KOŠICE. Košický samosprávny kraj (KSK) sa pridal k iniciatíve, ktorá má za cieľ vyvinúť tlak na vládu, aby dobudovala diaľnicu D1 od Bidoviec pri Košiciach až po Ukrajinu.
Východný sused pritom už v súčasnosti pracuje na výstavbe diaľnice od hranice so Slovenskom po hlavné mesto Kyjev. Informoval o tom Úrad KSK.
Najmenej diaľnic a rýchlostných ciest
Predseda KSK Rastislav Trnka poukazuje na to, že v Košickom kraji je iba 22 kilometrov diaľnic a 15 kilometrov rýchlostných ciest, čo je najmenej zo všetkých krajov.
V okresoch Gelnica, Michalovce, Rožňava, Sobrance či Trebišov nie sú pritom žiadne diaľnice ani rýchlostné cesty.
„Ak chceme východ skutočne rozhýbať, prilákať sem investorov a zastaviť odliv mozgov, potrebujeme urýchlene začať s prípravou podkladov k stavbe diaľnice D1 z Ukrajiny až po Košice. Som rád, že súčasná vláda dáva šancu tomuto zámeru a je ochotná o ňom diskutovať," povedal Trnka.
Uzavretý kraj
V rámci iniciatívy sa vo štvrtok na pôde Úradu KSK stretli predseda kraja, zástupcovia Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR, klastra Košice IT Valley aj členovia občianskych združení Diaľnica na Zemplín a Nové Michalovce.
Jedným z najvyťaženejších dopravných ťahov v rámci Košického kraja je práve spojenie medzi Košicami a Michalovcami.
Podľa štátneho tajomníka MIRRI SR Mareka Antala je karpatský región, do ktorého spadá aj územie Košického kraja, v súčasnosti najuzavretejší od prvej svetovej vojny.
„Dostať sa z Košíc do Kyjeva trvá autom až 12 hodín, navyše, v súčasnosti na tejto trase neexistuje žiadne priame vlakové spojenie. Ak východ chce prosperovať a posúvať sa v oblasti regionálneho rozvoja, o dostavbe diaľnice treba hovoriť teraz," uviedol.
Študenti, ktorí ostávajú pracovať
Iniciatíve chce pomôcť aj klaster Košice IT Valley, ktorý úzko spolupracuje s Technickou univerzitou v Košiciach (TUKE).
Na univerzite študuje až 1 500 ukrajinských študentov, ktorí po skončení štúdia ostávajú pracovať práve v IT sektore v metropole východu.
Za diaľničné spojenie západu s najvýchodnejšími okresmi bojuje aj novovzniknuté občianske združenie Diaľnica na Zemplín, do ktorého sa pripájajú podnikatelia, poslanci, starostovia aj aktivisti.
Na dostavbu diaľnice po Ukrajinu, kde by D1 mala končiť, bola v minulosti vypracovaná štúdia posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA), dnes už však nie je platná.
„Aktuálne neexistuje žiadny dokument, na základe ktorého by bolo možné začať s dostavbou diaľnice D1. Bez lobingu sa na Slovensku zrejme veci nepohnú. Pre nedostatočnú infraštruktúru prichádzame o investorov aj o šikovných mladých ľudí," povedal predseda združenia Peter Báthory.
Podľa aktivistu za Nové Michalovce Radovana Geciho by na východnej hranici mohol tiež vyrásť najmodernejší priechod na vybavovanie tranzitnej aj cieľovej dopravy do schengenského priestoru.
Medzi investičnými prioritami
Dostavba diaľnice D1 z Bidoviec na východ je zaradená do zoznamu top 15 investičných priorít súčasnej vlády.
Úsek vedúci až po štátnu hranicu s Ukrajinou však zatiaľ medzi priority nepatrí.
„Po našom rokovaní so zástupcom ukrajinského prezidenta k budovaniu diaľnice od Kyjeva po hranicu so Slovenskom je jasné, že musíme aj my šliapnuť na pedál," konštatoval Trnka.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
