Pediatrička EVA ŠEVECOVÁ pracuje v detskej ambulancii v Ťahanovciach a v Kysaku. Na Lekárskej fakulte v Košiciach promovala v roku 1983. Po skončení školy nastúpila na detské lôžkové oddelenie v Moldave nad Bodvou, ktoré už v súčasnosti neexistuje. Detská lekárka hovorí, že v čase, keď tam pracovala, deti zomierali bežne v teréne, dojčenecká úmrtnosť bola oveľa vyššia ako dnes a hoci aj dnes existuje syndróm náhleho úmrtia, v minulosti veľmi rozšírené, dnes sa prakticky vyskytuje už len zriedkavo.
Dnes ste boli v ambulancii v Kysaku aj v Košiciach. Ako to vyzeralo, s čím prišli rodičia s deťmi?
- Návštevnosť ambulancie je teraz veľmi malá. Rodičia sa naučili už od prvej vlny pandémie, že majú každú záležitosť konzultovať po telefóne. Nikdy však nikomu nepoviem, nech nechodia, keď sa im zdá, že je to potrebné. Deti ale často netrpia na koronavírus, „nebezpečnejší“ sú rodičia. Dnes tu boli deti bez teploty, len kašľali a soplili. Predpísala som len jedno potrebné antibiotikum.
Teda väčšinou len klasické prechladnutia?
- Áno, nebola to ani chrípka. Tým, že sú deti izolované, vidím ich málo. Ani škôlkari nechodia, tých si nechajú rodičia doma.
Chodili za vami ľudia pred pandémiou aj so zbytočnosťami?
- Jednoznačne. Pomohol aj zákon o tom, že lekár by neprítomnosť dieťaťa v školách nemal ospravedlňovať a za dieťa by mali byť zodpovední rodičia. Tí poznajú dieťa lepšie ako doktor, ktorí ho za päť minút vyšetrí. Mamičky väčšinou vedia posúdiť, či je návšteva lekára nutná. Do povedomia ľudí sa však pomaly dostáva, že nemôžu behať so všetkým k lekárovi. V ére, keď bolo zdravie „národné“, sa chodilo za lekárom so všetkým, hlava-nehlava, a písala sa kopa zbytočných antibiotík.
Čo by ste odkázali rodičom, s čím netreba vôbec chodiť za lekárom?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
