KOŠICE. Advent sa prehupol do druhej polovice a preto sa v stredu 16. decembra ráno odslúžia roráty - typické omše pri sviečkach - v tomto roku naposledy.
Nie sú tak dávno časy, keď za rannej decembrovej tmy na roráty prichádzali mladší aj starší ľudia.
Zababušení v teplom oblečení za hmly alebo mrazu či po vŕzgajúcom snehu s lampášmi v rukách kráčali v tichu a zamyslení do kostola, aby sa aj takto pripravovali na Vianoce.
Typické mrazivé adventné rána dnes nahradil čoraz teplejší december, ale aj komfort a istá pohodlnosť.
„Oci, to je nekresťanské, aby kresťania vstávali tak skoro ráno do kostola,“ povzdychol si môj syn o piatej ráno a ešte tuhšie sa zakrútil do vyhriatej periny.
Napokon vstal a po polhodine sa už tváril inak.
Na omšu s lampášom
Pochybnosť, či Boh od človeka chce aj takúto obetu, si kladie iste mnoho ľudí.
Adventný zvyk sa z našich krajov napriek tomu nevytratil.
Aj do kostola v obci Ťahanovce už od začiatku adventu, ráno čo ráno, počas všedných dní prichádzajú desiatky ľudí.
Mnohí z nich dokonca nezabudli na lampáš či sviecu, ako kedysi.
„Chodievala som na roráty ešte ako študentka aj s mamkou. Omša bola o pol šiestej ráno. Ocko nastupoval do roboty ešte skôr a tak nestíhal. Preto si občas kvôli rorátom vybral dokonca dovolenku, aby sme mohli ísť do kostola spolu,“ spomína pani Anna z neďalekého sídliska.
Záujem stúpa
V kostole vládne prítmie a oltár osvecuje iba skromné svetlo sviec.
V laviciach naopak sedí asi šesťdesiat ľudí v rozostupoch, tváre im osvecujú plamienky lampášikov.
Nebyť ochorenia Covid-19, sedelo by v kostole ešte zopár mladých navyše.
„Hoc skoro ráno, je tu paradoxne viac veriacich, ako by ich prišlo na bohoslužbu večer,“ porovnáva miestny farár Miroslav Porvazník.
Vo farnosti pôsobí už osem rokov a záujem z roka na rok neklesá, práve naopak.
„Ľudí priťahuje všetko, čo je trochu iné a advent by mal byť iný ako ostatná časť roka. Veď sa pripravujeme na Vianoce,“ hovorí.
Nezameniteľná atmosféra
Na roráty prichádzajú väčšinou starší ľudia, mladší si radi pospia, no nie je to pravidlo.
Aj pán Andrej chodieva na omše pre ich nezameniteľnú atmosféru, ktorá cez zmysly doslova núti človeka uvažovať.
„Vnímam ticho a tmu, ktorú akoby rozháňali zažaté sviece. Mám čas sa zastaviť a popremýšľať. Človeku až behá mráz po chrbte.“
Roráty pomenovanie nadobudli podľa začiatočných slov verša jedného z veršov starozákonného proroka Izaiáša- Rorate caeli desuper (Roste nebesá zhora, pozn. red.).
Posledné v stredu
Kedysi sa omše slúžili v latinčine a kňaz nosil biele rúcho ku cti Panny Márie.
Ešte aj dnes sa začínajú sláviť vždy pred svitaním, aby veriacim pripomenuli, že pred narodením Ježiša Krista ľudstvo „kráčalo vo tmách“.
„Svieca symbolizuje Krista, teda to svetlo, ktoré sa rodí a prichádza na Vianoce. Mali by sme ho preniesť najprv do nášho vnútra, do našich životov, a následne rozžiariť všetko a všetkých okolo seba,“ dodáva Miroslav Porvazník.
V stredu ráno sa roráty budú v tomto roku konať naposledy, kto by teda chcel zažiť neopakovateľnú atmosféru tichého adventu, mal by si privstať.
V Košiciach sa budú slúžiť v štyroch kostoloch, ale aj v mnohých ďalších obciach a mestách na Slovensku.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
