Psychologička ALICA KOPERNICKÁ (34) pracuje v liečebno-výchovnom sanatóriu v Košiciach desať rokov. Odborníčka v rozhovore popisuje, že spúšťačom psychických porúch či porúch správania a prežívania u detí môže byť viacero vplyvov naraz, medzi inými aj šikana na základnej škole. Ak chce šikanu rodič včas rozpoznať, je dôležité, aby dieťa malo už od útleho detstva pocit, že sa môže rodičom zdôveriť.
Pre aké deti je sanatórium určené?
- Zameriavame sa na pomoc deťom s poruchami učenia, poruchou aktivity a pozornosti, teda syndrómom ADHD, deťom s narušenou komunikačnou schopnosťou či s poruchami správania a emócií. V sanatóriu sú deti od prípravného ročníka až po deviaty ročník, niektoré z nich bývajú aj na internáte. Súčasťou je aj diagnostické centrum.
Ako fungujete počas pandémie?
- Snažíme sa minimalizovať dopad prebiehajúcej epidémie na výchovno-vzdelávací proces. V zariadení sú deti, ktoré potrebujú špeciálny prístup a priamy kontakt s učiteľmi. Mali sme síce krátky výpadok kvôli nariadenej karanténe, keď mali niekoľkí zamestnanci potvrdený koronavírus, ale už fungujeme v normálnom režime.
Ako deti vnímajú pandémiu, rozprávate sa o nej s nimi?
- Ide nám hlavne o to, aby zo súčasnej situácie neboli príliš v strese a aby neboli ešte viac úzkostlivé. Ohľadom samotnej pandémie majú otázky skôr staršie deti. Milo nás však prekvapilo, že nemali veľký problém s nosením rúšok a chápu, že je to najmä kvôli ochrane druhých.
Chodili deti, s ktorými pracujete, najprv na „normálnu“ základnú školu a až neskôr nastúpili do sanatória?
- Áno, deti sú u nás len dočasne. Väčšina z nich je stále v evidencii kmeňovej základnej školy, do ktorej sa po ukončení pobytu vracajú. Často dá práve kmeňová škola návrh rodičom zvážiť umiestnenie dieťaťa do výchovného zariadenia. Tomu predchádza ambulantná forma odbornej starostlivosti, napríklad v poradenskom centre a individuálny výchovno-vzdelávací program v škole.
Pracujete teda s deťmi, ktoré majú rôzne poruchy, či už učenia alebo pozornosti. Predstavujem si to tak, že deti, ktoré sú v sanatóriu, majú problém so správaním a aj pri bežných situáciách môžu reagovať prehnane a potenciálne ohrozovať napríklad spolužiakov v škole alebo samých seba. Do akej miery je moja predstava správna?
- Deti k nám prichádzajú s rôznymi problémovými príbehmi. Sú aj také, ktoré po odklade školskej dochádzky opakovali prvý ročník a potom sa dostali k nám. Máme však aj deti, ktoré sa nedokázali naučiť čítať ani vo vyššom ročníku, alebo také, ktoré zažili šikanovanie na predchádzajúcej škole. Ťažkosti, kvôli ktorým prichádzajú do zariadenia, spôsobujú viacero negatívnych dôsledkov v ich životoch.
Ako to myslíte?
- Tieto deti žijú neustále pod tlakom náročných situácií v škole aj doma, dokonca aj pri hre s rovesníkmi. Prežili opakované neúspechy v škole, časté odmietanie rovesníkmi a nepochopenie zo strany blízkych. Z našich skúseností zisťujeme, že väčšinou konajú impulzívne, bez uvažovania nad negatívnymi následkami, majú zlý odhad, často zle vyhodnocujú rôzne sociálne situácie, ťažko sa rozhodujú a organizujú.
Navyše majú nižšie sebavedomie a sú zraniteľnejšie. Hľadajú únik od problémov a snaha zapadnúť medzi rovesníkov môže byť silnejšia ako u iných detí aj kvôli opakovaným neúspechom. Často prežívajú pocity, že ich nič nebaví, nudia sa. Majú horšie komunikačné zručnosti, ktoré bránia nadväzovaniu a udržiavaniu kamarátskych vzťahov.
Môže mať aj šikana na deti taký vplyv, že sa u nich vyvinú rôzne poruchy a ťažkosti?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
