zarábať na pobyt v Thajsku, ak môžem v Thajsku žiť ako inštruktor.
Aké boli vaše začiatky?
- Išiel som tam bez toho, aby som mal dohodnuté pracovné miesto. Prvú prácu som dostal v potápačskej škole, v ktorej som absolvoval dive master level. Prácu si tam hľadáte ako freelancer, niečo ako živnostník, čiže som chodil po rôznych potápačských školách, ponúkal som svoje životopisy a dúfal, že mi niekto zavolá.
Kde presne ste žili?
- Bol to ostrov Koh-Tao. Je to dosť malý ostrov, má asi 25 kilometrov štvorcových, ale bolo tam asi 90 potápačských škôl, čo je dosť veľa.
Bol si na tom ostrove jediný Slovák, alebo si ešte niekoho od nás stretol?
- Boli sme tam piati Slováci a Česi, jeden bol dokonca z Košíc.
Aký je pracovný deň potápača?
- Zákazníci prichádzajú o ôsmej, my sa snažíme prísť ešte pred nimi. Pripravujeme im tašky s výstrojom, prvá loď odchádza zhruba o ôsmej. Keď učíme Nemcov, tak im povieme, aby prišli na ôsmu, Španielom povieme, nech prídu na siedmu a Francúzom na 7.30, keďže máme skúsenosti, ktorí zákazníci sú najviac nedochvíľni.
Akých ste tam mali zákazníkov?
- Klientela závisela od potápačskej školy. Ak boli majitelia Angličania, tak aj zákazníci boli zvyčajne Angličania, keď som pracoval potápačskú školu vlastnenú Francúzom, tak sme mali viac francúzskych zákazníkov.
Koľko si možno zarobiť potápaním v Thajsku?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
